Vladimír Ledecký — vystúpenie v rozprave, 43. schôdza

Už ma to prihlásilo, ďakujem. Vážený pán podpredseda, vážený pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, ja najprv chcem povedať, že ešte stále som nerozdýchal správu, ktorú nám dneska pán minister na výbore povedal, ako pozitívne nerozdýchal, že sťahuje, sťahuje pozmeňujúci návrh o vyrovnávacích príspevkoch, znižovanie vyrovnávacích príspevkov a naozaj pokladám za dôležité to, že vytvoríme čas na to, aby sa sociálne podniky mohli na to pripraviť a sociálne podniky by naozaj mali pozorne sledovať túto legislatívu, lebo ja predpokladám, že nejakým spôsobom sa podmienky sprísnia, tak jakože naozaj by mali nad tým uvažovať, že čo robiť, ako sa pripraviť, lebo v tom čase sa tie podmienky sprísnia a chvalabohu, že sa to meniť nebude, meniť od 1. 1., lebo si myslím, že ten čas na tú prípravu by nebol žiadny. A teraz k téme. Reformy je potrebné robiť, akékoľvek reformy. My tu potrebujeme reformu v každej jednej oblasti. Ja keď si, keď si pomyslím, že v Poľsku robili reformu verejnej správy niekedy v 90. rokoch a pokladajú túto reformu za jednu z najlepších a dokonca hovoria, že jediná efektívna alebo jediná, ktorá prináša pozitívne výsledky pre všetkých - pre samosprávy, pre verejnú správu, pre ľudí. Všetci ju vnímajú pozitívne a my máme obdobnú regionálnu správu a obdobnú verejnú správu ako malo Poľsko, takže mali by sme sa inšpirovať. Aj tu je praktický príklad prečo tie reformy treba robiť. Čiže prvý pozitívny bod, že nejaká forma reformy v sociálnych službách bola potrebná a chvalabohu, že, že sa začala robiť. Je v oveľa užšom rozsahu, ako sa pôvodne hovorilo, ako sa pôvodne počítalo, že sa bude financovať, a tak predpokladám, že to nebude koniec, ale že nejakým spôsobom aj tie ďalšie oblasti sa budú reformovať. Čo mi vadí, to je skrátené legislatívne konanie, aj keď, samozrejme, pán minister hovoril, že si to chcel so všetkými vyštrngať, ale to nie je nová vec. Tá, tá prvá etapa tej reformy bola vlastne sociálna inšpekcia. Tá sa schválila ešte za bývalej vlády. Ja osobne som mal problém, mal som niekoľkokrát diskutoval s ministrom, lebo sa mi zdalo, že tie, tá sociálna inšpekcia má príliš veľké kompetencie, príliš veľa môže do toho zasahovať. Nakoniec sa to nejakým spôsobom obmedzilo a je tam naozaj 140 ľudí, ako bolo plánované. A preto si myslím, že aj táto, táto oblasť je dostatočne personálne pokrytá, finančne, že naozaj tie sociálne služby a tie zdroje, ktoré do tejto oblasti idú, by sa nemali, nemali zneužívať. Čo mi, čo mi vadí pri tej reforme, ktorá bola predložená, že tým, že sociálna inšpekcia vlastne funguje dva roky, že som sa nedostal k žiadnej správe, k žiadnym číslam, že ako tá sociálna inšpekcia vlastne funguje, či, či funguje dobre, či ju treba nejakým spôsobom zmeniť. Tam nejaká legislatívna zmena malá bola ešte aj za tejto vlády, hej? Ale, ale naozaj pri tak veľkej reforme by ma zaujímalo, že to, čo sa pred dvomi rokmi schválilo, že akým spôsobom funguje. A ja teraz neviem ani negatívne, ani pozitívne to nejakým spôsobom hodnotiť, ale by som chcel naozaj reálne, reálne výsledky. Čo mi vadilo, že my sme schvaľovali túto reformu na výboroch rôznych a ja som vo výbore sociálnych vecí a som aj vo výbore regionálneho rozvoja verejnej správy a my sme ten výbor mali minulý týždeň a na tom výbore neboli pozmeňujúce návrhy. Prišiel štátny tajomník a deklaroval, že budú pozmeňujúce návrhy vlastne v oblasti, ktorá nás zaujímala, a tie pozmeňujúce návrhy sú ešte v procese prípravy. Ja osobne neviem si predstaviť, ako môže poslanec schváliť niečo, čo nemá pred sebou alebo čo nemal dostatočný priestor si to naštudovať, tak mačku vo vreci schvaľovať. Čiže, čiže osobne mi to zvolanie výboru vadilo, že výbor sa zvolal, a materiály ešte neboli. Nedáva mi to logiku. Chvalabohu alebo žiaľbohu, náš výbor sociálny tieto materiály