Tamara Stohlová — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Ďakujem pekne za slovo pán predsedajúci, vážené kolegyne, kolegovia, tak poďme teda na to. Vy tu dnes predkladáte uznesenie, ktorým sa vlastne chcete vyhraniť voči systému E-tes2, teda rozšíreniu systému, obchodovania s emisnými kvótami o sektor dopravy a vykurovania. Je to naozaj dôležitá téma a ja som rada, že to tu odznieva v tomto pléne a ten problém je, že vy ste tu tí, ktorí vládnete. Tak, keď je to dôležitá téma tak s tým niečo robte. Nech sa páči obráťte sa na ministra Tarabu, ministra životného prostredia. Obráťte sa na vašu ministerku Sakovú, ministerku hospodárstva. Obráťte sa na pána premiéra. Obráťte sa na nich všetkých a riešte to. Ale nie, vy prinášate uznesenie, uznesenie, deklaráciu, ktorou sa navyše chcete a to je jediný účel chcete sa dištancovať od tejto témy. Také uznesenie ako keby ste sa v tejto situácii len ocitli. Akoby ste boli vovedený do omylu. Ja si myslím, že by bolo len fér verejnosti načrtnúť ako sme sa v skutočnosti v tejto situácii ocitli. Ako sme sa do nej dostali a aj čiastočne to zopakovať, čo hovorili moji predrečníci a predrečníčka, lebo zjavne hlavne teda poslanci HLAS-u, ktorí sa jediní zapájajú nepočúvajú s porozumením. Tak začnime úplne od základov. Európske smernice, ktorou sa teda prináša aj systém E-tes2 ako legislatíva sú niečom s prirodzene podobné legislatíve na Slovensku. Vaše uznesenie, keď sa naňho pozrieme začína nejakými východiskami, na ktoré sa odvolávate. Napríklad sa odvolávate vo svojom uznesení na zmluvu o Európskej únii. Celkovo tam máte 12 bodov. Smernica o E-tes2 sa takto isto odvoláva na nejaké východiská a popisuje aj ten proces aj legislatívny proces, ktorým sa k tej smernici dospelo z čoho vychádza. Konkrétne chcem z toho vyzdvihnúť, že E-tes2 sa odvoláva na dva dôležité, najdôležitejšie momenty. Povedala by som po prvé je to parížska klimatická dohoda. S jej cieľom obmedziť otepľovanie pod úroveň dva stupne resp. jeden a pol stupňa. A druhý kľúčový moment je odvolávka na európsku zelenú dohodu, takzvaný Green Deal s cieľom, hlavným cieľom dosiahnuť uhlíkovú neutralitu do roku 2050. Toto sú východiská pre E-tes2. Tu sa to všetko začalo. Pripomeňme si teda, že ratifikácia parížskej klimatickej dohody na úrovni Európskej únie bola schválená no kedy? Počas predsedníctva Slovenska v rade Európskej únie v roku 2016. Teda v čase vlády SMER-u aj dnešného HLAS-u a SNS. Robert Fico sa vtedy vyjadril takto. Zacitujem. "Týmto sa nám podarilo splniť jeden z hlavných cieľov slovenského predsedníctva v Rade EÚ." Robert Fico v tom čase premiér to označil za náš hlavný cieľ dosiahnuť ratifikáciu. Zacitujem ešte z vtedajšej tlačovej správy envirorezortu, keď sa k tomuto, keď sa ohľadom tohto úspechu predsedníctva opäť Robert Fico chválil, citujem: "Únia tak podľa neho teda podľa Roberta Fica zostáva absolútnym lídrom v boji proti klimatickej zmene." Toto tvrdil Robert Fico. Do takejto pozície sám seba staval. No a práve parížska klimatická dohoda s cieľom obmedziť otepľovanie viedla k prijatiu systému E-tes2. Ďalší zlomový bod nastal v roku 2019, keď sa Peter Pellegrini váš čestný predseda ešte ako premiér za koho, no za stranu SMER prihlásil k hlavnému cieľu Green Dealu, k cieľu dosiahnuť na úrovni Európskej únie klimatickú neutralitu do roku 2050. Opäť zacitujem z jeho vtedajšieho stanoviska, doteraz si pamätám to video, keď som ho videla. Doteraz si presne pamätám čo vtedy povedal. Ale teda zacitujem: "Ako jediný premiér z krajín V4 som sa prihlásil k plánu mať do roku 2050 uhlíkovo neutrálne Slovensko." Opäť bol to Peter Pellegrini, ktorý sa touto ambíciou nie len, že prezentoval. On sa ňou chválil. Toto uhlíková neutralita je rovnako základom pre systém E-tes2. Uhlíková neutralita, ku ktorej sa hlásil, prihlásil Peter Pellegrini sa týka všetkých sektorov. Všetkých sektorov, lebo uhlíková neutralita zo svojej podstaty sa všetkých sektorov