Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Vážená pani predsedníčka výboru, vážený pán podpredseda Národnej rady, vážené kolegyne, kolegovia, dovoľte, aby som sa veľmi stručne vyjadril k návrhu na potvrdenie rozhodnutia výboru o strate verejnej funkcie verejného funkcionára a ktoré je veľmi dobrým ilustračným príkladom toho, ako nefunguje ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov vo vzťahu k jeho porušovaniu. A ústavný zákon o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov stanovuje veľmi prísne sankcie za jeho porušovanie a dokonca aj za jeho bagateľné porušovanie, neúmyselné porušovanie typu oneskoreného podania, oznámenia alebo chyby, neúmyselnej chyby v oznámení. Teda nie, že verejný funkcionár vedome zatají vilu svojej manželky v Chorvátsku, ale jednoducho neuvedie nejaké parcelné číslo, keď zdedí, zdedí pozemky po rodičoch v nejakom rozdrobenom katastrálnom území, tri mesačné platy. Alebo v minulosti sa teda stávalo, že poslanci alebo iní verejní funkcionári mali pozastavenú živnosť. Vtedy to bolo možné iba na tri roky a neuvedomili si, že sa im automaticky obnovila živnosť, tak tam bolo myslím, že šesť mesiacov sankcia. A takéto, povedal by som, že drakonické sankcie za formálne neúmyselné nič, žiadny reálny konflikt nespôsobujúce sankcie vedú k tomu, že výbor v prevažnej miere neukladá tie sankcie, teda uskutoční konanie, ale neuloží sankciu, keď si verejný funkcionár tú povinnosť splní. Rovnako hrozba straty verejnej funkcie bola pri schvaľovaní zákona zakomponovaná do textu ústavného zákona ako nejaká vážna hrozba a ale reálne sa opäť v minimálnej miere uplatňuje aj vzhľadom na potrebu tých troch pätín, ktoré to musia schváliť v pléne. V minulom volebnom období sa opakovane odsúvali tie návrhy, ktorým mala Národná rada potvrdiť stratu verejnej funkcie tých funkcionárov, ktorí si opakovane nesplnili povinnosť a výbor opakovane konštatoval porušenie povinností a porušenie povinností vyplývajúcich z ústavného zákona v rámci toho istého volebného obdobia. A teda, priznajme si, že tá sankcia v podobe straty verejnej funkcie za porušenie povinností podľa ústavného zákona môže byť v niektorých prípadoch neprimerane prísna a v iných prípadoch môže byť neprimerane neúčinná. V prípadoch funkcionárov, verejných funkcionárov, ktorí nadobudli svoju funkciu voľbou a teda majú mandát od voličov sa teoreticky môže stať, že dvakrát sa oneskoria s podaním oznámenia a mali by stratiť verejnú funkciou napriek vôli voličov. A v prípade iných funkcionárov, ktorí sú menovaní do svojich funkcií to môže byť neúčinné, naopak, ak aj budú zbavení funkcie postupom podľa ústavného zákona, v zásade nič nebráni tomu, aby boli na druhý deň znovu vymenovaní, ak ten, kto ich má vôľu vymenovať, ich chce vymenovať. A v tejto súvislosti je dôležité poukázať aj na to, že Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií síce aj dlhodobo, ale zvlášť v tomto období pristupuje veľmi selektívne k tomu, keď prichádzajú podnety na začatie konania, ktoré upozorňujú na porušenie povinností podľa ústavného zákona. A pretože ústavný zákon jednoznačne hovorí, že keď príde podnet, ktorý spĺňa ústavným zákonom zadefinované náležitosti, teda je z neho zrejmé kto ho podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, aké porušenie zákona sa namieta a ten podnet je odôvodnený, tak konanie podľa ústavného zákona sa začína dňom doručenia podnetu. A zvlášť poslanci a členovia výboru za vládnu koalíciu uplatňujú veľmi selektívny prístup k týmto ustanoveniam a pokiaľ sa podnet týka predstaviteľa vládnej koalície alebo nominantov vládnej koalície, tak nezačínajú konanie ani v