Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Vážený pán minister, vážené kolegyne, kolegovia, špeciálne, pán spravodajca, pán poslanec Kalivoda. Ja, trošku mi je ľúto, že pri tom úvodnom vstupe pána ministra nebol prítomný a neviedol schôdzu pán predseda alebo pán podpredseda Národnej rady Danko a pretože to vystúpenie nebolo o skrátenom konaní, bolo o obsahu návrhu zákona a tu sa predsedajúci často pohoršujú, že opoziční poslanci v rozprave k návrhu na skrátené legislatívne konanie hovoria o obsahu návrhu zákona. No tak ale nemôžete celkom hovoriť o dôvodoch skráteného legislatívneho konania bez toho, aby ste sa dotkli aj obsahu návrhu zákona, čiže z môjho pohľadu to nebola taká tragédia, že pán minister hovoril aj o obsahu, ale potom prosím, aby predsedajúci z radov koalície rovnako pristupovali aj k vystúpeniam opozície, lebo posúdiť dôvody pre skrátené legislatívne konanie a vyhnúť sa obsahu návrhu zákona, sa podľa môjho názoru nedá. Druhá vec je, že to úvodné vystúpenie pána ministra vyzeralo tak, akoby už ani neplánoval vystúpiť nejako obsiahlejšie k tomu návrhu v prvom čítaní a v úvodnej reči odkáže len na to, že všetko vysvetlil v návrhu na skrátené legislatívne konanie, ale teda mal som potrebu to uviesť. Ja sa budem venovať primárne dôvodom alebo neexistencii dôvodov na skrátené legislatívne konanie v tomto prípade, v prípade návrhu nového zákona o Environmentálnom fonde. Správne pani poslankyňa Stohlová upozornila nie nejakej novely niečoho, čo je nevyhnutné urobiť teraz hneď, ale kompletne nového zákona. To je no niečo na úrovni tej novely Trestného zákona, že faktická zásadná zmena celej trestnej politiky sa udeje v skrátenom legislatívnom konaní. Tak začnem pár konštatovaniami. Navrhované zmeny nesvedčia o naliehavosti a nevytvárajú okolnosti odôvodňujúce skrátené legislatívne konanie. Predkladateľ poukazuje na potrebu skráteného legislatívneho konania z dôvodu značných hospodárskych škôd najmä snahou o čo najskoršiu úpravu a doplnenie foriem poskytovania finančných prostriedkov Environmentálneho fondu Slovenskej republiky, zjednodušenie a sprehľadnenie správnej úpravy, zníženie administratívneho zaťaženia Environmentálneho fondu Slovenskej republiky a žiadateľov a zavedenie jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi. Rovnako poukazujeme na fakt, že návrh zákona je v procese prípravy a predmetom konzultácií so sekciou vládnej legislatívy už od začiatku septembra 2025, pričom za toto obdobie bolo možné zabezpečiť jeho prerokovanie v rámci riadneho legislatívneho procesu. Toto netvrdí opozícia, toto netvrdí žiadny opozičný poslanec, toto netvrdia dotknuté subjekty, analytici, novinári, kritici toho návrhu, toto tvrdí sekcia vládnej legislatívy, čiže poradný orgán alebo súčasť Úradu vlády Slovenskej republiky, ktorá nie je ovládaná opozíciou, napriek tomu sekcia vládnej legislatívy jednoznačne konštatovala, že v tomto prípade neexistujú okolnosti pre skrátené legislatívne konanie. Vláda napriek tomu ignorovala upozornenie sekcie vládnej legislatívy a tento návrh zákona schválila vrátane návrhu na skrátené legislatívne konanie. A, samozrejme, že takýmto spôsobom postupuje koalícia veľmi často, čo ale nie je dôvod na to, aby sme nad tým prehliadali oči a tvárili sa, že je to v poriadku najmä v situácii, keď vláda, teda vláda a ministerstvo životného prostredia prichádza s kompletne novým návrhom zákona a keď na to, že neexitujú dôvody na skrátené legislatívne konanie, upozorňujú viaceré inštitúcie vrátane samospráv, ktoré sú dotknuté, vrátane podnikateľských združení, vrátane Protimonopolného úradu. A teda rozoberme si ten návrh. Zjavne z tých dôvodov, ktoré pozná rokovací poriadok, vláda tvrdí, že hrozia štátu značné hospodárske škody. To má byť ten dôvod. Ja by som len teda pripomenul, že má ísť o mimoriadne okolnosti. Za mimoriadnych okolností, keď môže dôjsť k ohrozeniu základných ľudských práv a slobôd alebo bezpečnosti, alebo ak hrozia štátu značné hospodárske škody, vtedy sa Národná rada môže na návrh vlády uzniesť na skrátenom legislatívnom konaní. Čiže mimoriadne okolnosti a značné hospodárske škody hroziace štátu. Ani jedna z týchto okolností nie je naplnená. Aké mimoriadne okolnosti? Čo sa stalo? Čo hrozí? Bol schválený zákon o odpadoch, ktorý má mať účinnosť od 1.1., to je mimoriadna okolnosť? Alebo