Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Dobrý deň. Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, vážení kolegovia a kolegyne. Chcem sa vo svojom príspevku úzko venovať Ministerstvu životného prostredia, pretože máme v neďalekej pamäti to, ako bývalé vedenie rezortu na čele už s odvolaným Tomášom Tarabom sa rado a veľmi rázne prezentovalo ako vraj skutoční manažéri a, žiaľ, ako vždy, história je svedkom takýchto, s prepáčením, veľkohubých vyjadrení, pretože výsledok tohto manažérstva Tomáša Tarabu a jeho kolegov a kolegýň dnes vidíme jednak v chradnúcej prírode, v ohrozenej ochrane prírody a tiež v nepripravenosti napríklad na tohtoročné rekordné sucho, ktoré prepisovalo všetky možné štatistiky z minulosti. Namiesto odborných analýz a namiesto práce s dátami sme videli rozhodnutia naslepo, namiesto zbierania naozaj verifikovaných dát. Vidíme ignorovanie reality, popieranie reality, výsmech odbornej verejnosti a namiesto skutočných riešení dostávame papierové opatrenia, o ktorých vieme, že nebudú nikdy realizované, alebo nové komisie, ktoré prichádzajú nie 5 minút do 12:00, ale 5 minút po 12:00. Alebo sme svedkami toho, ako sa opäť zo šuflíka vyťahujú recyklované projekty so zmeneným názvom, inak prepísané, ktorými sa má prekryť dlhoročná buď nečinnosť, alebo až neschopnosť bývalých vlád, špeciálne teda bývalých vlád Roberta Fica, ktorý vedie túto krajinu, tak ako vedie, už 15 rokov. Ja som vo svojom príspevku chcel rozprávať o tom, ako v návrhu rozpočtu Ministerstvo životného prostredia na budúci rok hodilo cez palubu opäť, zas a znova ľudí, ktorí už neviem koľkýkrát sa ocitli v situácii, že im bola daná nádej, že v ich blízkosti sa budú sanovať environmentálne záťaže. Napríklad Vlčie hory pri Hlohovci alebo PCB alebo Vrakuňa. Chcel som rozprávať o tom, v akých podmienkach pracujú štátni zamestnanci, ktorí, bohužiaľ, si nevybrali to, že majú nekompetentné vedenie za tejto vlády, a chcel som to ilustrovať na mnohých príkladoch, ale pre krátkosť času, pretože chcem nechať ešte priestor kolegyni Zore Javrovej. Chcem ilustrovať tú absurditu na jednom konkrétnom prípade. A ten príklad sme si vlastne, a ja som ho už aj spomenul, zažili toto leto všetci a všetky do jedného, do jednej na vlastnej koži, ak sme teda trávili prázdniny na Slovensku a neboli sme ako niektorí konkrétni nemenovaní vysokí vládni predstavitelia odlifrovaní na dva mesiace vo svojej chorvátskej vile. Spomínajúc, tak teda premiér Fico sa nám z tejto svojej vily pripomínal svojimi pravidelnými sobotnými videami. Zatiaľ čo tu na Slovensku ľudia v niektorých obciach, kde vyschli studne, museli piť vodu z cisterien. A až keď sa situácia s historickým suchom, o ktorom sme vedeli, že príde, pretože o tom rozprávali všetci odborníci od zimy, všetci, ktorí pracujeme s dátami a ktorí sme trošku príčetní a reagujeme na odbornú verejnosť, sme vedeli, že to sucho bude zdrvujúce. Nie? Vláda aj napriek tomu, že sme ju vyzývali, tak sa nám naspäť vysmievala. Napríklad spomínaný minister Taraba nás vysmial po tlačovej konferencii, kedy sme vyzývali na konkrétne kroky, ktoré sme aj ponúkli, tak si nahral video, kde nás vysmial tým, že pozrite, ako napršalo, pričom teda ten „historický dážď“ ilustroval na pár kvapkách vody. A podobne sa vysmievali aj ďalší aktéri, či už z Ministerstva životného prostredia alebo z koalície. Až keď sa už teda ten stav s historickým suchom nedal poprieť, tak aj premiér sa naveľa-naveľa zbadal a v septembri 2026, keď už v podstate bolo po lete, čo neznamená, že bolo po historickom suchu, vláda slávnostne naveľa-naveľa schválila štatút novej národnej komisie pre vodu a sucho, kde premiér Robert Fico vymenoval za predsedu sám seba a páni Taraba a Takáč sa stali podpredsedmi. Zriadili sa rozhodovacie kolégiá, odborné kolégiá, medzirezortné výbory, čo by sme si povedali, že super, lebo