Ondrej Dostál — faktická poznámka, 43. schôdza

Pán poslanec Mikulec, v súvislosti s návrhom na zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti ste povedali, že ak sa to zrealizuje, opäť sa vrátime o desiatky rokov späť a budeme považovaný za krajinu, ktorá s korupciou nechce bojovať. Ja som sa tak zamyslel, že či to vlastne nie je dobré, že budeme považovaný za krajinu, ktorá s korupciou nechce bojovať lebo my v tejto chvíle sme krajinou, ktorá s korupciou nechce bojovať. Netýka sa to asi väčšiny občanov. Väčšina občanov by rada bojovala s korupciou, ale pokiaľ ide o štát a jeho vrcholných predstaviteľov, o držiteľov moci, tak oni nechcú s korupciou bojovať. Tak otázka je, že či máme vytvárať nejakú ilúziu, že toto je krajina, ktorá chce s korupciou bojovať, keď evidentne vládni predstavitelia ani v najmenšom nechcú s korupciou bojovať. A pokiaľ ide o tú teda diskusiu, že či nahlasovanie protispoločenskej činnosti sa má týkať len zamestnávateľov vo vzťahu k tým zamestnancom, ktorí požiadajú o ochranu, tak je zjavné, európska smernica hovorí v celku jasne, že má ísť o informácie o porušeniach získané v pracovnom kontexte. Čiže má ísť o informácie, ktoré sa ten zamestnanec dozvedel v rámci svojej práce, v súvislosti s výkonom svojej práce. Nie, že ich proste zistil niekde idúc po ulici. Má to súvisieť s jeho zamestnávateľom, ale nemá sa to týkať len zamestnávateľa. Lebo tá trestná činnosť, korupčná činnosť alebo iná protispoločenská činnosť sa môže týkať aj iných subjektov, iných osôb ako je bezprostredne jeho zamestnávateľ. A to zúženie ochrany iba na prípady týkajúce sa zamestnávateľa by bol v rozpore s európskou smernicou.