Ondrej Dostál — faktická poznámka, 49. schôdza

Žoviálnou otázka je, čo sú to propagačné materiály, ktoré je zakázané vznášať do rokovacej sály, teda materiály propagujúce politickú stranu. Ja som bol poslancom, keď sa schvaľovala zmena rokovania v poriadku na podnet vtedajšieho predsedu pána Danka. Vtedy boli ako problematické vnímané odznaky, ktoré nosili poslanci Ľudovej strany Naše Slovensko a ktoré boli logom tejto politickej strany. Nie. Možno sa riešili nálepky. Nikomu vtedy ani nenapadlo, že by petičné hárky mohli byť považované za materiál propagujúci politickú stranu. Ja by som z dôvodovej správy zacitoval: „Predmetné ustanovenie má zabezpečiť vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady počas celého tvojho vystúpenia. Jediným momentom, ktorý narúšal vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady, podľa môjho názoru, bolo to, že ti pán predsedajúci Gašpar skočil do reči a dožadoval sa vysvetlenia, čo chceš urobiť s tými petičnými hárkami. Nijakým spôsobom si vo svojom vystúpení nenarušila vážnosť a dôstojnosť rokovania Národnej rady. Ďalej si sa pýtala, že či, alebo si hovoria, že takýto návrh, ktorý mení volebné pravidlá, mal ísť do pripomienkového konania, aby sa k nemu mohla vyjadriť aj verejnosť, aj tí dotknutí občania. Ja chcem len upozorniť, že v minulom roku bol v pripomienkovom konaní návrh novely aj volebného zákona, dalo ho tam Ministerstvo vnútra. Bolo tam viac problematických ustanovení, ale voľbu poštou neriešili. Respektíve neriešili zrušenie voľby poštou. Riešili voľbu poštou iba tak, že na nejakých dvoch alebo troch miestach ju navrhli technicky upraviť inak. Čiže evidentne to nepovažovali za problém. Ministerstvo vnútra minulý rok si myslelo, že voľba poštou nie je problém. Pán poslanec Karas“