Tamara Stohlová — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem pekne za slovo, pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia. Ja sa teda budem prirodzene venovať viac rezortu životného prostredia. A že bude sa tam venovať, je tam čomu sa venovať, ale začnem všeobecnejšie, lebo tento rozpočet je pre Slovensko naozaj zúfalou správou a musí to podľa mňa odznieť v každom jednom vystúpení, ktoré tu za tieto dni máme. Moji kolegovia tento rozpočet veľmi trefne nazvali rabovačkou. Vládna koalícia celkom zjavne rezignovala na konsolidáciu, znižovanie dlhu aj deficitu. Vidíme, že deficit bude na úrovni ako keď prišli k moci napriek trom kolám konsolidácie a siedmim miliardám, ktoré vybrali v drvivej väčšine od ľudí. No a dlh ten len rastie spolu so splátkami, ktoré už teraz vládna koalícia zvládla zdvojnásobiť. 2 miliardy € ročne, to je niečo, čo ide len na splátky dlhu, ktoré narobila táto vláda. V roku 2029 to bude na úrovni 3 miliardy €, to naozaj je šokujúce číslo len na obsluhu dlhu. Tento rozpočet je vrcholom nezodpovednosti, taká predvolebná party, za ktorú nechajú nezaplatený účet už na novú vládu po voľbách. No a teraz k rezortu životného prostredia. Ja teda pozerám tuto na tú prvú lavicu a pýtam sa, opýtam sa teda aj nahlas. Kde je poslanec Taraba? Kde je tento človek, čo sa dušoval, a kým on bude aktívnym poslancom parlamentu? Za týždeň sme ho tu nevideli, ani sem nepáchol. A práve teraz pri debate o rozpočte by tu jednoznačne mal byť, to je minimum, vypočuť si, čo aj naučíte? Alebo v súvislosti s rezortom životného prostredia povieme, pretože on je ten, kto je zodpovedný za prípravu rozpočtu pre životné prostredie. Potvrdil to koniec koncov aj štátny tajomník ministerstva financií. Ja som sa totiž musela pýtať, že kto teda vlastne pri tej príprave bol, keďže ako vieme, životné prostredie táto koalícia nechala v takej šedej zóne nepovšimnutý a práve v tomto kritickom čase, keď sa rozhodovalo o prostriedkoch, s ktorými bude nasledujúci rok fungovať a žiť. A presne z tohto dôvodu by tu mal poslanec Taraba sedieť tuto v tej prvej lavici hanby pre nezaradených poslancov. No ale to by sme asi od neho očakávali veľa. Totiž tá situácia v rezorte životného prostredia je trochu odlišná ako v ostatných rezortoch. Ako to vidíme, ako to čítame? Tam sme sa zhodli na tom, že rok 2027 bude rabovačkou tejto vlády. Ale tá raba? Ten už vyraboval. Na životnom prostredí nechal po svojich kšeftoch doslova vyrabovanú špajzu. Jednoducho, keď už hrozilo a on to vedel, že z toho ministerstva odíde, jediné, čo riešil, jediné, čo vybavoval, boli jeho vlastné kšefty a na tvorbu rozpočtu na rok 2027 sa absolútne vykašľal. A nehovorím to len ja. Je to zjavné z tých čísel, je to zjavné z toho rozpočtu a povedal to aj štátny tajomník ministerstva životného prostredia. Toto ale, tá tvorba rozpočtu, to nemá byť vec nejakého osobného záujmu, že pre neho už v tej hre nič nebolo, nemal čo z toho získať. Toto bola jeho základná povinnosť ako ministra, lebo toto, čo tu robíme, je verejná služba. Tomáša Tarabu sme medzičasom odvolali a ja znova hovorím, dobre, že sme to urobili. Keď pozriem na tú spúšť, ktorú zanechal na ministerstve životného prostredia. Ministerstvom tie posledné mesiace nechal, jediné, čo ho trápilo, bolo dokončiť kšefty. Zopakujme si, to je tých 100 miliónov, o ktoré sa predražili gabčíkovské turbíny, ktoré sa majú vymieňať. To sú desiatky miliónov na pofidérne čistenie Dunaja. To je tá prihrávka svojmu vlastnému susedovi, známemu pánovi Podhorskému za právne služby, ktorý zinkasoval z ministerstva, tento človek a jeho