Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 49. schôdza

Páni ministri, pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Idem do rozpravy trošku z iného uhlu ako kolegyňa pani Remišová, ale nadviažem trošku aj na to, čo tu už v tejto sále zaznelo. Pani kolegyňa sa venovala najmä problému míľniku Plánu obnovy a odolnosti a riziku nevyčerpania za štyri mesiace, efektívneho nevyčerpania sto miliónov eur, o ktoré môžeme prísť. Tohto sa dotknem len stručne a to takýmto spôsobom. Sto miliónov eur vyčerpať správnym spôsobom na informačné technológie za štyri mesiace je ukážkový príklad rizika traťovodu, peňazovodu, ktorým informačné technológie sú. A to nie je vždy len zo zlých úmyslov. Je to niekedy aj z titulu nekompetentnosti alebo zložitosti problému. Osobitne preto, že IT technológie treba obnovovať a pokrok ide stále dopredu, tak sú tu všetky okolnosti na to, aby sa veľké peniaze, ktoré štát potrebuje a potrebuje ich užiť účelne, minuli zle, narýchlo a niekedy kontraproduktívne. Naozaj. Sme toho svedkami aj v prípade inej životnej situácie, na ktorú sa odvoláva pán minister Drucker so svojimi e-prihláškami, kedy znovu za desať miliónov eur plus k tomuto dátumu sa buduje systém, ktorý zle funguje, ktorý oberá rodičov o možnosť vybrať pre dieťa školu, na ktorú bude prijaté, ak je prijaté na dve školy, ale necháva to na automate. Necháva rodičov čakať tri, štyri mesiace, kam ich dieťa bude poslané. A to robí, prosím pekne, cez systém e-prihlášky, ktorý je životnou situáciou, ktorú, keď som bol ministrom, tak som odmietol, že toto naši rodičia nepotrebujú, lebo štát má všetky dáta, všetky nástroje, má školské výpočtové stredisko, má portál, kde to rodičia vidia na jednom mieste, majú školské systémy, ktoré sú funkčné, ktoré sú dokonca špičkovým produktom porovnateľným s ESET-om, používaným v 200 krajinách sveta, v Nemecku ako hlavný školský informačný systém. My potrebujeme na Slovensku vyplieskať desiatky miliónov a teraz možno aj stovky na to, aby sme vybudovali niečo paralelne k tomu, čo už máme. Ak sme v ohrození toho, že nesplníme míľnik a prídeme o sto miliónov, prečo sa to nenachádza v dôvodovej správe k predloženému návrhu zákona, novele zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe? Prečo v dôvodovej správe nie je ani ťuk? O životnej situácii občanov, o tom, čo sa týmto sleduje a že to musíme vyčerpať za štyri mesiace a že je na to alokovaných sto miliónov, a preto to ide údajne v SLK. V dôvodovej správe o tom nie je ani slovo. Ja vám prečítam len dve vety z dôvodovej správy a k nim sa potom vyjadrím. Cieľom návrhu zákona je reflektovať na aplikačné problémy v praxi súvisiace s výkladom niektorých ustanovení zákona č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe. Zdôrazňujem, aplikačné problémy v praxi. Budem sa tomu venovať aj podrobnejšie ešte v druhom čítaní. Ďalším cieľom návrhu zákona je precizovať kompetencie vládnej jednotky CSIRT a s tým súvisiacu úpravu právnych vzťahov medzi zákonom č. 95/2019 a zákonom č. 69/2018 o kybernetickej bezpečnosti. A teraz na objasnenie, ako to vyzerá v praxi. V praxi je to tak, že dnes platí zákon z dielne Národného bezpečnostného úradu o kybernetickej bezpečnosti. K tomu vychádzajú vyhlášky, podľa ktorých musia postupovať orgány štátnej správy a orgány verejnej správy. Takže máme zákon, máme vyhlášky. Naposledy vyšla takáto vyhláška 1. septembra minulého roku, ktorá priniesla, počúvajte dobre, 150 taxatívne vymenovaných povinností pre orgány verejnej a štátnej správy, ktoré majú aplikovať na to, aby správne sa vysporiadali s kybernetickou bezpečnosťou. To je zákon Národného bezpečnostného úradu č. 69 o kybernetickej bezpečnosti a jeho vyhlášky. A máme tu teraz zákon č. 95/2019 o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorého gestorom a predkladateľom tejto novely je MIRRI. Takže máme tu typickú dvojkoľajnosť. Máme tu zákon, podľa ktorého musia postupovať všetky orgány štátnej a verejnej správy v oblasti bezpečnosti IT technológií a kybernetickej bezpečnosti, čo zrejme aj my tu v sále považujeme takmer za synonymum, ktorý sa musí realizovať na všetkých orgánoch štátnej, verejnej správy podľa minimálne troch odlišných alebo teda neharmonizovaných noriem. A teraz podľa vyhlášky o kybernetickej bezpečnosti, tá, ktorá priniesla od septembra 150 ďalších ustanovení, povinností, tak musí si každý takýto orgán urobiť audit kybernetickej bezpečnosti minimálne raz za dva roky. Kolegovia, tento audit stojí šesť až