Tamara Stohlová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci. Vážené kolegyne, kolegovia, no ono to tak znelo teraz v tej rozprave mojej predrečníčky aj akoby celý tento zákon nemal pred sebou naozaj plnohodnotný príbeh a ja si teda dovolím nám všetkým ho pripomenúť, pretože tento zákon, o ktorom tu dnes hovoríme v druhom čítaní, v skutočnosti poslankyňa a poslanci SNS predložili ešte v januári 2025. A bolo to teda v jasnej snahe po tej novele, ktorú sme videli v roku 2024, kde to predkladal ešte vtedy poslanec za SNS pán Huliak, tak toto bola vlastne taká akože časť dva. Opäť snaha oslabovať ochranu prírody na Slovensku. Bola to taká zberná novela mnohých škodlivých zásahov proti prírode, ktoré vidíme to ako vzorec a pre mňa naozaj paradoxné, že to prichádza práve od strany Slovenskej národnej strany, kde táto ich legislatívna činnosť má opakovane záujem takou salámovou metódou ochranu prírody, našej slovenskej prírody jednoducho oslabovať a vymazávať. No, ale bolo by treba povedať, že v skutočnosti to tak celkom nepredložili poslanci a poslankyňa SNS. To bolo skôr formálne v skutočnosti. To bol štátny tajomník Filip Kufa, ktorý predkladal tento zákon cez poslancov. On ho aj prezentoval na tlačovej konferencii v januári 2025. Hoci on ako štátny tajomník v exekutíve mal predsa dať vypracovať riadne na ministerstve, mal to byť vládny návrh, malo to prejsť – a to je hlavný bod, moja hlavná výčitka – malo to prejsť riadnym pripomienkovým konaním, lebo my tu máme opakovane skúsenosť, ako vyzerajú zákony, ktoré takýmto pripomienkovaním neprejdú. No a to sa potvrdzuje aj teraz, pretože bol predložený narýchlo v januári 2025 a teraz máme čo? Október 2026. Pretože ten zákon zamrzol v legislatívnom procese, pretože sa potvrdilo presne to, pred čím sme varovali. Návrh tak, ako bol predložený, pôvodne išiel proti plánu obnovy, išiel proti medzinárodným záväzkom Slovenska a takmer dva roky sa o ňom muselo vyjednávať, až sa teda dostal konečne sem do pléna. Mesiace sa šepkalo o pozmeňujúcom návrhu, ktorý príde a ktorý bude musieť opravovať tie najhoršie ustanovenia, ktoré sa v tom zákone nachádzajú. No a teda ja si myslím, že je teraz taká vhodná chvíľa. Ja som vlastne pre niečo aj vďačná, možno, že to teda dobre napasovalo, že prichádza práve teraz. A naozaj to chcem pomenovať, že človek s ambíciou stať sa ministrom rok a tri štvrte nedokázal dokončiť a presadiť jednu novelu zákona. Tento zákon sa absolútne hanebne presúval zo schôdze na schôdzu. Niekedy to bolo listom, to bolo ako-takú kultúru ešte, potom to prepadávalo, potom zrazu tu naposledy som videla pána predkladateľa Lučanského kráčať do pléna, aby vlastne vzápätí dostal signál, že sem nemá ísť a odišiel a tak znova prepadol tento zákon. No a autora celého tohto chaosu si chce Slovenská národná strana nainštalovať teraz ako nového ministra životného prostredia. Na to poviem ja len, že vau. A možno aj také, ako ja neviem, pozorovanie. Nebudem to nazývať radou, lebo prečo by som ja vám radila. Ale upozorňujem, že do volieb máme už len rok a ja by som si teda rozmyslela ministra, ktorému trvá schváliť jednu novelu 2 roky. Máte už len rok. No a finálny pozmeňujúci návrh sme napokon videli tradične na poslednú chvíľu, v piatok sa zjavil a podľa mňa bol predpoklad, že sa ešte v piatok bude o tom rokovať, len sa teda musela