Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Vážené kolegyne, vážení kolegovia tak ešte raz predkladám návrh novely ústavy, ktorého účelom je zakotviť do ústavy skutočnosť, že Slovenská republika je členskou krajinou ako Európskej únie tak Severoatlantickej aliancie. Vo vzťahu k Európskej únii už dnes Slovenská ústava obsahuje ustanovenia, ktoré odkazujú na členstvo v Európskej únii, ktoré boli prijaté v súvislosti so vstupom Slovenskej republiky do Európskej únie a ktoré by nemali zmysel ak by Slovenská republika nebola členskou krajinou Európskej únie. Napriek tomu neobsahuje Slovenská ústava explicitnú, jednoznačnú zmienku o tom, že Slovenská republika je členskou krajinou Európskej únie. Takže navrhujeme tam doplniť do príslušného článku 7 ods. 2, ktorý hovorí o možnosti prenosu a prenosu výkonu častí právomoci na európske spoločenstvá a Európsku úniu a o tom, že právne záväzné akty európskych spoločenstiev Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Do tohto ustanovenia navrhujeme doplniť vetu, že Slovenská republika je členským štátom Európskej únie a hlási sa k hodnotám úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, na ktorých je Európska únia založená. A inšpirovali sme sa tým, že viaceré ústavy členských krajín Európskej únie obsahujú obdobné ustanovenia a domnievame sa, že je dobré aj takýmto spôsobom deklarovať a zakotviť členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii po tých rokoch členstva. A už sa domnievame, že to, že je Slovensko súčasťou Európskej únie predstavuje aj dôležitú ústavnú hodnotu, ktorá si zaslúži takého jednoznačné pomenovanie. A zároveň navrhujeme zmeniť znenie súčasného odseku 3 v tom istom článku 7 Ústavy Slovenskej republiky podľa, ktorého Slovenská republika sa môže s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok za podmienok ustanovených medzinárodnou zmluvou zaradiť do organizácie vzájomnej, kolektívnej bezpečnosti. To je ustanovenie, ktoré bolo do Slovenskej ústavy doplnené aby sa vytvoril priestor preto, aby Slovenská republika mohla vstúpiť do Severoatlantickej aliancie ale bolo toto ustanovenie ústavy tým, že Slovenská republika vstúpila do Severoatlantickej aliancie a preto opäť navrhujeme, aby táto skutočnosť bola jednoznačne a explicitne konštatovaná v Ústave Slovenskej republiky a teda, že by ten odsek 3 v čl. 7 znel: Slovenská republika je na základe pristúpenia k Severoatlantickej zmluve členským štátom organizácie severoatlantickej zmluvy ako organizácie vzájomnej kolektívnej bezpečnosti s cieľom zachovať mier, bezpečnosť a demokratický poriadok. Slovenská republika napĺňa záväzky, ktoré jej z členstva v organizácie severoatlantickej zmluvy vyplývajú a prispieva k spoločnej obrane a bezpečnosti členských krajín. Teda nie len samotné konštatovanie faktu, že Slovenská republika je členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie ale aj prihlásenie sa k hodnotám Európskej únie a prihlásenie sa k záväzkom, ktoré vyplývajú z členstva Slovenskej republiky k Severoatlantickej aliancii. A rovnaký návrh ako sú tie ustanovenia z nášho návrhu, ktoré som teraz prečítal sme predkladali aj pred vyše rokom. Začiatkom roka 2025, lebo sme sa domnievali, že je dôvod, aby sme zakotvili členstvo v týchto dvoch združeniach do Slovenskej ústavy. Samozrejme, že parlamentná väčšina ten návrh odmietla ale, keby ho odmietla s tým, že veď nie sú na to ústavnoprávne dôvody a Slovensko je členom Európskej únie, Slovensko je členom Severoatlantickej aliancie nie je to potrebné dávať do ústavy. Veď už dnes to vlastne implicitne z ústavy vyplýva, že je Slovensko v Európskej únii a tá Severoatlantická aliancia no veď je tam na to priestor, ktorý Slovenská republika využila a ani iné krajiny tú Severoatlantickú alianciu myslím si nejakou jednou výnimkou nemajú spomenutú v ústave. Tak na čo to tam dať. Veď nemusí byť všetko v ústave. Tak áno mohli sme viezť odbornú diskusiu o tom či je alebo nie je potrebné dávať tieto veci do ústavy a ja si viem predstaviť, že aj niekto kto je a je nespochybniteľné nie za členstvo Slovenskej republiky v Európskej únii a Severoatlantickej aliancii si môže myslieť, že nie je to nevyhnutné dávať do ústavy alebo, že