Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Vážená pani predkladateľka, vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, nebolo to síce pôvodne v pláne, ale tak to vyšlo, že rokujeme bod po bode o dvoch návrhoch novely volebného zákona z dielne dvoch rôznych skupín vládnej koalície. Pôvodne medzitým ešte malo byť rokovanie o návrhu novely zákona o ochrane prírody a krajiny a o návrhu zákona, novely zákona o potravinách, lenže zrejme nie je v koalícii dohoda, tak tie dva body boli vypustené z programu schôdze, a máme možnosť po návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov HLAS-u rokovať o návrhu novely volebného zákona z dielne poslancov Slovenskej národnej strany. A to, čo tu už zaznelo viackrát, že si tým riešia nejaké vlastné problémy, tak to svojím spôsobom môže platiť na oba tie návrhy, lebo ten návrh, ktorý sa týka petícií za referendum a požiadavky, aby medzi údajmi, ktoré sú tam uvádzané, bola aj informácia o rodnom čísle toho, kto podpísal petíciu, čo doteraz nebolo. Môže to byť účelové voči prebiehajúcej petícii strany Demokrati za vypísanie alebo vyhlásenie referenda o predčasných voľbách, ale tam je aspoň nejaký náznak legitímnosti, lebo naozaj môže byť problém, ak sa na petíciu za referendum podpíšu, resp. sú tam falšované podpisy a sú tam nejaké vymyslené osoby a na základe toho by malo byť vyhlásené referendum, tak to naozaj je problém. Tak aspoň špitka legitímnosti tam je. Aj keď to prevedenie je otázne, že či naozaj rodné číslo, aj keď tá účelovosť tam je možná, aj keď nejaký rozmer retroaktivity voči už prebiehajúcim petičným akciám tam je, ale dá sa o tom aspoň vecne diskutovať. Tuto naozaj akoby si Slovenská národná strana riešila vlastný problém, že sa jej nepáči, že voliči príliš hovoria do toho, kto z kandidátov navrhnutých politickou stranou sa dostane nakoniec do parlamentu, lebo Slovenskej národnej strane sa stalo v ostatných voľbách to, že jediným členom poslaneckého klubu SNS, ktorý bol zároveň aj členom politickej strany SNS, bol jej predseda Andrej Danko. Všetci ostatní neboli členmi, ale boli buď zástupcami iných subjektov, alebo nezávislými kandidátmi, teda nečlenmi politickej strany, ktorých si SNS dala na kandidátku, aby sa dostala do parlamentu. Však to nebol číry altruizmus, to bola snaha osloviť nejaké voličské skupiny. A ten zámer vyšiel, ako si Andrej Danko predstavoval, a SNS sa dostala do parlamentu, ale nevyšiel celkom, ako si Andrej Danko predstavoval, a dostali sa do parlamentu aj iní ľudia a iné skupiny ako členovia jeho vlastnej strany, čo teda sa podpísalo aj pod koaličné krízy a pod problémy, ktoré má koalícia v tomto volebnom období. A Slovenská národná strana, ktorá má v tejto veci nejaký vlastný záujem teraz prichádza s návrhom, aby na účinné uplatnenie preferenčných hlasov nestačili 3 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu, ale aby bolo potrebných 7 % z hlasov odovzdaných pre politickú stranu. Treba uznať, že priamo Slovenskej národnej strany by sa to nedotklo, lebo aj keby nastalo takéto zvýšenie, tak poslanecký klub SNS vyzerá rovnako ako doteraz, lebo tí kandidáti, ktorí sa prekrúžkovali na kandidátke SNS, mali viacej ako 7 %, nielen viacej ako 3 % hlasov, ale aj tak to znamená výrazné posilnenie vplyvu politickej strany a vedenia politickej strany na zloženie jej poslaneckého klubu na úkor voličov tej politickej strany. Predkladatelia v zdôvodnení, v dôvodovej správe hovoria o tom, že dôvodom alebo jedným z dôvodov