čo? Nič, nič, o mimoriadnych okolnostiach nie je v tom návrhu ani slovo. O tých značných hospodárskych škodách, keby mal niekto veľmi bujnú fantáziu, tak by to tam možno niekde dokázal identifikovať. Ja sa priznám, že až takú bujnú fantáziu nemám, ale teda tvrdí sa tam: "Návrh zákona bol pripravený predovšetkým z dôvodu potreby čo najskoršej úpravy a doplnenia foriem poskytovania finančných prostriedkov environmentálneho fondu, s cieľom jednoznačne určiť a súčasne rozlíšiť, akými spôsobmi a s tým súvisiacimi špecifikami môže dôjsť k poskytnutiu prostriedkov, úpravy a zredukovania možnosti financovania činnosti ochrany životného prostredia tak, aby sa vypustili redundantné ustanovenia a zachovali sa a precizovali tie, ktoré sa v aplikačnej praxi reálne využívajú. Zjednodušenie a sprehľadnenie zákonnej úpravy postupu envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov. Zjednodušenie a sprehľadnenie zákonných povinností kladených na environmentálny fond pri stanovení náležitostí výziev a špecifikácii a na to nadväzujúcich náležitostí žiadosti o poskytnutie prostriedkov fondu s tým, že výsledkom navrhovanej zmeny má byť jednoduchší a prehľadnejší proces poskytovania prostriedkov fondu žiadateľom, sprehľadnenie a zefektívnenie postupov poskytovania prostriedkov fondu a zabezpečenie možnosti envirofondu operatívne reagovať na požiadavky zo strany žiadateľov ministerstva životného prostredia a schopnosti prijímať operatívne opatrenia, flexibilnejšie možnosti úpravy výziev na poskytnutie prostriedkov, predovšetkým z dôvodu snahy o zjednodušenie administratívneho zaťaženia žiadateľov o poskytnutie prostriedkov." Aj keby to všetko bola pravda, čo z toho je hroziaca značná hospodárska škoda pre štát? Lebo značná hospodárska škoda pre štát nie je to, že máme tu nejaký systém, ktorý nejakým spôsobom funguje a navrhuje sa zefektívniť, navrhuje sa zlepšiť. To samé o sebe nie je hroziaca značná hospodárska škoda. Ďalej v návrhu sa píše: "Cieľom návrhu zákona je zjednodušiť a sprehľadniť právnu úpravu, znížiť administratívne zaťaženie jednak na strane envirofondu a jednak na strane žiadateľov o poskytnutie prostriedkov fondu." Opäť. Čo to má spoločné s tým, že by štátu hrozili značné hospodárske škody? "Návrh nového zákona predstavuje implementáciu jasných pravidiel pre nakladanie s verejnými zdrojmi, s ktorými envirofond hospodári." Značné hospodárske škody? "Východiskom nového zákona je eliminovať ustanovenia, ktoré sú z hľadiska efektívneho fungovania envirofondu nadbytočné, neprehľadné a príliš podrobné a skľučujúce." Slovo skľučujúce som ešte v odôvodnení vládneho návrhu nevidel, ale teda dobre, tak sú skľučujúce, ale nie je to hroziaca značná hospodárska škoda. Môže to byť nejaká psychická ujma, ak pravidlo niekoho skľučuje a po vládnej zmene nebude, ale nie je to to, čo je dôvod na skrátené legislatívne konanie. "Návrh zákona je primárne zameraný na zabezpečenie efektívnejšieho fungovania envirofondu." Fráza. "Efektívnejšie a rýchlejšie procesy envirofondu pri poskytovaní finančných prostriedkov na ochranu životného prostredia sú nevyhnuté na plnenie stratégie environmentálnej politiky Slovenskej republiky." Budiš, ale opäť, kde sa tam hovorí o hroziacej značnej hospodárskej škode pre štát? Ďalej. "Osobitne sa v rámci novej právnej úpravy k návrhu zákona o envirofonde a o zmene doplnení niektorých zákonov zakotvuje možnosť Environmentálneho fondu Slovenskej republiky ako subjektu verejného práva vykonávať činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov podľa zákona číslo 79/2015 Z. z. o odpadoch, čo prináša zvýšenie a zavedenie väčšej transparentnosti, konkurencieschopnosti a možnosti výberu medzi existujúcimi subjektami vykonávajúcimi činnosť organizácie zodpovednosti výrobcov." Áno, toto je jeden z tých hlavných problémov celého návrhu, ale čo to má so značnou hospodárskou škodou hroziacou štátu? Nič, nič. A potom sa už iba konštatuje, že na základe vyššie uvedeného hrozia značné hospodárske škody štátu, a preto je potrebné prerokovať ten návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní. V tom odôvodnení nie je ani jedna jediná vec, ktorá by bola dôvodom na skrátené legislatívne konanie tak, ako tie dôvody definuje zákon o rokovacom poriadku. A teda budem reagovať aj na to, čo hovoril pán minister v odôvodňovaní návrhu na skrátené