veď akože konečne na niečo reagujete, ale – a tu narážame v podstate na podobný model, ktorý už historicky poznáme za bývalých ficových vlád. Keď sa nedarí a keď sa ukáže, že veci buď nevedia riadiť, alebo že už sa nedá poprieť, že máme problém, tak čo sa spraví? No spraví sa presne to, že sa vymyslí nová komisia alebo dokonca v tomto prípade sa len premenuje stará už nefunkčná komisia, hej? Lebo veď zabudlo sa medzičasom. Neviem, či viete, ale Slovensko má už od roku 2018 schválený dokument, ktorý sa volá Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody. Ten dokument sa volá Hodnota je voda. Tiež máme schválenú Stratégiu adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – to je druhý dokument – aj Akčný plán adaptácie, ktorý obsahuje 169 konkrétnych úloh. Tiež máme schválenú Koncepciu vodnej politiky do roku 2030 a Vodný plán Slovenska. Stratégií, strategických dokumentov, koncepcií, plné poličky a čo z toho? No nič z toho, pretože potom príde leto 2026 a videli sme, ako to dopadlo. A zámerne som spomenul ten Akčný plán na riešenie dôsledkov sucha a nedostatku vody, pretože ten vláda schválila v marci 2018, pred ôsmimi rokmi, a jeho názov absolútne dokonale opisuje agendu aktuálne nedávno schválenej národnej komisie pre vodu a životné prostredie. Čiže robíme opätovne s veľkou vervou, s opätovnou tlačovkou a s opätovnými prísľubmi to, čo sa dalo robiť už v roku 2018. Pretože vtedy v roku 2018 táto komisia, tá bývalá, už nefunkčná, uložila ministrom životného prostredia a pôdohospodárstva zabezpečiť realizáciu opatrení do konca roka 2025. No tipujte so mnou, či niektoré z nich bolo realizované. Mlčanie je svedok – nebolo. Realizáciu tohto plánu mala koordinovať medzirezortná pracovná skupina Ministerstva životného prostredia na prevenciu a zmierňovanie následkov sucha. Ja neviem, či vám to niečo nepripomína, ale mne to pripomína to, že Národná komisia pre sucho a vodu má v podstate také isté zloženie ako tento medzirezortný orgán, pretože aj v tej komisii, aj v tej novej komisii sedeli zástupcovia rezortov životného prostredia, pôdohospodárstva, SHMÚ, Výskumného ústavu vodného hospodárstva, Slovenského vodohospodárskeho podniku, Hydromeliorácií, SAV, univerzít, vodárenských spoločností a Úradu vlády. To isté, tak isto, ale s rozdielom v ôsmich rokoch, ale ten rozdiel je v tom, že ani v roku 2018 sa v podstate z tej veľkej myšlienky, že ideme riešiť zadržiavanie vody, ideme riešiť vodu na Slovensku, nerealizovalo nič. Ja sa obávam, že ani v tomto novom prípade sa nezrealizuje nič. Iba sa rozfláka rozpočtovaných 100 miliónov €. A ja len dodám, že tá stará pracovná skupina zanikla presne po tom, čo Tomáš Taraba nastúpil na Ministerstvo životného prostredia, aby tá absurdnosť bola ešte dokonalá. Čiže ja sa pýtam, že naozaj táto vláda založila dvakrát tú istú skupinu s nulovým výsledkom? Ďakujem veľmi pekne. Toto je naozaj paródia na prevenciu. Ja chcem len na záver dodať, aby som nechal priestor ešte kolegyni, že je absolútne absurdné sledovať tú nemohúcnosť vlády, ktorá nevie ani trafiť do dverí, keď nevie čítať ani v tabuľkách, keď si nevie prečítať ani výsledky napríklad medzivládneho panelu pre klimatickú zmenu. A potom sledujeme absolútne bezvládneho premiéra, ktorý zvoláva medzivládne panely a kolégium, aby identifikovali po historickom suchu počas leta 2026 túto odbornú skupinu, ktorá až potom, čo sa stala škoda, na ktorú budú minuté peniaze, ktoré mohli byť investované do prevencie, idú až teraz identifikovať problémy, ktoré chcú riešiť. Ja si neviem predstaviť väčšiu absurdnosť a väčšiu nemohúcnosť, ako je príklad Národnej komisie pre vodu a sucho. A pýtam sa, čo z toho budú mať tí ľudia, ktorí celé leto žili tak dôstojne, ako táto vláda sľubovala dôstojný život, žili tak dôstojne, že celé leto museli na hanbu sveta piť vodu z cisterien. Ďakujem za pozornosť.