firma, už takmer 3 milióny €. No a ak sa pýtate, že ako to dopadne, ako dopadne ministerstvo bez legitímneho vedenia, kde sa minister zaujíma len o vlastné kšefty, no dopadne to tak, že sa ho nemá kto zastať, nemá kto hájiť jeho záujmy. Nemá kto v jeho mene vyjednávať ani pri rozpočte a presne to sa stalo, na životné prostredie sa tu všetci kolektívne vykašľali. Tomáš Taraba sa neuráčil vyrokovať ani prostriedky pre plnenie základných úloh svojho rezortu. Vidíme to na tom naozaj výraznom, ja by som povedala rekordnom poklese v rozpočte kapitoly životného prostredia. Ale toto je podľa mňa v skutočnosti aj výpoveď o sile a schopnostiach nádejného nového ministra Kuffu. Ten je predsa tiež stále štátnym tajomníkom a on je tiež ten, ktorý v tomto čase dopustil, že sa to stalo, celý čas sa k tejto zásadnej téme ani len neozval. Zjavne do celého procesu nezasiahol alebo nemal absolútne žiadnu silu nič presadiť. No a napokon ani na výbor, kde sme riešili rozpočet, neprišiel, čo by podľa mňa pre človeka s ambíciou stať sa ministrom malo byť samozrejmosťou a povinnosťou, niečím, na čom by mal mať absolútny záujem. Namiesto toho prišiel štátny tajomník pán Deďo, ktorý de facto súhlasil vo väčšine bodov s našou kritikou tohto rozpočtu. Je to teda maslo na hlave Tomáša Tarabu, ale aj nominantov strany SNS, ktorí na tom ministerstve nemajú byť ozdobou. A v tomto kritickom čase si netreba natáčať videjká, ale hlavne treba robiť aj túto častokrát neviditeľnú prácu, lebo dnes vidíme výsledky ich práce. No a poďme teda k veci. Tá povinná jazda, ktorú tu musíme zopakovať, na ministerstve životného prostredia v roku 2026, akokoľvek by sa prirodzene žiadal opak, tak sa navyšovali počty štátnych tajomníkov na troch. To znamená, sú to rodina Kufovcov a pán Deďo, ktorého som už spomínala. Rovnako ostal aj dvojnásobný plat pána ministra, v tom čase teda bol. A ja teda to hovorím aj preto, aby sme, ak sa sem teda raz pán Taraba uráči, aby nikto, ani verejnosť, nikto neskočil na jeho reči o šetrení, keď hovorí o tom, že treba zaviesť limit na počet štátnych tajomníkov. No, sám ich tam toľko mal. Vtedy sa neozval. Netreba mu veriť, keď kritizuje transakčnú daň a hovorí, že ju treba zrušiť. Netreba mu veriť, keď hovorí o potrebe zrušiť nadbytočné ministerstvá, ako napríklad ministerstvo cestovného ruchu, keď ešte len necelé dva týždne dozadu bol vicepremiérom tej istej vlády a ticho tam šúchal nohami. Ak sa pozrieme na rozpočet v rezorte životného prostredia, ten pokles, ktorý ja som spomínala, ktorý je naozaj zásadný, vidíme najmä vo výdavkoch na investície a čiastočne aj na prevádzku. Ministerstvo životného prostredia priamo priznáva, že rozpočet nepokrýva hlavné úlohy až vo výške 85 miliónov €. Samotné ministerstvo to aj popísalo slovne. Zacitujem: „Môže to spôsobiť problémy z hľadiska zabezpečenia a plnenia obligatórnych úloh rezortu, ako aj plnenia záväzkov vyplývajúcich z uzatvorených zmlúv.“ No, ja som na takéto vyhlásenia celkom zvyknutá pri príspevkových organizáciách, že tam sa to objavuje, ale takéto otvorené vyjadrenie o neadekvátnosti rozpočtu od ministerstva, ktoré je vlastne súčasťou jeho tvorby, som naozaj ešte nepočula. A viete, čo nám povedal na toto, na ten výrazný pokles a to, že vlastne nie sú prostriedky na to, aby sa zabezpečili hlavné úlohy ministerstva, štátny tajomník na výbore? Zase zacitujem: „Pre vedenie, to znamená v tom čase Tomáša Tarabu, to nebola priorita. Musíme s tým žiť.