dorokovať ešte lieková legislatíva a návrhy ministerstva zdravotníctva. Ale teda bolo úplne zjavné, že je tam to načasovanie, malo sa o tom, bolo to naterminované na piatok a za mňa teda je to jasný signál, že to prišlo na poslednú chvíľu. Prečo? Pretože sa tak ohromne bojíte mať o tom diskusiu. A jedna vec je, že my tu diskusiu máme v parlamente, ale tým, že neprebehlo pripomienkové konanie, vieme, že sa tomu venuje aj odborná verejnosť, ale to sú ľudia, ktorí majú svoju prácu, majú svoje pracovné životy a nemajú šancu sledovať tento legislatívny chaos, ale je to v skutočnosti vaše vysvedčenie, že o tom nedokážete viesť ani normálnu diskusiu. No a teraz sa pozrime na ten výsledok. Ako som spomínala, tak kolovali tu rôzne verzie toho pozmeňujúceho návrhu. Naozaj do mojich rúk sa dostali celé pozmeňujúce návrhy, keď ešte autorom bol pán Garaj, keď bol ešte poslancom. No a musím povedať, že tento, ktorý napokon predložila pani Kramplová, je za mňa sklamaním a naozaj premárnenou šancou Filipa Kufu s touto ambíciou stať sa ministrom začať lepšie, ako by sme od neho očakávali. Ja pomenujem to, že týmto pozmeňujúcim návrhom dochádza k čiastočnému zlepšeniu. Ide o čiastočnú opravu naozaj tých negatívnych zásahov, ktoré ten pôvodný návrh zákona mal a je to aj svedectvo o tom, že tie návrhy, ako to pôvodne bolo navrhnuté, boli negatívne, boli v rozpore so záväzkami, ktoré som spomínala. Ale to nie je teraz, že pána Filipa Kufu tu zrazu osvietilo. Ale jednoducho po kontinuálnom tlaku nás v opozícii, odbornej verejnosti aj Európskej komisie nemal na výber a ten pozmeňujúci návrh sa teda po takmer dvoch rokoch zrodil. Ale on možno vlastne v skutočnosti mal aj na výber. Mohol totiž neklamať, mohol nezavádzať v predvolebnej kampani a potom aj po svojom nástupe na ministerstvo mohol nesľubovať všetky tie veci, ktoré ľuďom sľuboval a potom nebol schopný ich legislatívne zabezpečiť, pretože boli škodlivé, pretože boli v rozpore s rôznymi záväzkami. Nevedel to zabezpečiť. No mal na výber v tom, že nemusel predkladať novelu plnú, s prepáčením, hlúpostí. Za mňa ten výsledok je smutný, pretože tým sa len ďalej na tejto téme, ktorá by nás mala spájať – ochrana prírody by nás mala spájať – namiesto toho sa tým len ďalej rozoštváva a aj ústami štátneho tajomníka Kufu on rozoštvával a rozoštváva spoločnosť. A zároveň aj znižuje dôveru bežných ľudí v inštitúcie, lebo ani on ako štátny tajomník alebo teda wannabe minister nedodržal svoje slovo, pretože ľuďom sľuboval niečo, čo potom nevedel doručiť. Začnem tým pozitívnym a teda pozitívnymi zmenami, ktoré prináša tento pozmeňujúci návrh pani Kramplovej vo vzťahu k tej pôvodnej novele, ktorú predložil a predstavoval aj tu na pôde parlamentu v tlačovkovej miestnosti Filip Kufa. Takže to tak celkom nie sú pozitívne zmeny, lebo sú to vlastne len opravy, ale teda ja ich napriek tomu pozitívne vnímam, lebo ako, čo už iné môžeme dať ako šancu napraviť svoje chyby. Takže povedzme si, kde všade musel Filip Kufa vo svojich škodlivých návrhoch ustúpiť. Ja vyzdvihnem z toho tie najdôležitejšie, upraviť. Takže v prvom rade sa odstránila najproblematickejšia alebo jedna z najproblematickejších úprav tohto zákona alebo tejto novely, ktorá by podkopávala snahu, aby naše národné parky mali šancu raz dosiahnuť medzinárodný level a splniť medzinárodné záväzky. Tie