Ondrej Dostál

IX. volebné obdobie · Vystúpenie v rozprave

Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

· dĺžka 6 min · 46. schôdza

Načítavame záznam z archívu NR SR…

Video sa nepodarilo načítať. Archív NR SR býva pri starších záznamoch pomalý. alebo si vystúpenie pozri priamo na MediaPortáli ↗.

Záznam je z MediaPortálu Národnej rady a spustí sa presne na začiatku tohto vystúpenia. Originál na tv.nrsr.sk ↗

Prepis

Automatický prepis z MediaPortálu NR SR. Nie je overený a nesmie sa citovať ako doslovný výrok. Záväzný je záznam videa a oficiálny prepis rozpravy NR SR.

Vážený pán predkladateľ, vážený pán predseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, pán predkladateľ v úvodnom vstupe hovoril, že sa navrhuje účinnosť od 1. júna 2026, ale v tom návrhu zákona je napísané, že by to malo byť účinné od 1. januára 2026. Ja teda rozumiem, že sa natiahol legislatívny proces a bude nejaký pozmeňujúci návrh v druhom čítaní, ale teda podľa súčasného návrhu je tam navrhnutá účinnosť, ktorá už uplynula. To je jedna poznámka. A druhá poznámka je, podobne ako pána poslanca Dušenku, aj mňa trochu zaráža, že sa bude vyžadovať rodné číslo. Na rozdiel od neho uznávam istú legitímnosť tej snahy, aby nedochádzalo k zneužívaniu podpisov pri petíciách za vyhlásenie referenda, aby existovala nejaká možnosť kontroly, ale tá v zásade existuje cez register obyvateľov už dnes. Ale áno, je nesprávne, ak by, ak by niekto dával fiktívne podpisy na petičné hárky a tým pádom by predložil petíciu, ktorá by síce formálne spĺňala náležitosti, ktoré vyžaduje, vyžaduje zákon, ale zároveň by to neboli reálne podpisy a brániť sa takýmto podvodom môže byť legitímne, otázka je, že či ten nástroj, ktorý sa navrhuje, je v poriadku a či teda vyžadovanie rodného čísla od ľudí, ktorí sa podpíšu na petíciu za vyhlásenie referenda, lebo to je špecifický typ petície, nie je prílišným zásahom do ochrany osobných údajov. A teda ja na jednej strane, hovorím, že rozumiem, lebo tak bežná petícia má za následok, že dotknutý orgán sa tou petíciou musí zaoberať a v podstate obvykle sa ňou musí zaoberať, či to podpíše desať ľudí alebo stopäťdesiat, alebo dvanásťtisíc, okrem nejakých špecifických prípadov, ale tuto má teda petícia účinok, že sa vyhlási referendum, ktoré môže rozhodnúť v nejakej dôležitej veci a aj keď nebude úspešné, nebude platné, tak si vyžiada prinajmenšom nejaké veľké finančné prostriedky. Ale aj na druhej strane tu sa naozaj organizátorom petície vlastne nariaďuje, aby zhromažďovali osobné údaje a disponovali osobnými údajmi, nielen adresou, ale aj rodným číslom, čo teda vyvoláva otázku, že či je to v súlade so zásadou minimalizácie, ktorá sa má uplatňovať pri ochrane osobných údajov. A teda sa chcem spýtať, že či predkladatelia konzultovali tento návrh, ja neviem, s Úradom na ochranu osobných údajov alebo s nejakým odborníkmi na ochranu osobných údajov, lebo tam potenciálne nejaký rozpor byť môže. Druhá moja otázka sa týka toho, či tie prechodné ustanovenia, tak ako sú nastavené, sú v poriadku, lebo dnes v tých prechodných ustanoveniach je, že na petíciu, ktorá bola doručená prezidentovi najneskôr do desiatich dní odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona a na jej vybavenie, sa vzťahuje tento zákon v znení účinnom do 31. decembra 2025. Tak ak by sa neboli natiahli rozpravy k iným veciam na tých schôdzach minuloročných, tak je možné, že tento zákon by už platil a napríklad by znamenal, že petícia za referendum, ktoré organizuje strana Demokrati, by už bola de facto znefunkčnená, lebo ak by nestihli ten termín do 10. januára, tak síce oni zberali, ja neviem koľko, možno dva roky alebo vyše roka zberali podpisy pod referendum alebo pod petíciu za vyhlásenie referenda, ale zrazu tie podpisy by mohli hodiť do koša, lebo nemajú tam rodné čísla. Ak sa to posunie na jún, tak ten problém zrejme nenastane, pokiaľ petičné hárky odovzdajú pred účinnosťou zákona, ale aj tak kladiem otázku, či je desaťdňová lehota primeraná, lebo nevieme, kto všetko zberá podpisy pod akú petíciu, za aké vyhlásenie referenda, a ak niekto zberá a teraz či už pred koncom toho zberu, alebo uprostred toho zberu podpisov, ak Národná rada schváli zmenu zákona, ktorou bude vyžadovať, aby tie petičné hárky obsahovali nejakú náležitosť, ktorú dovtedy obsahovať nemuseli, tak to môže byť zásah do výkonu petičného práva, aj zásah do výkonu podieľať sa na správe vecí verejných priamo, a to teda aj v prípade, že tá pochybnosť o tom, že či toto je ten identifikátor, ktorý tam má byť. Ak je neoprávnená, lebo môže byť neoprávnená, môže to byť v poriadku, tak desaťdňová lehota od nadobudnutia účinnosti zákona sa mi zdá príliš krátka doba na to, aby to nezasahovalo do práv organizátorov petícií za vyhlásenie referenda, ktoré už prebiehajú. Čiže či ste nezvažovali, ak to nie je teda mienené nejako čisto účelovo, či ste nezvažovali, že tá doba by bola dlhšia ako 10 dní. Ďakujem.

O čom sa v ten deň rokovalo

Program schôdze v deň tohto vystúpenia. Neznamená to, že poslanec hovoril práve o týchto návrhoch — je to kontext, o čom v ten deň rokovala Národná rada.

V ten deň sa hlasovalo o 13 návrhoch, ukazujeme prvých 6.

Ďalšie vystúpenia toho istého rečníka

Zdroj: MediaPortál Národnej rady Slovenskej republiky · ID vystúpenia: 361226 · Otvoriť originál ↗ · dáta stiahnuté 22. 8. 2026