“ Tak ja neviem, strana, toto naozaj si asi dajte na billboard – „musíme s tým žiť“, lebo ja mám niekedy pocit, že to tak zosobňuje alebo dobre vystihuje prístup pána Danka a jeho strany. No ale. Zopakujme si to pre Tomáša Tarabu. V tom čase ministra nebol rozpočet, zákon roka, priorita. Zníženie, ktoré som spomínala, že sa skladá teda aj z prevádzky, ale primárne z investícií, je na úrovni 118 miliónov €. Zníženie výdavkov na investície na úrovni 118 miliónov je tvorené aj nižším finančným zabezpečením z programu Slovensko, teda z eurofondov. Na rok 2027 dostane rezort životného prostredia menej eurofondov a presúva, tlačí to smerom k rokom 2028 a 2029, keď všetci vieme, že tam hrozí, že tie eurofondy prepadnú. No a opäť, keď sme riešili aj na výbore, z čoho vyplýva tento pokles, tak on vyplýva z jednoduchej veci, a to je prognóza čerpania. A opäť si pripomeňme. Ja by som teda už veľmi rada kapitolu Tomáš Taraba uzatvorila, ale tento rozpočet je jeho dielom, je to jeho dieťa, je to jeho zodpovednosť, takže sa mu, žiaľ, ešte musíme venovať a ja teda pripomeniem, že práve on svoj výkon pri čerpaní eurofondov nazýval pravidelne fenomenálnym. Len, žiaľ, toto je opäť ďalšie klamstvo. Čísla hovorili jasne. Videli sme to pravidelne pri odpočtovaní čerpania. Tri roky bol na chvoste. Bol medzi troma najhoršími orgánmi, ktoré čerpali eurofondy. No a toto je presne výsledok, čo vidíme v tom rozpočte. Rezort životného prostredia dostane menej peňazí z eurofondov, lebo prognóza čerpania nie je dobrá, projekty nie sú nachystané a na konci toho programovacieho obdobia je už reálne riziko prepadnutia. No a možno sa ale pýtate, že keď hovorím, že výdavky sú nižšie, že veď to na prvý pohľad môže vyzerať, že v rezorte sa v skutočnosti šetrí. Už sme si spomenuli, že určite to nie je na štátnych tajomníkoch ani na platoch, ale teda pozrime sa, kde presne sa šetrí. Ako jeden z highlightov, ktoré vlastne aj ministerstvo zdôraznilo, tak vidíme, že sa znížili napríklad výdavky na uzatvorenie a rekultiváciu skládky Vlčie hory, to je pri Hlohovci. Kde máme naozaj veľmi pokročilý infringement. Už je to takou, naozaj, tie Vlčie hory sú známou firmou v tomto zmysle. Hovorí sa o tom už roky a je to naozaj obrovský problém aj kvôli tomu infringementu. Ale aj preto, že samozrejme dochádza k úniku toxických látok do vody, pôdy aj ovzdušia a nie je to nejaká lokalita mimo osídleného územia. Nachádza sa to naozaj pri meste Hlohovec. Je na ňu na rok 2027 rozpočtovaných len necelých 400 000 € napriek tomu, že tá potreba, tak ako bola pomenovaná aj ministerstvom, je 7 miliónov €. Ja len dám do takého pomeru, že z tých istých kapitálových výdavkov u stredného orgánu pritom idú 3 milióny € na rekonštrukcie budov ministerstva vrátane prázdnej nevyužívanej budovy, ktorú si minister Taraba iniciatívne zobral do svojej správy. 3 milióny verzus necelých 400 000, to je teda osemkrát viac na ministerstvo do rekonštrukcie versus na sanáciu skládky, kde máme naozaj palčivý infringement. A ja teda nechcem v tomto smere hodnotiť, čo je dôležitejšie. Ja uznám, že trebárs budova ministerstva, povedzme, že tá hlavná, že naozaj v niektorom zmysle je to hlavne nič. Ale stále je to o tých prioritách. Zároveň Vlčie hory, a o to je to väčšie pokrytectvo Tomáša Tarabu. Vlčie hory bola jedna z jeho vlajkových lodí. Točil si tam hneď niekoľko videí, kde sa chválil svojimi úspechmi. Dokonca ešte aj tento týždeň, myslím si, že to bolo dva dni dozadu, kde sa chválil, že Úrad pre verejné obstarávanie skonštatoval, že verejné obstarávanie pre sanáciu alebo teda uzatvorenie tejto skládky prebehlo v poriadku. Len, ako to už býva pri ňom zvykom, popri tom všetkom zabudol pán bývalý minister povedať, že na to nevyrokoval. Že verejné obstarávanie