predpokladajú, že 75 % územia národných parkov je v najprísnejšie chránenej zóne. Toto je medzinárodné kritérium pre národné parky, pretože v tých sme sa na tom uzniesli, tam chceme chrániť prírodu a preto aj zo zákona tam tá ochrana prírody má mať prednosť. A ja chcem zdôrazniť, že hoci sa vám budú snažiť nahovoriť, aký je toto problém, aké je to škodlivé, to nie je 75 % najprísnejšej chránenej zóny zo dňa na deň. To je výhľadovo a s riadnymi kompenzáciami v prípade, že to zasiahne súkromných vlastníkov. Ale teda zrušenie tohto záväzku a tejto vízie pre tie národné parky, že niekam budú smerovať, že si ich vážime a ceníme, tak presne toto Filip Kufa demagogicky sľuboval aj v predvolebnej kampani, že toto odstráni a sľuboval to aj v procese, keď na ministerstve pripravoval zonácie národných parkov. A je to jednoducho tak. Klamal voličov. Klamal voličov, pretože ja neviem, či to bolo z nevedomosti alebo jednoducho, že chcel získať lacné politické body. Ale vo výsledku to boli veľké reči a dnes z toho nič nie je, len potenciálne nedôvera jeho voličov, pretože niečo sľúbil a nebol schopný to doručiť. Voličov, pretože ja neviem, či to bolo z nevedomosti alebo jednoducho, že chcel získať lacné politické body. Ale vo výsledku to boli veľké reči a dnes z toho nič nie je, len potenciálna nedôvera jeho voličov, pretože niečo sľúbil a nebol schopný to doručiť. Druhá vec, ktorá sa udiala pozitívna oproti tej pôvodnej novele v tomto pozmeňujúcom návrhu, je, že sa vypustili problematické body, podľa ktorých sa v druhom a treťom stupni ochrany zakazovalo vykonávať hospodársku činnosť bez súhlasu vlastníkov alebo správcov pozemkov. Toto bola úplne stručne cielená snaha obmedziť zmysluplné aktivity sprievodcov v prírode. A podľa mňa mať takúto činnosť aj podnikateľskú je presne to, čo chceme. Chceme, aby ľudia, ktorí poznajú svoj kraj, poznajú tú prírodu a milujú ju, rozumejú jej, aby ju priblížili návštevníkom, turistom, lebo za tým tam ľudia chodia. Lebo áno, my tie národné parky nemáme mať len preto, aby sme ich oplotili a nikto tam nechodil a bolo to akože strážené miesto na mape, o ktorom nikto nič nevie a nemôže to spoznať. Tá pointa je presný opak, aby ľudia mohli, samozrejme s istými pravidlami, spoznávať tú prírodu, rozumieť, prečo je dôležité ju chrániť, rozumieť, ako vplýva na naše životy a ako my v skutočnosti sme od nej závislí. A áno, nech sa páči, nech na tom ľudia aj zarábajú. Prečo nie? Veď aj toto je tá príležitosť, ktorú ponúka vzácna príroda a národné parky svojim obyvateľom a svojim regiónom. Nemusia to byť len sekery a píly. No ale. Táto úprava, akokoľvek tam bol tento zámer – lebo to naozaj smerovalo ku konkrétnym organizáciám, ku konkrétnym ľuďom, ktorí nevyhovujú Filipovi Kufovi a jeho okoliu –, tak táto ustanovenie bolo napísané tak babrácky, že v podstate cez takéto chránené územie by po ceste nemohol de facto chodiť ani autobus, pretože aj to je hospodárska činnosť. Aj to je činnosť, na ktorej niekto zarába. A jednoducho nebolo možné to urobiť účelovo len vo vzťahu k tým ľuďom, ktorých si takto vybrali, že voči nim chcú negatívne zasiahnuť, a preto na túto snahu rezignovali. Ja to vítam, lebo je to teda dobrá vec, že takéto ustanovenie v tom zákone nebude. No a tretia vec, ktorú by som vyzdvihla, je, že sa zastavila aj snaha vydávať výnimky na zásahy proti chráneným