je zvýšenie demokratickej legitimity procesu prideľovania mandátov, keďže kandidátov, ktorí sa dostanú do parlamentu na základe prednostných hlasov, podporí významne väčšia časť voličov. No keby sme takéto chápanie legitimity uplatnili na kvórum pre vstup do parlamentu a zvýšilo sa kvórum pre vstup strany do parlamentu z 5 %, čo máme dnes, na 7 %, tak by to znamenalo podľa logiky Slovenskej národnej strany, že sa zvýši legitimita zastúpenia a demokratická legitimita prideľovania mandátov, lebo na vstup do Národnej rady by bol potrebný väčší počet hlasov. Ale potom prečo 7 %, prečo nie 10 %? Však v Turecku, pokiaľ viem, tak majú kvórum pre vstup do parlamentu 10 %. Je turecký volebný systém demokratickejší ako slovenský, keď majú 10 % a tá strana tam musí získať 10 %, aby sa dostala do parlamentu, ako na Slovensku stačí iba 5 %? Čo by teda asi Slovenskej národnej strane nevyhovovalo, keby sa zvyšovalo kvórum pre vstup do parlamentu pri jej súčasných preferenciách. Tak prečo sa to má meniť vo vzťahu k váhe prednostných hlasov, prečo sa má znížiť vplyv, ktorý majú voliči na zloženie parlamentu na úkor straníckych centrál? V dôvodovej správe sa ďalej uvádza: „Existujúce trojpercentné kvórum prispieva k situáciám, v ktorých aj relatívne nízky počet prednostných hlasov spôsobuje zásadné zmeny v obsadení mandátov, a to často aj v neprospech kandidátov, ktorí získali vyššiu podporu v rámci vnútornej straníckej hierarchie." To je až, povedal by som, že také úprimné, ale neviem, či toto je legitímny dôvod, že podpora v rámci vnútornej straníckej hierarchie má byť vyššia a má byť silnejšia v porovnaní s podporou, ktorú kandidáti získajú v rámci volieb, v rámci rozhodnutia voličov, ktorí volia dotyčnú politickú stranu. Ja si myslím, že nie. Ja si myslím, že politické strany majú právo navrhovať kandidátov, to im niekto neberie, ja rešpektujem dôležitú úlohu politických strán v demokratickej spoločnosti, ale nevidím dôvod, aby oproti tomu súčasnému systému ešte bolo posilňované vplyv politických strán na konečné zloženie parlamentu na úkor rozhodnutia ich voličov. A teda to, že politických strán je také všeobecné, ale v podstate vedení politických strán, lebo určujúci vplyv na zloženie kandidátky má vedenie politickej strany, tie mechanizmy, nominácie kandidátov sú rôzne a v Slovenskej národnej strane, neviem, či to tak ešte stále máte, ale je tam určujúci vplyv predsedu politickej strany na to, ako nakoniec tá kandidátka bude vyzerať. Však je to rozhodnutie politickej strany, ako si to nastaví v stanovách. Ale ak bude schválený váš návrh, ktorý teraz predkladáte v prvom čítaní, tak to bude znamenať, že sa posilní moc politických strán a vedení politických strán a posilní sa moc a vplyv politických strán na úkor voličov, na úkor občanov, ktorí budú mať menší vplyv na rozhodnutie o tom, kto sa dostane do parlamentu. A už dnes, samozrejme, že kandidáti, ktorých politické strany umiestnia na začiatok kandidátnej listiny, majú väčšie šance dostať sa do parlamentu nie len preto, že sú vpredu, ale obvykle sú to kandidáti, ktorí dostávajú najvyšší počet preferenčných hlasov a sú aj zvýhodnení tým, že sú na čele kandidátok. Takže okrem toho, že tým neriešite žiadny reálny problém krajiny, žiadny reálny problém občanov Slovenskej republiky, riešite tým vlastné nejaké vnútrostranícke boľačky a traumy z výsledkov volieb, tak navrhujete zmenu zákona, ktorá oslabí vplyv voličov na zloženie parlamentu a posilní vplyv straníckych centrál.