Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Slovo. Dámy a páni, dovolím si pripomenúť ten pekný okamih, ktorý, ktorý sme zažili, keď sme hlasovali na minulej schôdzi o tomto návrhu zákona alebo teda na predchádzajúcich schôdzach. Bolo to 145 poslancov. Všetci prítomní, ktorí boli, za v prvom čítaní. 145 poslancov za v druhom čítaní a potom v treťom čítaní sa, žiaľ, kolegovia z koalície zdržali. A zákon tým pádom neprešiel. Ale medzi druhým čítaním a tretím čítaním, keďže neboli žiadne, ktoré boli prinesené v pléne do druhého čítania, tak ubehlo asi 60 sekúnd a, žiaľ, zmenili ste názor. V druhom čítaní všetci za, ktorí sme tu sedeli, a v treťom sme boli za iba z opozície. A predsa je tu niečo, čo, páni, tu bude a dúfam, a dámy, aj potom, keď my už tu nebudeme. Tieto turistické značenia začali pred 150 rokmi na vtedy ešte v rámci Rakúsko-Uhorska. Máme dnes v súčasnosti 30 000 km všetkých typov turistických trás, ktoré som vám predstavil v úvodnom slove. Môžeme tu politikárčiť, môžeme tu spolu si lámať hlavu a vyčítať, ako vzniklo Ministerstvo cestovného ruchu a športu, kto tam dnes je, kto tam bude zajtra, či to ministerstvo bude, či nebude. Môžeme sa tu hašteriť o tom a živiť živiť nepriateľstvo a rozdelenie v tejto spoločnosti, ale je tu jedna vec, ktorá nemá chybu a ja nehovorím o tomto zákone. Ten je vo vašich rukách a môžeme ho spoločne precizovať. Hovorím o niečom, čo je zapísané do registra UNESCO, o turistickom značení na Slovensku, o svetovom unikáte, ktorý má len Česká a Slovenská republika, že celoštátnu systematickú sieť turistických trás. Iba Slovenská republika, Česká republika má dokonca STN, v našom prípade potom českú technickú normu, ktorá presne hovorí o tom, ako tá značka má vyzerať, čo znamená, ako sa má aplikovať spolu s ostatnými prvkami značenia, ako sú smerovníky a informačné tabule. Samozrejme, svet sa nezastavil v tomto. My chceme k tomu pridať možnosť aktuálnej informácie v priamom čase, v online čase, pomocou QR kódov a podobne. Viete, tých 30 000 km trás využívajú státisíce ľudí ročne. Bez ohľadu na to, či sú to voliči, aké majú pohlavie, svetonázor, čokoľvek. Proste sú tu ľudia, ktorí žijú na Slovensku a ktorí trávia týmto veľmi prospešným spôsobom čas. Najmasovejším športom, rekreačnou turistikou, ktorú máme. Ktorá osoží telu, duchu, vzťahom, je prorodinná, propodnikateľská, prohospodárska. Pretože domáci cestovný ruch to nie je len o nejakých fondoch, to nie je len o nejakých zákazkách, to nie je len o reklamných materiáloch, to nie je len o nejakých zahraničných kongresoch, ktorých sa môžu zúčastniť a rozprávať abstraktne. To je konkrétny chodník, trasa, cyklotrasa, po ktorej človek kráča alebo ide. To je to, čo vie na Slovensko pritiahnuť Maďarov, Poliakov, Čechov a ďalších ľudí, Rakúšanov, ktorí dokážu oceniť túto našu, naozaj, to naše prvenstvo, tieto turistické trasy. Ale viete o tom, že to po dnešný deň udržujú dobrovoľníci, že sú to už starí rodičia, ktorí sa snažia na víkend zobrať svojich vnukov, svoje deti, aby vyznačili, ošetrili tie značky? Viete o tom, že tento unikátny jav, ktorý je motorom domáceho cestovného ruchu, ktorý je veľmi dobrým opatrením pre mentálne zdravie, ktoré, ktoré naozaj by potrebovalo pomôcť na Slovensku. Takisto vzťahom prorodinným, priateľským, kolegiálnym, akýmkoľvek. Máloktorý turista ide sám ako prst. Potom, nehovoriac o tom, že tu máme aj záujmy, ktoré sa týkajú bezpečného pohybu ľudí v tomto priestore. My tu riešime stále medvede, stále tu riešime premnoženie zveri. A počúvam o tom, ako sa apeluje zo strany štátnych orgánov, že ľudia, dodržujte nejaké pravidlá, choďte povedzme po vyznačených trasách a tak ďalej. Ale akú ochranu majú tieto trasy? A záujmy, oprávnené záujmy vlastníkov, cez ktoré tie trasy prechádzajú. Žiadnu. Aký je tu právny rámec, ktorý by povedal férové pravidlá, aby nič nebolo na úkor nikoho, aby to bola harmonizácia záujmov všetkých aktérov, ktorých som vymenoval. Doposiaľ žiadne. Viete si predstaviť, ako si môže vymachovať taký vlastník, keď mu niekto na divoko vyrúbe strom, urobí tam lávku, vyznačí si cestu, ako chce. Môže ísť cez priestupky? Môže naháňať takého? Má tam dať bezpečnostné kamery do lesa? Nie. Viete, čo urobia? Urobia to, čo v Poľsku, v Spojených štátoch, to, čo sa deje v masovom svete. Ostnatými drôtmi si ohraničia svoje pozemky. Keď im rupnú nervy a nebudú ochotní ďalej znášať ten neporiadok a tú hrubosť. Je tam veľmi veľa nedorozumenia, vzájomných zranení, ktoré potrebujú transparentné, jasné pravidlá. Viete, v minulých schôdzach sme na dvoch výboroch prijali všetky pripomienky konkrétne štátnych orgánov, ktoré boli v pripomienkovom konaní. Zapracovali sme ich a boli jednomyseľne prijaté na finančnom výbore a taktiež na výbore pre regionálny rozvoj a investície. Tak potom sme predložili po vyše pol roku tento návrh znova. S tým, že už sú tam všetky tieto pripomienky zapracované. Ja by som bol najradšej, nie je jedno, kto sa podpíše pod ten zákon. Keby to pomohlo, keby prinieslo ministerstvo tento zákon ako vládny návrh. My sme ho vypracovali v tej štruktúre ako vládny návrh zákona, pretože som na tom robil ešte ako minister školstva, vtedy ešte aj športu. Takže ten návrh zákona dáva tú možnosť, aby ste to ďalej precizovali. Ja poviem ešte len to, že boli sme na ministerstve niekoľkokrát rokovať o tomto zákone. Naposledy sme tam zanechali právnu analýzu a metodický postup, ako vyriešiť aj poslednú obavu, ktorú mali, ako budú viesť ten register. Môžu poveriť právnickú osobu. Môžu poveriť tých, ktorí to už dnes robia. Kartografický ústav má zmapované veci. Ten register existuje. Len ho treba uchopiť. Nemôže to byť tak, že na tom ministerstve si niekto požiada o dotáciu. Niekedy je to trikrát na tú istú trasu a iné sa nevyznačia, neobnovia. Nemôže to byť tak, že si niekto v rámci lokálneho projektu v samospráve vyznačí náučný chodník tými istými značkami, ako sú turistické trasy, a vzniká chaos. Nechcem, aby sa nejaké deti alebo seniori stratili kvôli nesprávnemu značeniu. Tieto veci musia mať pravidlá a je to náš poklad, naše rodinné striebro. Preto vás prosím o podporu. Ďakujem veľmi pekne. Ďakujem, pán poslanec.