týkať musí. A preto sa na tejto cieľ odvoláva aj tá daná smernica o E-tes2. Tieto kroky v boji proti zmene klímy vlád SMER-u sa pod sa potvrdili, potvrdili aj prijatím rôznych strategických materiálov. Napríklad priamo k rozšíreniu systému E-tes na vykurovanie to bola nízko uhlíková stratégia Slovenska, ktorá vznikla opäť za vašej vlády. Rovnako tak si vieme pozrieť aj hlasovanie europoslancov v priebehu prípravy smernice k E-tes2 v čase k E-tes2 v čase, keď ste ešte boli vo vláde a teda niesli ste tú zodpovednosť konkrétne na hlasovanie poslancov SMER-u Moniky Beňovej a pána Hajšela za SMER v roku 2002. No oni tu prípravu na E-tes2 podporili. Takže si to zopakujme. Bez prijatia E-tes2 nie je možné splniť parížsku klimatickú dohodu ani uhlíkovú neutralitu do roku 2050, ku ktorým sa Slovensko prihlásilo počas vlády SMER-u a teda aj dnešného HLAS-u. Keď SMER, HLAS s podporou SNS prijali parížsku klimatickú dohodu a uhlíkovú neutralitu do roku 2050 a stali sa týmto aj samozvanými klimatickými lídrami akokoľvek teda to znie. Sami sa k zaradeniu dopravy a budov, do obchodovania, do systému obchodovania s emisnými kvótami zaviazali. Ja viem, že tu v tomto pléne sme žiaľ zvyknutí na prijímanie legislatívy niekedy naozaj v priebehu zopár dní. A že stratégie, ktoré sa vyrobia idú možno do nejakého šuflíka. No v Európskej únii to trvá roky. Naozaj ten proces trvá roky a to je presne ten moment, ktorý vy chcete využiť na to, aby ste sa mohli tváriť, že vy nič, vy muzikanti. Ale tá stopa je úplne jasná. Moja predrečníčka poslankyňa Jurík to naozaj veľmi podrobne zdokumentovala. Tá stopa je úplne jasná. E-tes2 to je aj vaše dielo. No a ja uznám, že tým, že tá legislatíva sa tvorí tak dlho, tak tá situácia sa úplne legitímne v priebehu prípravy tej smernice zmenila a ten vývoj je aj vďaka covidu, vďaka vojne iný ako sa predpokladalo a preto tu máme túto dôležitú tému, tento problém, ktorý treba riešiť. Lenže vy namiesto toho, aby ste sedeli za tým európskym rokovacím stolom a hájili tam záujem Slovenska hľadaním riešenia, lebo to sa robí s problémami. Mám problém nájdem riešenia. Tak namiesto toho vynakladáte snahu, aby ste sa tvárili, že ste toho celého neboli súčasťou. Ale opakujem tá stopa je úplne jasná. A teda aj dnes tu v tomto pléne namiesto skutočnej práce predkladáte takéto úplne zbytočné uznesenie. Hovoríte síce v ňom o ľuďoch ale nikomu, nikomu nim nepomôžete. Je to jednoducho prázdna a zbytočná deklarácia bez akýchkoľvek konsekvencií. Vlastne áno uznám. Niekomu tým v skutočnosti pomôcť chcete, ale ste to len vy sami. Pretože vy sa snažíte týmto uznesením premazať dať takú pečiatku, že vy ste tohto súčasťou neboli. Toto nie sú dôsledky vašich rozhodnutí. Tak toľko máme k tej histórii naozaj ja si myslím, že treba ju opakovať. Treba si opakovať tie fakty. A teraz sa pozrime na podiel ministra Tarabu ako ministra životného prostredia na tejto situácii. Základným kameňom úrazu tej momentálnej situácii sú rastúce ceny uhlíka na trhu a teda aj emisných kvót, čo sa prejavuje na cenách za palivá a cenách za energie z fosilných zdrojov. Keď sa tá smernica prijímala v roku 2020, 2023 všetko bolo nastavené tak a počítalo sa s tým, že tá cena uhlíka ostane pod hodnotou 45 eur za tonu CO2. To ale predpokladalo iniciatívu znižovať tie emisie práve v doprave a v oblasti budov pred zavedením samotnej smernice. Jednoducho s tým sa počítalo. Lebo, keď sa raz tie krajiny k tomu zaviazali, tak sa počítajú, že budú, počítalo, že budú vyvíjať aj iniciatívu a budú na tom pracovať či už pomocou legislatívnych opatrení alebo nejakými dotáciami. To sa ale nestalo a tu na Slovensku je toto vysvedčenie ministra Tarabu, lebo opäť to zopakujem. Vy tu vládnete. Vy tu vládnete, vy ste tí, ktorí tu máte kompetencie, možnosti, ktorí rozhodujete. Tu sa ale vina pána ministra Tarabu nekončí. Slovensko v tomto celom procese, ktorý je naozaj ja veľmi uznám, že je veľmi dlhý a môže byť ťažké držať