Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 46. schôdza

Dobrý deň, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, kolegyne, kolegovia. Priznám sa, že mal som pripravené iné vystúpenie, také rozsiahlejšie, ale vzhľadom na to, že sme sa práve dozvedeli, že k tomuto návrhu zákona, ktorý sa tu ťahá ako taká turecká telenovela, už by sme Tomáša Tarabu mohli premenovať na Habdike, lebo naozaj že je to nedôstojné, tri mesiace skrátené legislatívne konanie a teraz sa dozvedáme len tak mimochodom spakruky, že príde nejaký pozmeňujúci návrh, ktorý predpokladám zásadne zmení to telo zákona, nového zákona o Environmentálnom fonde, tak hovorím si, že na čo budem teda mrhať slovami, keď v podstate zajtra po výbore to bude úplne iný zákon, úplne iné telo, úplne iná legislatíva, totálne pomenená. Aj keď teda nevieme, lebo ono je to v podstate v tomto momente ako Kinder surprise, že nevieme, čo na tom výbore z toho pozmeňováku vyskočí. Tak si hovorím, že načo, hej? Načo? Uvidíme, v druhom čítaní sa prispôsobíme. Každopádne ak, vrátim sa, lebo trošku sa nám tá diskusia o tom pôvodnom návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde, Environmentálnom fonde Tomáša Tarabu, zvrtlo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov a opäť je to o OZV-čkách a pritom to nie je o OZV-čkách, hej, že to keby sme chceli limitovať teraz že budeme 99 % času rozprávať o tomto zákone o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, čo rozprávame dokonca aj zle, neodborne a fakticky nesprávne, ale o tom nabudúce, tak to nie je. Ale dovolím si jednu takú krátku poznámku. Ono sa to tak aj šibrinkuje, v úvodnom slove pán minister hovoril že OZV-čky tu majú dnes 30-percentné náklady prevádzkové, to je lož, to nie je pravda. Je jedna jediná, ktorá dosahuje mieru 30 % na prevádzkové náklady, a to je OZV-čka, ktorá sa venuje, alebo teda obstaráva staré vyradené vozidlá a dodnes prevádzkuje pre štát server, software. Čiže to je jediná OZV-čka, ktorá má 30-percentné náklady. Bežne, a to si môžete všetci zistiť, pretože sú to transparentne zverejňované dokumenty, majú OZV náklady prevádzkové niekde na úrovni 3 až 8 %. A áno, ja som úplne v pohode s tým, pán minister, keď si povieme, Habdikeže to zakepujeme a že pokojne aj keď z tých, v úvodzovkách, oprávnených nákladov pre Organizácie zodpovednosti výrobcov vyhodíme piár náklady, ja som s tým úplne okej. Lebo to nie je o piár, to nie je o tom, áno, majú robiť, samozrejme, osvetu, ale nie je osveta ako osveta. Čiže keď sa zhodneme na tom, že tie OZV-čky naozaj si v prvom rade budú plniť svoju zákonnú povinnosť a obce budú mať hradené všetky, slovom všetky náklady, ktoré sú spojené so zberom, s triedením, s recykláciou a so zneškodňovaním odpadov, ja za to zahlasujem okamžite. Ale majme o tom slušnú diskusiu. No ale keď som hovoril teda, že aby sa nám to tu nezužovalo na rozšírenú zodpovednosť výrobcov, že celý vlastne nový nápad pre nový Environmentálny fond, respektíve nový zákon o Environmentálnom fonde je o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je. To podstatné sa nám trošku vytráca z tejto diskusie. Tá podstatná vec, ktorá zatiaľ v tom zákone je, ale, ako hovorím, možno tým pozmeňovákom, ja neviem, možno pán spravodajca už tuší, čo v ňom je, možno z toho vypadne. Čo mne najviac na tom prekáža, je, že Environmentálny fond bude samo regulovať sám seba. Environmentálny fond bude kontrolovať Environmentálny fond. Alebo, aký je tam druhý kontrolný mechanizmus, tak to je ministerstvo životného prostredia. Čiže bude to v rukách, v úvodzovkách, jedného človeka. Doteraz Environmentálny fond podľa zákona môže kontrolovať ministerstvo financií. A keďže opakujeme, že tento návrh zákona neprešiel medzirezortným pripomienkovým konaním a ministerstvo financií ho nemohlo pripomienkovať, tak veľmi ľahko sa z tých povinných kontrolných mechanizmov vytratila kontrola ministerstva financií. To je ten kľúčový moment pri tomto návrhu zákona, že ministerstvo financií môže prísť o kontrolu nad balíkom vyše dve miliardy eur, plus ďalšími stámiliónmi, ktoré ročne do Environmentálneho fondu tečú. To je tá kľúčová diskusia. Ak nás niekto chce vyrušiť v tomto momente a hovoriť že Environmentálny fond je iba o rozšírenej zodpovednosti výrobcov, nie je to tak. Musíme mať na pamäti, že tam sú dve, vyše dve miliardy eur, ktoré majú slúžiť na zlepšovanie životného prostredia. Na zlepšovanie, keď už teda chceme aj o odpadoch, triedenie, recyklácie, dostupnosti triedeného zberu, zavádzanie množstevného zberu, na adaptačné opatrenia, mohli by sme tu mať aj uštipačnú poznámku o adaptačných opatreniach a vodozádržných opatreniach, nebudem to robiť. Ale viete, na čo myslím? Každopádne máme zlepšovať životné prostredie, nie rozflákať peniaze, ktoré sú pre občanov na hocijaké pofidérne kšefty bez kontroly. Tá kontrola je kľúčová v tomto momente. A ak tento návrh zákona, nevieme, že či prejde v tomto znení alebo teda čo bude obsahovať ten spomínaný pozmeňujúci návrh, jednoducho tu bude moc nad Environmentálnym fondom sústredená do rúk jedného človeka, a to je to, o čom sa musíme rozprávať, nie o rozšírenej zodpovednosti výrobcov. Ale zároveň jedným dychom dodávam, že som otvorený a vítam víziu a ideu toho, že budeme reformovať nanovo Organizáciu zodpovednosti výrobcov, respektíve štatút rozšírenej zodpovednosti výrobcov, lebo nefunguje. Ja som prvý človek, ktorý povie, že nefunguje a poďme to zmeniť. Ďakujem.