to vôbec nie je potrebné a vhodné dávať do ústavy. Len bohužiaľ, neviem či bohužiaľ z časti vládnej koalície prišla reakcia iného tipu. Nie, že nie je to potrebné dávať do ústavy ale no nedávajme to do ústavy, lebo veď čo keď sa tá situácia vyvinie tak, že budeme chcieť vystúpiť z Európskej únie alebo Severoatlantickej aliancie. Myslím, že preborníkom v tomto bol podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar, ktorý sa vyjadril takýmto spôsobom. Čo bolo aj pre mňa prekvapenie, lebo dovtedy sa SMER snažil držať dekórum, že áno síce kritizujeme Európsku úniu a Severoatlantickú alianciu aj členské štáty pri každej možnej príležitosti na nich útočíme, spochybňujeme ich ale samotný fakt, že máme byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie predmetom nejakého konsenzu, ktorý existuje v slovenskej politike a z ktorého občas iba extrémisti, fašisti a, a niekto podobný vybočil a iné politické strany si ten konsenzus zachovávajú. Tu sa ozvali vyjadrenia, ktoré spochybňovali ten konsenzus, ktoré naznačovali, že však môže sa tá situácia o pár rokov skôr či neskôr vyvinúť aj tak, že by Slovensko nemuselo byť členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie. Aj v reakcii na tieto výroky sa potom dlhé týždne až mesiace konali protesty v slovenských mestách. Masové protesty organizované občianskou verejnosťou. Do obeda sme tu hovorili o tom ako vláda nerešpektuje ústavný zákon o rozpočtovej zodpovednosti, ale tak vláda si všeobecne nemá v úcte ústavu. Nemá v úcte ústavné princípy a prejavilo sa to aj na postoji vlády k tomu ako naložila s občianskymi protestami, ktoré obvinila z toho, že sú prípravou nejakého protištátneho prevratu. Že sa tu pripravuje nejaký puč, bola na to zneužitá tajná služba, ktorá vyfabulovala nejakú smiešnu správu neobsahujúcu nič tajné. Všetky informácie boli verejné. Ja som práve dnes dostal oznámenie o odmietnutí nášho trestného oznámenia, ktoré sme dávali v súvislosti s tou správou Slovenskej informačnej služby. Lebo tú správu Slovenskej informačnej služby využil premiér Robert Fico z podporou vládnej koalície na to, aby dosiahol, že schôdza o vyslovení nedôvery vláde bude neverejná. Čo je niečo čo sa v žiadnej demokratickej krajine pokiaľ viem nikdy nestalo. Lebo chce povedať nejaké dôležité tajné informácie. A tie tajné informácie mali pochádzať zo správy Slovenskej informačnej služby a pod tou zámienkou bola utajená schôdza. Stala sa tá schôdza neverejnou a keď sme si vypočuli, že čo bolo obsahom tej správy no tak to boli všetky veci, ktoré boli verejné s jednou jedinou výnimkou, ktorú o pár hodín na to zverejnila tá mimovládna organizácia, ktorá rozposlala email. Hovorím o tom preto, lebo to priamo súvisí, priamo súvisí s tým našim návrhom, ktorý vyprovokoval predstaviteľov vládnej koalície k výrokom, ktoré vyprovokovali verejnosť k tomu, aby chodila niekoľko mesiacov na námestie a protestovala proti odklonu vládnej politiky od demokratického západu. A teda, keď už som začal s tým odmietnutím nášho trestného oznámenia je to veľmi zaujímavý útvar na čítanie. Ja som už čítal všelijaké odmietnutia trestného oznámenia a toto uznesenie odmietnutí trestného oznámenia má asi 6 strán. Asi polovica z tých, z toho odôvodnenia odmietnutia je prerozprávanie alebo prepísanie toho čo sme my napísali do trestného oznámenia. Potom na ďalších dva a pol stranách alebo dvoch stranách sú citované právne predpisy bez toho, aby bolo vysvetlené ako sa vzťahujú na to naše trestné oznámenie alebo na ten skutok, ktorý sme namietali, že teda či nedošlo k zneužitiu právomoci verejného činiteľa pri vypracovaní vyfabulovanej správy a potom je tam jeden odstavec, ktorý konštatuje, že treba zastať teda odmietnuť to trestné stíhanie, lebo nie sú dôvody pre začatie trestného stíhania ale, keďže je to tajné tak vám nepovieme prečo. Čiže my sme sa nedozvedeli prečo bolo odmietnuté naše trestné oznámenie ale, ale, ale teda vyšetrovateľ došiel k záveru, že je dôvod ho odmietnuť ale v odôvodnení nám nemôže povedať prečo. Môže nám povedať čo sme my povedali v trestnom oznámení, môže nám povedať čo je napísané v zákone ale ani slovko nám nepovie o tom prečo tie naše podozrenia, ktoré sme vyslovili