desaťtisíc, niekde aj viac, podľa veľkosti tohoto, toho orgánu, tej organizácie, ktorá ho robí. Samotné MIRRI, ministerstvo, priznáva v doložke k dôvodovej správe, že tu budú aj negatívne dopady na verejnú správu, teda na finančný rozpočet. Ale čo považujem za nefér a nepoctivé, že uvádza v rozsahu takmer 80-tisíc na mzdové náklady na každý rok na dvoch pracovníkov, ktorých kvôli tomu musia angažovať. Prosím vás, na MIRRI, kde máte mať takýchto odborníkov, musia angažovať ďalších dvoch pracovníkov, ale takisto to budú musieť multiplikovať na všetkých ďalších orgánoch. Keď pridávate robotu, keď robíte tú istú vec dvomi-tromi paralelnými cestami, tak musíte regrutovať ľudí. V tejto sále sme veľa hovorili počas tohto volebného obdobia o konsolidácii. Je to akoby plus a mínus našich debát. Áno? Nebudem teraz zabŕdať o tom, čo si myslím o tej konsolidácii, ktorá naozaj skôr prehlbuje náš dlh a zaťažuje občanov a firmy, že nie je dobre urobená, ale skúsim sa na to pozrieť konštruktívne. V rámci tých debát o konsolidácii tu zaznievajú aj z našich opozičných rád návrhy typu, že zoštíhliť štát. Právom žiadame vládu Slovenskej republiky a verejné, a teda vládnucu koalíciu, aby nešetrila na občanoch, nezaťažovala len podnikateľov, zamestnávateľov, ale aby šetrila na sebe. A čo to znamená, keď sa to urobí zle, keď sa tu hovorí o tom, že treba prepustiť úradníkov a plošne? Tak povedzme si pravdu. Keď prepustíte úradníkov, úradníci nie sú škodná, nejde o to vyhodiť ľudí z práce, úradníci sú tí, ktorí doručujú tie služby občanom. Politici veľmi častokrát si o nich utierajú ústa. Hovoria o nich ako o škodnej, o žabe na prameni. Ale to nie úradníci robia tieto zákony, tieto normy, nie úradníci manažujú tieto úrady a nastavujú procesy, viacnásobné pečiatky, potvrdenia, byrokraciu, ktorá nás len zavaľuje a dusí podnikanie, vyháňa podniky odtiaľto. To robia manažéri, ministri predovšetkým. A tuto máte excelentný príklad. Keď ideme paralelne so zákonom 69 o informačných technológiách verejnej správy ukladať povinnosti orgánom štátnej a verejnej moci a máme zákon 69, ktorý je pred veľkou novelou, a my nepočkáme naň, my ideme teraz znovu nastaviť pravidlá, povinnosti pre osobné úrady, pre úrady, ktoré, úradníkov a odbory, ktoré sú ekonomické, ktoré riešia IT sektory, databázy, registre, a oni budú musieť znovu-znovu investovať prácu na to, čo ďalšia novela bude znovu meniť. To je Kocúrkovo. Prečo sa to vlastne robí? Pre tých sto miliónov? Pre tú príležitosť ako ich minúť za štyri mesiace? Nerobte to. Neprihadzujte ďalšie úlohy ľuďom, ktorí majú slúžiť, aby tento štát bol efektívny a rýchly. A jedna rada. Ak chceme všetci šetriť na štáte a chceme všetci urobiť dobrú konsolidáciu, tak nezačnime od konca. Nevyhadzujte úradníkov, zrušte, lebo škodná nie sú úradníci, škodná sú tieto paralelné prebyrokratizované procesy, zrušte procesy, mnohé zbytočné, paralelné, odprocesujte štát. 40-2 Lebo keď im necháte tú robotu a tú húštinu pečiatok, cez ktoré sa treba, hovorím to ľudovo, prejsť, tak to potom znamená, a pošlete, ja neviem, čo len 10 % úradníkov preč. A čo si myslíte, koho pošlú preč? Svojich ľudí, ktorých si tam dosadili na riadiace miesta? Pošlú tých, ktorí vykonávajú tú prácu. Tak keď dneska niekto čaká šesť mesiacov na nejaké rozhodnutie úradu napríklad v stavebnom konaní, tak bude čakať deväť mesiacov. Lebo keď neubudne robota, ubudnú len robotníci, tak to bude trvať dlhšie. To, čo treba urobiť, je odprocesovať štát, zjednodušiť procesy tak, aby sa tu dalo podnikať, žiť a pracovať lepšie, slúžiť ľuďom lepšie. A tento návrh zákona je typickým učebnicovým príkladom, ako sa to robí opačne. Ako sa zauzľuje tá paralelnosť tých procesov, ako sa nepočká na návrh zákona, respektíve na serióznu novelu zákona o kybernetickej bezpečnosti z NBÚ, ako sa to nerobí spolu, ale ako sa ide paralelne dvomi cestami z dvoch centier. Takto nevyzerá dobre spravovaná krajina a takto to jednoducho fungovať nebude. No. Viacej a podrobnejšie budem hovoriť teda k tomu návrhu zákona v druhom čítaní, kedy prednesiem aj pozmeňujúci návrh. Teraz na konci len dávam do pozornosti návrh. Podávam návrh, aby sa v rokovaní o tomto návrhu zákona ďalej nepokračovalo. Povedal som dôvody. Je to preto, lebo treba vytvoriť jednu normu, funkčnú, štíhlu, ktorá bude riešiť alebo harmonizovať aspoň tie dve normy, 69 a 95, a neísť paralelne dvomi cestami. Preto podávam návrh zákona, aby sa v rokovaní o tomto návrhu ďalej nepokračovalo. Ďakujem za pozornosť.