tú pozornosť. Slovensko v tomto procese dva krát zmeškalo termín na transpozíciu smernice o E-tes2. Až napokon ste si to schválili minulý rok v roku teda 2024. Ja si to pamätám, lebo som ten zákon aj gestorovala v rámci Progresívneho Slovenska. Ale nezahrnuli ste doňho tie kľúčové časti o rozšírenie, ktoré sa týkali rozšírenia o sektory dopravy a budov. A teraz prichádza teda ten háčik. Čím ste si vlastne sami poškodili a čím ste poškodili Slovensku. Tým, že ste netransponovali tú smernicu, vláda de facto zablokovala možnosť čerpať prostriedky zo sociálneho klimatického fondu, v ktorom máme vyčlenených 1 a pol miliardy. Slovensko má vyčlenených 1 a pol miliardy eur. A tento fond ako tu už bolo povedané má slúžiť presne, presne na pomoc tým najzraniteľnejším, zraniteľným domácnostiam, malým podnikom ako prevencia, aby na nich tá smernica mala negatívny dopad. To je presne tá pomoc, o ktorej aj hovoríte a píšete alebo teda je tu pomoc na tu situáciu, o ktorej hovoríte a píšete v tom uznesení. A vy ste ju mali na dosah ruky. Mohli sme tento sociálny klimatický fond čerpať už od roku 2016. Teda o rok skôr ako má začať platiť smernica a pomôcť tak domácnostiam na Slovensku. Ale minister Taraba opäť nekonal. Všetci vlastne. Jediné čomu ste sa venovali bolo šíriť strach a klamstvá. Ale šírenie strachu a klamstvá ešte nevyriešili žiaden problém. Ja som presvedčená, že ten systém a že to smeruje tá situácia k tomu, že on sa na úrovni Európskej únie nakoniec príjme. Lebo ostatné krajiny nie sú kategoricky proti. To je to čo vidíme. A na miesto vyviňovania s výnimkou teda Slovenska a nejakých prázdnych deklarácii, kategorických vyhlásení, ktoré má aj pán minister Taraba, pracujú na riešení. Pracujú na riešení tých negatívnych dopadov, ktoré úplne legitímne z tej situácie vyplývajú. No a ak sa vrátim k tomu fondu, tým jedným z tých dôsledkov jeho nezavedenia v roku 2026 čo je teda prvá príležitosť, ktorú na to máme. Ale až v roku 2028 čo je teda druhý moment kedy ten fond môžeme spojazdniť tak povediac. Prídeme nenávratne o 245 miliónov z týchto peňazí, ktoré sú určené na pomoc ľuďom, o ktorých píšete vo svojom ustanovení. Čiže rozumieme sa, že vy tu máte deklaráciu, ktorou hovoríte o nejakej situácii, v ktorej sú ľudia a na druhej strane máte na dosah ruky peniaze, ktorými by ste im reálne mohli pomôcť. Lenže takto presne pracuje minister Taraba ale aj celá vláda pre ľudí, že reálne jediné čo robí je, že ich pripravuje o milióny. Videli sme to z plánu obnovy, vidíme to pri eurofondoch. A teraz tu máme ďalší, ďalší fond, pri ktorom sa opäť a znova opakuje tento vzorec. No a ako by teda tie riešenia, ktoré vy nenavrhujete mohli vyzerať. Ja vám to poviem aké sú tie naše, lebo my ich máme. Hoci v tej vláde nie sme. Lebo ten problém rozoznávame a zase poviem máme problém. Treba navrhnúť riešenia, treba ich presadiť. No, tak poviem vám ako sa dá v súčasnej situácii hájiť záujmy Slovenska. Tak po prvé je to sedieť za rokovacím stolom. Nefrflať doma v uzneseniach a nestrašiť voličov, lebo to ničomu nepomôže. To čo by ste mali robiť je presadzovať úpravu trhových mechanizmov na strane ponuky emisných kvót. Lebo to je to, čo v skutočnosti zvyšuje cenu. Tie mechanizmy sú tam rôzne. Aj o tom systéme by sme sa mohli pobaviť. Ale ja potom čo som videla v tomto pléne do podrobností nepôjdem, lebo mám pocit, že je to ako hádzať hrach na stenu. Ďalší krok, ktorý by ste mali robiť ale nerobíte je presadzovať dôsledné investovanie príjmov zo systému E-tes do klimatických a sociálnych opatrení. A to je presne opak toho čo tu vidíme aj na tejto schôdzi. A to je predložený návrh ministra Tarabu. On tým robí presný opak. Nechce investovať tie peniaze do klimatických a sociálnych opatrení. On ich chce investovať tam, kam si práve zmyslí. 2 miliardy. Mali by ste tak isto zabezpečiť a to je niečo čo my navrhujeme. Zvýšenie toho sociálneho klimatického fondu. To znamená, aby v ňom bolo viac =====