mal k dispozícii, chvalabohu, žiaľbohu, že prišli v piatok a naozaj tí ľudia, ktorí, s ktorými ja komunikujem, ktorí sú manažéri alebo riaditelia sociálnych služieb, cez víkend sa mi len na to tak povrchne pozreli a prišiel som v kraji dneska zastupiteľstvo, tak proste ma ignorovali. Čiže podľa mňa si to pozreli veľmi slabo. Takže nejak výrazne na to nebudem ani ja reagovať. Ďalej čo mi vadí v tej reforme, že veci, ktoré sa neriešia, poviem konkrétny príklad. Celé financovanie je na vyšších územných celkoch. A teraz si predstavte obec alebo mesto, ktoré je na hranici, to je tej, toho vyššieho celku a tí klienti majú bližšie do tej druhej VÚC-ky, dokonca môže to byť aj susedná samospráva, ktorá má nejaké to takéto zariadenia a napriek tomu, samozrejme, keď je to financované cez VÚC-ky, tak dôležitý je tam trvalý pobyt, že nejakým systémom, neviem zápočtom alebo, alebo čím, sa tento problém vôbec neriešil. Ale to len som chcel upozorniť na jeden konkrétny, na jeden konkrétny problém, ktorý, ktorý vnímajú tí predstavitelia odborov sociálnych vecí na tých vyšších územných celkoch a vlastne, áno, bránia sa, aby z tej druhej VÚC-ky toho človeka nezobrali, lebo podielové dane berie na neho niekto, niekto iný. Táto novela ide do života a my v krátkej dobe, my v krátkej dobe uvidíme, čo táto novela prinesie. A ani pán minister sa netvári tak, že je to perfektné, je to čierne na bielom a žiadne zmeny nebudú. Práve naopak, hovorí, že jasné že ešte nejaké zmeny sa pripravujú a nejaké zmeny budú. A ja si myslím, že každá reforma prinesie veci, kde sa to bude nejakým spôsobom musieť meniť. Ale podľa mňa je o to horšie, že sa to robilo v skrátenom legislatívnom konaní. To znamená kratší čas na pripomienkovanie, všetko na jednej schôdzi a tak ďalej. Čiže naozaj si myslím, že keby ten čas bol v normálnom legislatívnom procese, tak že tých, tie problémy by sme si možno lepšie odstránili, že tých, že tých noviel alebo tých, tých vecí, na ktoré prídeme počas toho, je, bude menej. Ja, keď povedali, že sa ide robiť reforma sociálnych služieb, tak mňa napadli také otázky, že budú lepšie sociálne služby pre klientov? Lebo celé je to o tých klientoch, nie o niečom inom, ako o tom ako servise alebo o tej, o tom systéme okolo, ale aby ten klient mal lepšie podmienky. A ďalšia otázka bola, budú naše ženy naďalej chodiť do zahraničia, do Rakúska, do Nemecka a ďalších vyspelých krajín, ktoré sú v našom okolí, opatrovať alebo proste sa zamestnajú v našich opatrovateľských službách? Budú znesiteľné podmienky pre opatrovateľskú službu doma? Lebo všetci vieme, že inštitucionalizované zariadenie sú oveľa drahšie, ako keď sa o nich starajú doma v domácom prostredí a nielen o peniaze, ale, samozrejme, o kvalitu služieb a aj to o ten komfort, lebo určite ten odkázaný sa lepšie cíti a, a lepšie funguje, keď mu to poskytujú a vedia poskytnúť tú službu jeho, jeho blízki. Takže, žiaľbohu, veľa z tých otázok, ktoré som si kládol, odpovede nie sú, lebo proste rôznych oblastí tá reforma sa nedotýka. Ale chvalabohu aj za to a ja osobne dúfam, že keď sa vyskytnú nejaké, nejaké problémy, čo sa vyskytnú, lebo to proste pri každej reforme sa musia vyskytnúť, tak že to bude, bude sa na to myslieť, bude sa to opravovať, aby, aby sme ten systém skvalitňovali a nie naopak, lebo keď som prešiel sociálne zariadenia na východe a žijem v regióne, kde naozaj tých pracovných príležitostí nie je málo, a teraz hovorím o novom zariadení, ktoré vzniklo prednedávnom, tak tá riaditeľka mi vraví, že vôbec to tak nefunguje, že na jedno pracovné miesto sa jej prihlásilo množstvo ľudí. Naozaj tie platy sú tam minimálne a vraví, že skôr musela oslovovať ľudí, lebo ten počet bol taký, že naozaj na to jedno pracovné miesto bol reálne jeden človek, a to ešte tá kvalita toho človeka, že či tomu vyhovovala, to je otázne. Takže toľko z mojej strany. Ďakujem.