Ondrej Dostál — faktická poznámka, 46. schôdza

Pani poslankyňa Marcinková, ten záver tvojho vystúpenia je príkladom, že napriek tým nehoráznostiam, ktoré sa teraz dostávajú do novely rokovacieho poriadku, ten samotný návrh obsahuje aj zopár drobných vylepšení procesu rokovania, lebo dnes poslanec, ktorý nevyčerpal všetok čas a prednesie na záver svojho vystúpenia pozmeňujúci návrh, tak už potom s tým časom nemôže naložiť. A podľa toho, čo je navrhnuté v bode 27 čl. 1 návrhu novely, sa tam ten súčasný režim nahrádza spôsobom, že začatie prednesu a skončenie prednesu písomne vyhotoveného pozmeňujúceho alebo doplňujúceho návrhu je poslanec povinný oznámiť predsedajúcemu, to znamená, že v situácii, keď teda neodovzdá ten pozmeňujúci návrh dostatočne vopred, ale musí ho čítať, tak v takom prípade ak mu ostane nejaký nevyčerpaný čas, tak ho môže, môže využiť aj potom, čo ten pozmeňujúci návrh prednesie, čo je úplne logická zmena. Nie v tejto forme sme to navrhovali aj my v našom, ale, ale teda zmysel bol podobný, sme to navrhovali v návrhu novely zákona o rokovacom poriadku, s ktorým sme prišli ešte v roku 2024. Pokiaľ ide o to odôvodňovanie, ja rozumiem tomu, že je to zdroj výkladu schválených zákonov, je to dôležité, ako zdroj výkladu sa môže, môže brať aj rozprava na pôde Národnej rady, takže je to možné dovysvetľovať, dovysvetľovať aj tam, ale, ale teda ak to bude aj nejako formalizované, tak bude to, bude to plus oproti tomu, tej praxi, ktorá je dnes, keď dôvodové správy sú nedostatočné, keď odôvodnenia pozmeňovákov sú úplne nedostatočné, a keď predkladatelia návrhov a pozmeňovákov nemajú ani potrebu vysvetľovať to, čo vlastne navrhujú, ako sme to včera zažili.