pre sanáciu alebo teda uzatvorenie tejto skládky prebehlo v poriadku. Len, ako to už býva pri ňom zvykom, popri tom všetkom zabudol pán bývalý minister zmieniť, že na to nevyrokoval finančné prostriedky na budúci rok. Pochváli sa, že verejné obstarávanie je v poriadku. Ale on na to nevyrokoval dostatok peňazí. Štátny tajomník navyše upozornil, že podľa jeho názoru z toho, čo videl, sa to nestihne tento rok. Tie práce tak, ako boli plánované a ako sa pán Taraba tváril. No a tu sa dostávame k ďalšej súvisiacej priorite pána Tarabu. Určite si spomínate, koľko videí natočil a koľko tlačových konferencií mal v súvislosti s inou environmentálnou záťažou, konkrétne v Strážskom. A k PCB látkam. To bolo naozaj video za videom, kde on útočil na svojich predchodcov a chválil sa svojimi úspechmi. Jediné, čo pri tom zvládol, bolo dokončiť tú prvú etapu odstránenia sudov s PCB látkami z tejto lokality, ktorú mu pripravili jeho predchodcovia. To musí zaznieť, toto sú fakty. Zároveň tie sudy odstrániť je neporovnateľne jednoduchšia úloha ako odstrániť tie látky, ktoré sú priamo v tom prostredí, v tej pôde, v tej podzemnej vode. V tom životnom prostredí rozptýlené, to je úplne neporovnateľná úloha. No a on na tento oveľa väčší problém, teda na riešenie zvyšku areálu, prosím pekne, napriek tomu, že sa dušoval, ako je to pre neho priorita, ako on v tom pokračuje vo svojej práci, tak vyjednal pre ministerstvo na budúci rok presne nulu. 0 € na riešenie Strážskeho a PCB látok. Zonácia, to je ďalší smutný príbeh. Možno si spomínate, že kým sa vôbec schválilo, že sa pôjde do zonácie národných parkov, tak aj pán Taraba, aj pán Kuffa a ďalší títo akože národní politici strašili verejnosť klamstvami, že ľudia, ktorí pracujú v lesoch, prídu kvôli zonácii o prácu. No a aby sa to nestalo, tak súčasťou zonácie národných parkov boli aj delimitácie pracovníkov. To znamená, pracovníci Lesov Slovenskej republiky, ktorí pôsobili v oblastiach, ktoré sa vlastne prejdú pod správu národného parku, tak sa mali delimitovať na tieto správy. No ale teraz, keď reálne k tomu dochádza, tak sa pozrieme do rozpočtu a napríklad Správa Národného parku Nízke Tatry uvádza, že nárast mzdových výdavkov po delimitácii zamestnancov v návrhu rozpočtu nemá zabezpečené prostriedky. To znamená, tí istí ľudia za tú istú prácu pod Ministerstvom pôdohospodárstva mzdy zabezpečené mali. No ale pod Ministerstvom životného prostredia nie. Pretože im ich nikto nezabezpečil a nevyrokoval. Čiže, ak tu niekto príde o prácu, nebude to kvôli zonácii národných parkov, ale bude to kvôli pánovi Tarabovi a Kuffovi, ktorí im to nezabezpečili. Ďalšia agenda, ktorá rezonovala v posledných mesiacoch, tak výraznejšie je sucho. Je to téma, pri ktorej bývalý minister zlyhal na plnej čiare. Jediné, čo zvládol, bolo ešte v máji sa vysmievať ľuďom a hovoriť, že či snáď od neho očakávame, že vyvolá dážď, akoby bol nejaký šaman. Bolo to naozaj trápne, pretože už v tom čase poľnohospodári rátali škody a všetci vidíme a videli sme počas leta, kam to sucho dospelo a aké ohromné tie škody v skutočnosti sú. A to sucho nie je stále za nami. On sa vytešoval po jednom daždi, že tak už to teda zariadila opozícia, môže byť spokojná. To bolo všetko, čo on na túto tému komunikoval. Celé leto ani ťuk, niekde sa v klimatizovanej kancelárii skrýval, ani nepípol, hoci naozaj sme zažívali historické časy, čo sa týka horúčav aj sucha. Je to o to problémovejšie, že aj zmena klímy, aj sucho je v prvom rade kompetenciou Ministerstva životného prostredia. Ochrana vôd a vodného režimu krajiny, to je prirodzenou kompetenciou Ministerstva