Michal Sabo — faktická poznámka, 43. schôdza

Vďaka za slovo, kolega, za vystúpenie. No. Toto, ono to nie je len o ničení nepohodlného protikorupčného úradu. Ono je to podľa mňa, tak ako to vnímam, aj také že ošetrenie si situácie do budúcnosti. Samozrejme, ono je mimoriadne nepravdepodobné, že za tejto vlády by sa kradlo, hej, to je ťažko predstaviteľné, irónia, ale dajme si takú teoretickú situáciu. Predstavme si, že nejaký úradník alebo nejaká úradníčka na niektorom z ministerstiev príde na to, že napríklad pri niektorých z eurofondových projektov alebo pri niektorom z projektov plánu obnovy, lebo to je úplne ťažko predstaviteľné, sa kradne, hej? Že sa tam deje nejaká korupcia a tento človek to korupčné správanie nahlási. Respektíve otázka, že nahlási? No podľa mňa nenahlási. Lebo ak by boli takíto ministerskí úradníci zaradení ako svedkovia, tak trikrát hádajte čo? Tento nový úrad im nepomôže, pretože oznámenie by sa priamo netýkalo ich zamestnávateľa. Čiže bam, vybavené. A predstavte si tých ľudí, ktorí pracujú na ministerstvách, čestných ľudí, samozrejme, ktorí majú žalúdok na mieste, nemajú ho z teflónu a nemôžu sa na to pozerať a vedeli by rozprávať, no budú rozprávať? Nebudú rozprávať. Za týchto okolností iba sotva. Takže ja tento zákon považujem aj za povedzme že preventívne opatrenie. Ja často hovorím a vytýkam tejto vláde, že zanedbáva prevenciu a často tejto vláde hovorím a opakujem, že prevencia je základ, ale ja som to takto zrovna práve nemyslel.