druhom bez správneho konania a teda bez ďalšieho priškrtenia verejnosti. Znie to technicky, ale naozaj tieto procesy a správne konania, správny poriadok, to je to, čo zabezpečuje ľuďom, verejnosti ich práva. Starať sa do vecí verejných, starať sa do vecí, na ktorých im záleží, a ja som teda rada, že po tom, čo sme videli v roku 2024, neprišla ďalšia takáto negatívna zmena. Teraz uvediem tie pozitívne zmeny, ktoré vnímam, že nastali týmto pozmeňujúcim návrhom oproti novele strany SNS z roku 2024, ktorú vtedy v tom čase predkladal ešte pán poslanec Huliak. To sú úplne nové ustanovenia, ktoré týmto pozmeňujúcim návrhom sa dopĺňajú do tej novely nad rámec toho pôvodného návrhu Filipa Kufu, a teda tento pozmeňujúci návrh pani Kramplovej napráva aj niektoré chyby z tej naozaj nekompetentnej škodlivej novely z roku 2024, vlastne rovnako z dielne SNS, na ktoré sme vás v tom čase rovnako upozorňovali. A ja ich teda vymenujem, aby bolo aj jasné – poviem to zjednodušene –, vy tým priznávate to, že ste urobili chyby, že to bolo škodlivé a že to tak nemalo byť. Čiže ako prvé tento pozmeňujúci návrh prichádza s istou snahou posilniť stráž prírody, ktorú naozaj v roku 2024 úplne zásadne toto plénum a vládna koalícia zdecimovali. Dnes stráž prírody nefunguje, nefunguje, nemá na to kapacity, nemá na to kompetencie. A hoci je toto nápravné opatrenie v pozmeňujúcom návrhu nedostatočné, aspoň ste si priznali, že je to problém a tú chybu sa snažíte napraviť. A ako druhé, čo prichádza pozitívne oproti tej novele z roku 2024, je to, že sa sprísňujú výruby v niektorých chránených územiach, a teda tu sa opravím, to nebola tá Huliakova novela z roku 2024, to bola Tarabova novela z roku 2024. Kto sa má už v týchto protiprírodných novelách z dielne ľudí okolo životného prostredia vyznať, ale teda, ak si pamätáte, bola tu taká veľká výrubová novela, ktorou sa plošne povoľoval a uvoľňoval výrub stromov a krovín. No tak tento pozmeňujúci návrh čiastočne napráva túto škodu. Ale ono by to nebolo bez „ale“, treba povedať, že zároveň mimo chránených území sa opäť zjednodušuje a uvoľňuje výrub ešte viac, ešte viac oproti tomu roku 2024, čo bolo naozaj neprimerané, tak opäť je tu ďalšie opatrenie, ktorým sa to uvoľňuje. No a za mňa asi najväčším sklamaním tohto pozmeňujúceho návrhu je, že z neho – to vám poviem vlastne z kuloárov – ale teda, že z neho vypadla oprava fikcie súhlasu pri developerských zámeroch z roku 2024. To bola jedna z najväčších výčitiek, čo sme vtedy vo vzťahu k tej Huliakovej novele – ja to budem takto zjednodušene hovoriť – mali. Pred letom bola súčasťou pozmeňujúceho návrhu pána Garaja, ktorý sa nikdy nepredložil, a mňa teda naozaj mrzí, že z pozmeňujúceho návrhu pani poslankyne Kramplovej nakoniec vypadla, ale odkiaľ nevypadla, je naše podanie na Ústavnom súde, ktoré je teda predložené Ústavnému súdu už nejakú dobu a podľa všetkého namiesto toho, aby ste to opravili, tak si budeme musieť počkať na verdikt Ústavného súdu. Dobre, teraz sa pozrime na pozitívne zmeny, ktoré prináša, alebo ktorými tento pozmeňujúci návrh reaguje na zonácie národných parkov, lebo on je naozaj tak dlho v tom legislatívnom procese, že sa odvtedy udialo množstvo vecí, na ktoré vlastne prišla príležitosť reagovať v tej istej novele. To je tak, keď máte legislatívny proces otvorený dva roky, tak vlastne v skutočnosti