prípade, že sú splnené všetky podmienky predpokladané ústavným zákonom. Včera sme mali zasadnutie Výboru pre nezlučiteľnosť funkcií a myslím, že v bode dva sme prerokovali podnet pána ministra pôdohospodárstva Takáča proti poslancovi z klubu SaS Alojzovi Hlinovi, ktorý namietal, že pán poslanec Hlina uprednostňuje svoj osobný záujem pred verejným záujmom a využíva svoje meno na reklamu tým, že na facebookových stránkach svojich hovorí o svojich iných aktivitách, ktoré sú podnikateľské aktivity, nielen a nielen politické aktivity. A výbor v minulosti, aj v tomto volebnom období, aj v minulom volebnom období viackrát rozhodol, že statusy na sociálnych sieťach pokiaľ nie sú sponzorované sa nepovažujú za reklamu. Je tu pamätník prvého rozhodnutia podobného pán poslanec Pročko, na ktorého tiež prišiel podobný podnet a on v rámci svojho vyjadrenia zozbieral niekoľko desiatok príkladov, keď sa poslanci vyjadrovali pochvalne o nejakom produkte alebo o nejakej, nejakej firme, nejakom podniku a naozaj podľa toho ako je napísaný ústavný zákon sa dlhodobo rozhoduje tak, že za reklamu by sa považovala iba naozaj reklama v zmysle zákona o reklame a nie, keď niekto povie, že mu chutili halušky v nejakej konkrétnej krčme. A čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon... ===== ...čiže je už teraz zjavné, že pokiaľ Výbor pre nezlučiteľnosť funkcií nerozhodne účelovo, ale rozhodne s tým ako je doterajšia rozhodovacia prax, tak to konanie voči pánovi poslancovi Hlinovi skončí tak, ako všetky ostatné predchádzajúce konania, že sa bude konštatovať, že nebol porušený zákon a konanie sa zastaví. Potiaľ je to v poriadku. Všetci opoziční poslanci, členovia výboru aj všetci koaliční poslanci, členovia výboru, v bode 2 hlasovali za začatie konania. Ale potom prišiel bod 3, kde bol podnet proti generálnej riaditeľke Slovenskej televízie a rozhlasu, pani Flašíkovej, ktorý opäť namietal možný konflikt záujmov, možné porušenie ústavného zákona a uprednostnenie osobného záujmu pred verejným záujmom. Opäť to bolo naformulované tak, týkalo sa to výroby loga, toho rebrandingu, že môj názor bol, že to konanie malo začať, lebo boli splnené všetky náležitosti. Ale bolo jasné, kto ten podnet podáva, ktorého verejného funkcionára sa týka, bolo to odôvodnené a bolo z neho zrejmé, čo sa namieta. Ale po tom konaní, predpokladám, že by sme konštatovali, že nebol porušený ústavný zákon, lebo podľa toho podnetu, tá argumentácia sa mi nezdala dostatočná, aby preukazovala porušenie zákona, ale mal to výbor konštatovať, na základe toho konania. No a v skutkovo veľmi podobnej situácii, v bode 2 výbor začal konanie, alebo konštatoval, že konanie začalo doručením podnetu pána ministra Takáča proti pánovi poslancovi Hlinovi. A v bode 3 výbor, pretože koaliční poslanci nehlasovali za, tak konštatoval alebo nekonštatoval začatie konania, tým pádom sa konanie zastavilo voči generálnej riaditeľke STVR pani Flašíkovej. Čiže je to taký dvojaký meter, ktorý uplatňujú koaliční poslanci vo výbore pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý podrýva zmysel ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov a podrýva aj normálne fungovanie výboru pre nezlučiteľnosť funkcií, ktorý je výbor, je zložený z politických nominantov. Nie je to nejaký nestranný štátny úrad, ale mal by posudzovať veci podľa ich obsahu, nie podľa toho, či sa podnet alebo konkrétna vec týka koaličného alebo opozičného politika. Výbor to bohužiaľ dlhodobo nerobí a nerobí to predovšetkým v tomto volebnom období. Nie že by sa také veci nestávali aj v minulosti, ale bohužiaľ, v tomto volebnom období je to na dennom poriadku. Ďakujem za pozornosť.