životného prostredia. Keď sa pozrieme na ten rozpočet, tak my tam aj vidíme a vieme o tom, však počuli sme to na tlačových konferenciách. V rozpočte vidíme 100 miliónov € na riešenie dopadov sucha. No ale nevidíme ich na Ministerstve životného prostredia, neinformoval o nich Tomáš Taraba. V skutočnosti, keď sa na to pozrieme, je to bianko šek pre ministra Takáča. Teda ministra pôdohospodárstva. Opomeniem teraz, že absolútne nie je určený účel pre tieto peniaze. Keď sme sa na to pýtali na výbore, tak to bolo len, že odborné kolégium, odborné skupiny sa vytvoria, navrhnú sa projekty. Akože ja som mala pocit, že len otvárame matriošku a v tom je nejaký ďalší proces, ktorý musí nastať. A tie peniaze zatiaľ sú teda bez účelu pridelené, takže ja sa bojím, že to zase bude taký zadný vačok pre pána Takáča, ale Tomáš Taraba tu politicky jednoducho absolútne prehral, pretože to je jeho kompetencia. Ak mali byť akékoľvek peniaze na sucho, tak to malo byť v prvom rade v jeho kompetencii, na jeho ministerstve a pod jeho koordináciou. Žiaľ, vo výsledku sme vlastne prehrali my všetci s ním. Keď sa ale pozrieme na ten rozpočet, tak hneď vieme identifikovať, že taký kľúčový v tejto téme štátny podnik Slovenský vodohospodársky podnik už roky nemá pokryté náklady na protipovodňovú činnosť a na zadržiavanie vody, čo je úplne prirodzené, alebo kľúčovým nástrojom a podnikom, ktorý nám môže pomáhať riešiť sucho. Je v žalostnom stave. Tu leží 100 miliónov eur. Ale minister Taraba sa ani nepokúsil. Jednoducho nenastala tam žiadna snaha, žiadna koordinácia. Ministerstvo životného prostredia v tom nemá určenú žiadnu úlohu a je dosť možné, že žiadne peniaze týmto smerom ani nepôjdu, hoci sa tým mohol sanovať ten deficit, ktorý tam vidíme na SVP vo výške desiatok miliónov. A ak sa pýtate, prečo, prečo Tomáš Taraba toto nevyjednal, prečo sa na to vykašľal, však 100 miliónov nie je malý peniaz, tak ja som presvedčená, že je to preto, že z toho v skutočnosti on sám nevedel pre seba nič získať, nevedel mať na tom žiaden kšeft. Ďalšia téma, ktorú treba spomenúť, je určite Environmentálny fond, kde vidíme, že v dôsledku kompenzácií pre Slovalco, firmu s účasťou Penty a ďalšiemu obmedzenému počtu veľkých firiem. Tie kompenzácie sú vo výške 330 miliónov, tak v dôsledku toho, čo nikto nehovoril na tlačových konferenciách, ani pán Mierna, ani pán Taraba, tak dotácie Envirofondu pre obce klesnú zo 128 miliónov € na 29 miliónov € v roku 2029. Môžeme sa baviť aj o tom, či priemyslu treba pomáhať, jednoznačne, ale a môžeme sa baviť o tom, či to napríklad nemohli byť opatrenia na zníženie cien elektriny, ktoré by pomohli celému hospodárstvu, ale toto nechajme teraz bokom. Samozrejme, že nikto tu v tom čase nehovoril to B, respektíve nehovorila to samozrejme koalícia, lebo im to nevyhovovalo. Pri tejto rabovačke to nikto nepovedal, že z čoho budeme platiť vodovody a kanalizácie, pretože to sa presne z týchto peňazí vo veľkom platí. A ja ešte raz poviem, pôjde to dole zo 128 miliónov na 29 miliónov pre obce a mesta. A zase pripomeniem, že práve v tejto téme vodovodov a kanalizácií si myslím, že máme možno úplne najpokročilejší infringement, kde naozaj podľa mňa k tým pokutám už dôjde, a teda ani nehovoriac o tom, že 21. storočie v našej krajine je v nedohľadne, ale toto samozrejme sa neunúval pán Taraba ani pán Fico vtedy zmeniť. No a keď sme už pri tej rabovačke, tak nedá sa nespomenúť absolútne centrálny podnik v tomto a to je Vodohospodárska výstavba. Pre tých, ktorí náhodou nevedia, tak Vodohospodárska výstavba je štátny podnik, ktorý zarába na výrobe elektriny z