Natália Nash — faktická poznámka, 49. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predseda. Inga, no, mysleli sme si, že sme zažili už všetko, ale argumentovať manipuláciami, argumentovať konšpiráciami, argumentovať vymyslenými príbehmi o manipulácii volieb zo zahraničia, to sme tu naozaj ešte nemali. A ja sa pripájam k tvojej výzve, aby boli úprimní. Veď úprimne povedzte, že bojíme sa, že prídeme o moc, bojíme sa, že skončíme, bojíme sa, že prídeme o beztrestnosť. Veď povedzte to takto úprimne a bude to možnože aj trochu sympatické. A, Inga, ja neviem, ale podľa mňa je asi naozaj zbytočné apelovať tu na ich integritu a na ten ich sľub občanov, ktorí tu skladali na Ústavu Slovenskej republiky. Je to absolútne zbytočné, pretože s nimi nič nepohne, im ide už len o to, aby ich klan zostal pri moci a aby boli beztrestní. To, že ľudia počas ich vládnutia upadajú čoraz viac do chudoby, že naša krajina upadá, že naša ekonomika sa prepadá, to je im úplne jedno. Tento zákon je najmä útokom na ústavné práva občanov, na ústavné práva tých občanov, ktorých vyhnali z našej krajiny roky ich vládnutia. A koho sa to vlastne boja? Boja sa študentov, ktorých asi jedna pätina študuje v zahraničí, študentov, z ktorých sa asi 40 % už ani nechce vrátiť. Boja sa šikovných lekárov, opatrovateliek, vedcov. Všetkých týchto ľudí, ktorých ich vládnutie vyhnalo za hranice. A teda ja sa tiež pýtam, dočkáme sa aspoň trochu úprimnosti namiesto tých konšpirácií, ktoré ste nám tu naservírovali? Ďakujem pekne.