do neho len zbierate ďalšie nápady. Čiže pribudli tam aj nejaké ustanovenia, ktoré vyplývali z toho procesu zonácie národných parkov a, čo veľmi vítam, je, že sa zlepšuje systém kompenzácií a sfunkčňuje prenajímanie pozemkov súkromných vlastníkov v národných parkoch. Tak ako je to nastavené, to vyzerá, že to bude flexibilnejšie a zavádza sa aj lepší systém výpočtu nájomného a opäť ja toto vítam, pretože, ako hovorím, my máme chrániť prírodu, ale zároveň tam, kde to zasiahne, kde sa tomu nedá vyhnúť a zasiahne to do práv súkromných vlastníkov, tam ich treba riadne a funkčne kompenzovať. Zlou správou je zase v kontexte tejto úpravy, že ten pôvodný pozmeňujúci návrh pána Garaja, ten priznával kompenzácie len neštátnym vlastníkom. No ale tu táto úprava chýba. Ja toto považujem za prehru Filipa Kufu vo vzťahu k ministerstvu pôdohospodárstva, štátnym lesníkom, lebo sa tu opakuje neustále táto škodlivá dynamika, kde štát platí štátu a silnejší vyhráva a, žiaľ, životné prostredie to proste už roky-rokúce desaťročia nebýva a je to v skutočnosti prehra nás všetkých, ale jednoducho, keď sa raz zhodneme na prioritách a v národných parkoch sme sa zhodli a máme to aj v zákone, že prioritou je ochrana prírody, tak neexistuje, aby som platila inej zložke štátu, inému orgánu, že tam nemôže robiť činnosť, na ktorej sme sa zhodli, že ju tam nechceme. A to sa presne bude diať tu. A opakujem, za mňa je to veľká prehra ašpirujúceho Filipa Kufu na ministerský post. No a teda možno, že najväčšie sklamanie, ktoré v súvislosti so zonáciami prichádza, je, že tu boli veľké, velikánske reči o tom, ako sa teda ako tu určite v národných parkoch a v rámci tých zonácií nikto nechce ísť v ústrety developerom. Úplne, že vôbec nikto. Filip Kufa sa úplne náhodou stretol s Ratajom, keď sa vyjednávalo o zonáciách. Nikomu to ani len nenapadlo ísť v ústrety developerom. Ale teda, keď my sme takí podozrievaví, tak oni nám posľubovali, že dajú to do zákona. No bola to iniciatíva aj pána Kufu a bola to iniciatíva potom aj dnes už exministra Tarabu, no a zostalo opäť pri veľkých rečiach a potom nič. Ja viem, že ten pozmeňujúci návrh pána Garaja pred letom to obsahoval. Bolo tam riešené to, aby štátne pozemky v D-zóne, teda tej najmenej chránenej, nebolo možné takým jednoduchým spôsobom predávať a presunúť to vlastníctvo na developerov. No a zostalo z toho jedno veľké nič, pretože v tom zákone to nie je, pretože to vypustili a podľa mňa je to tu naozaj nepremyslený krok, pretože akoby nič viac nepotvrdzuje tie podozrenia, ako to, že je tu nejaká legitímna výčitka, nevedia na ňu reagovať, naveľa povedia, že OK, my to dáme do legislatívy, aby ste mohli byť všetci pokojní, že toto nie je náš zámer, že nie je náš zámer vychádzať v ústrety developerom, a potom to proste zmizne. Potom to v tom pozmeňujúcom návrhu nie je. Potom to už zrazu nikoho nezaujíma, však? Zonácie sú schválené, tak už nie je problém. No. Možno nakoniec to bude tak, že Filip Kufa, ak sa tým ministrom stane, tak bude možno ministrom developerov ešte viac ako pán Taraba? Uvidíme. No a teraz by som ešte skúsila zhrnúť, aj keď určite to celé nestihnem, to negatívne a podľa môjho názoru nezmyselné, čo zostalo v tej pôvodnej novele, ktorú vás… Prerušovať budem musieť, takže prerušujem o 11:00. Pokračujeme hlasovaním aj kvôli technikom. A tú myšlienku rozvinie…