Branislav Vančo — faktická poznámka, 46. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Pán kolega Gašpar, vy hovoríte o slušnosti, ale začali ste naozaj veľmi zle, arogantne, ponižovaním svojich kolegov, ktorí získali menej preferenčných hlasov. To naozaj považujete za slušné? Alebo za slušnosť? Vyzvracali ste sa tu na nás, šírili ste klamstvá zase, zase. To považujete za slušnosť? O tomto hovorme. Nie o tom, že ako niečo vyzerá, či má niekto bielu košeľu, modrú alebo či má tričko alebo či má vychádzkovú obuv alebo formálnu alebo lakovky. Mne to pripomína, tá vaša mentalita, ktorá z toho vlastne trčí aj, aj z diskusie na ústavnoprávnom výbore, z toho, čo som si vypočul alebo čo sme si vypočuli od pani Plevíkovej, že vy by ste si to predstavovali ako v Kórejskej ľudovodemokratickej republike. Tam sú všetci rovnako oblečení, tak ako vodca, aby nevyčnievali z radu, všetci hovoria iba frázy, nikto nič v skutočnosti nepovie, možno si myslia niečo iné, možno už ani to nie, že toto by vám vyhovovalo. Jednoducho Slovenská ľudovodemokratická republika, to je vaša predstava. Predstava autoritárov, kde ich nikto nekritizuje, všetci sú rovnako oblečení, všetci sa tvária, že je všetko v poriadku a je, aj keď je celá krajina rozvrátená, ľudia tam nemajú čo jesť, ale hlavne, hlavne, že v parlamente je pokoj, krásne úsmevy, všetci hovoria to isté. O toto vám ide, aby vás nikto nekritizoval, ale na druhej strane to, že vy klamete v priamom prenose tuná za pultom v Národnej rade... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)