Gabčíkova. Preto sa mu hovorí aj, že je zlatým vajcom. No a zo zisku Gabčíkova ide odvod do štátneho rozpočtu. Každý rok ide čiastka do štátneho rozpočtu v závislosti od toho, aký zisk dosiahne tento štátny podnik. Takže zase pripomeniem výroky pána Tarabu. On jednoducho naozaj hlúpo klamal každýkrát, keď hovoril, že tie projekty na Vodohospodárskej výstavbe, to odstraňovanie sedimentov po fídernej firme, ktoré prihral, to predraženie gabčíkovských turbín, tie milióny, ktoré išli pre jeho suseda právnika, on sa tváril, že nič z tohto nemá dopad na štátny rozpočet, lebo Vodohospodárska výstavba vraj využíva vlastné prostriedky, lebo je to teda podnik a generuje zisk. Tak ja zase hovorím a opakujem, z toho zisku sa odvíja každoročný odvod do štátneho rozpočtu, ktorý tam chýba. O to viac sa potom musí vybrať na daniach od ľudí, aby sme tie peniaze v štátnom rozpočte mali odinakiaľ. No a bývalého ministra Tarabu tento odvod do štátneho rozpočtu klesal naozaj zásadne. Ešte v roku 2023 to bolo 150 miliónov, teda predtým, ako prišiel pán Taraba. V roku 2024 zo 150 miliónov to išlo na 80 a teraz je to na úrovni a bude to na úrovni 20 miliónov. 20 miliónov zo 150 miliónov, ktoré išli do štátneho rozpočtu, na 20 miliónov, ktoré idú do štátneho rozpočtu. Tomu hovorím manažérska práca a vravím, všetci vieme, kde sa tie peniaze strácajú. Povedal to opäť aj štátny tajomník na výbore. To sú tie desiatky miliónov, ktoré sa liali do prípravných prác v Malenci. To sú tieto pofidérne zákazky odstraňovania sedimentov pre Talianov a to sú tie predražené turbíny v Gabčíkove. Samozrejme, opäť dáme to aj do kontextu témy sucha, ktoré bývalý minister vôbec neriešil, pretože áno, istou zložkou tohto poklesu je aj to, že v čase sucha bola nižšia výroba elektriny z vody. K tomu sa pridali tieto kšefty a z tohto zlatého vajca je ten odvod fuč. Je fuč. Ale hlavne, že samozrejme akejkoľvek diverzifikácii v oblasti energetiky sa tu všetci bránia zubami-nechtami. Tak teraz presne v tomto momente to treba pripomenúť aj sucho a to, že naše zlaté vajce nedokázalo vyprodukovať také zisky z výroby elektriny, preto lebo nediverzifikujeme, respektíve nerozkladáme to riziko a keď bude takéto sucho viac rokov po sebe, tak to jednoducho bude obrovský problém, ak sa na to nebudeme pripravovať. No ale na čo sa našli z peňazí Vodohospodárskej výstavby, tak to je 8-miliónový dar pre Ministerstvo životného prostredia a asi to nikoho neprekvapí. Je to vrátane pokrytia právnych služieb. No a právne služby, ako sme si už hovorili, je veľká téma v tomto rezorte. Ja som sa pýtala preto na výbore, že či tento dar 8 miliónov, či to bude zahŕňať aj pokrytie právnych služieb pre firmu A pána suseda bývalého ministra Tarabu, lebo vieme, že on je tým hlavným externým dodávateľom právnych služieb. Taká diplomatická odpoveď štátneho tajomníka bola, že už začali audit. Tak tu len pripomeniem, že 3 roky im tieto právne služby pre Tarabovho suseda nevadili. No a na záver zhrniem, že teda máme tu po troch kolách neúspešnej konsolidácie na ľuďoch rozpočet, ktorý je určený vlastne na rozhadzovanie na predvolebnú kampaň. Taraba už doraboval. Ja si nie som istá, či pán Kuffa alebo SNS teda netušia o tej situácii, ale výsledok je rovnaký. Nezabezpečili pre rezort nikto z nich funkčný rozpočet, toľko aj k ich politickým schopnostiam. No ale samozrejme, kto na to doplatí, kto iný ako my, občania Slovenska. Tento rozpočet, to je naozaj rezignácia na zdravý rozum. Taká posledná rabovačka Roberta Fica a my urobíme všetko preto, aby bola naozaj poslednou rabovačkou našich verejných financií. Ďakujem pekne.