legislatívne konanie. Hovoril o tom, že štát nemá žiadny záujem o vstup, pokiaľ ide o ten triedený odpad. Poukázal aj zároveň na to, že inde sú jedna, dve veľké spoločnosti, ktoré tu riešia, u nás je 11 organizácií zodpovednosti výrobcov a nie sú stanovené pravidlá. Že štát musí mať nástroje, ako na trh vstúpiť, čím si teda odporuje, že štát nemá záujem ovládnuť ten trh, ako hovoril aj a nielen pri tejto príležitosti. A zároveň si vytvára priestor pre to, aby štát vstúpil. A nerieši len problémy lokalít, kde to nie je dostatočne pokryté alebo komodít, o ktoré nie je záujem, ale vytvára aj možnosť vstupu štátu do systému, ktorý dnes funguje a kde štát nastavuje pravidlá. Teda po novom štát bude nielen nastavovať pravidlá, ale prostredníctvom envirofondu bude aj účastníkom toho trhu. Je vcelku zaujímavé, že popri sebe rokujeme o dvoch návrhoch na skrátené legislatívne konanie. Včera sme rokovali v prvom čítaní a predtým v skrátenom legislatívnom konaní o návrhu novely zákona o hazarde, ktorý priniesol pán minister športu a cestovného ruchu Huliak, ktorý vlastne má zabezpečiť vstup štátu do sektoru hazardu ako účastníka alebo rozšíriť možnosť štátu v tom zmysle, že bude štát alebo štátna firma môcť prevádzkovať kasína. Teraz rokujeme o návrhu zákona alebo návrhu na skrátené legislatívne konanie o zákone, ktorý zase má umožniť vstup štátu alebo štátneho fondu do trhu s triedeným odpadom a do spracovania triedeného odpadu. A tu by som upozornil na to, na čo som upozornil včera, že to neznamená, že keď štát do toho vstúpi, že to budú robiť štátni úradníci, lebo tie konkrétne činnosti môžu robiť aj ďalšie firmy a budú na to naviazané aj ďalšie firmy a môžu z toho profitovať ďalšie firmy, nie tie, ktoré budú vygenerované trhom v rámci konkurencie, ale tie, ktoré budú určené politickými nominantmi dosadenými súčasnou vládnou koalíciou. A to sú možno skutočné dôvody, prečo rokujeme o tomto návrhu zákona a prečo rokujeme o návrhu na skrátené legislatívne konanie o tomto návrhu zákona, prečo sa ministerstvo životného prostredia vyhlo normálnemu legislatívnemu procesu ešte vo fáze pred predložením zákona do vlády, čiže nemali sme tu štandardné medzirezortné pripomienkové konanie napriek tomu, že aj sekcia vládnej legislatívy upozornila, že nie sú dôvody na skrátené legislatívne konanie. Ten návrh zákona bol pripravovaný takú dlhú dobu, že bolo možné absolvovať riadny legislatívny proces, a teda ako vo vzťahu k tej fáze pred predložením do vlády a posunutím návrhu zákona do parlamentu, teda medzirezortné pripomienkové konanie, tak po posunutí do parlamentu, teda keď je navrhovaná účinnosť 1. januára. Okrem tejto októbrovej schôdze Národnej rady sa Národná rada tento rok plánovane zíde ešte aj v novembri a decembri, čiže ešte prinajmenšom jedna schôdza riadna bude a bol by priestor na to, aby v štandardnom procese bolo o tomto návrhu zákona rokované. Čiže je evidentné, že vláda sa chce vyhnúť riadnemu legislatívnemu procesu bez toho, aby na to existovali zákonom o rokovacom poriadku Národnej rady Slovenskej republiky stanovené dôvody. Podobne ako v tom skrátenom legislatívnom konaní k novele zákona o hazarde, o ktorom rokujeme paralelne, teraz to bude tak na preskačku, že chvíľu o hazarde, chvíľu o envirofonde, tie skutočné záujmy, ktoré sú za tým, sú iné ako tie, ktoré sú deklarované a ide o vstup štátu do systému spracovania triedeného odpadu, v tomto prípade systému, ktorý nejako funguje, ktorý primárne si platia výrobcovia, kde existuje aj nejaká konkurencia, kde tí, ktorí to prevádzkujú, majú záujem na tom, aby ten systém fungoval efektívne, lebo aj oni sa na tých nákladoch podieľajú. Miesto toho sa tu vytvára priestor pre vstup štátneho envirofondu a pre konkurenciu, ktorá nemusí byť, dokonca, v súlade s právom Európskej únie, lebo existujú názory, že zákon, tak ako je naformulovaný, môže byť v rozpore s právom Európskej únie, lebo nebude zabezpečená konkurencia, keďže jeden z tých subjektov, ktorý vstúpi na trh, a envirofond zjavne vstúpi na trh, bude mať privilegované postavenie oproti iným, keďže štát určuje pravidlá, štát bude nastavovať administratívnym rozhodnutím respektíve rozhodnutím ministerstva poplatky a ďalšie náležitosti vo vzťahu k envirofondu. Prečo o takejto veci nemôže prebehnúť normálny legislatívny proces? Kam sa vláda ponáhľa? Ďakujem.