Ondrej Dostál — faktická poznámka, 46. schôdza

Pán podpredseda Dubéci, no tie práce neprebiehali dva roky, pokiaľ si pamätám, tak to bol nejaký trištvrte rok, rok. Aj keď ako teda chcem priznať kredit práve Progresívnemu Slovensku, ktoré od začiatku volebného obdobia aj na poslaneckých grémiách tlačilo na to, aby sa s tým niečo urobilo, aby bol etický kódex pripravený, ktorý tu absentuje, ktorého existenciu predpokladá zákon o rokovacom poriadku. Čiže, áno, hovorilo sa o tom prakticky od volieb, od začiatku volebného obdobia, ale teda reálne nejaké práce začali pred možno rokom a pol. A teda nevravím, že vyšli navnivoč, ale teda je to bizarná situácia, že dostalo sa tam niečo aj z tých opozičných návrhov, a teraz týmto pozmeňovákom, ktorý včera predniesol člen tej pracovnej skupiny, pán podpredseda Národnej rady Gašpar, sa možno teda veľká časť z nich zasa dostane preč z toho návrhu. A teda tá argumentácia, ktorú si spomenul a ktorú spomenul aj pán predseda Národnej rady Raši, že len dve rozpravy boli dlhšie ako tých navrhovaných 37,5 hodiny, je dosť zavádzajúca, lebo tých 37,5 hodiny je v skutočnosti nejakých 18 hodín, keď koalícia mlčí, čo veľmi často mlčí práve pri takýchto kontroverzných témach. Tak vlastne sa využije len ten opozičný čas. Pán, myslím, že to bol pán predseda Raši, ktorý to vypočítaval. Však keď Národná rada rokuje od utorka do štvrtka, je to trikrát osem, čiže 24 hodín, plus sedem hodín v piatok, je 31 hodín. Čiže vlastne tých 37,5 hodiny je viac ako týždeň. Ale v realite sa často stáva, že sa predĺži rokovanie a nerokuje sa osem hodín, ale desať hodín denne, rokuje sa aj v pondelok, čiže to nie je viac ako týždeň, sú to tak dva dni.