Tomáš Drucker — iné vystúpenie, 40. schôdza

Ďakujem pekne. Vážený pán predsedajúci a dámy, vážené panie poslankyne, páni poslanci. Chcem sa vám v prvom rade poďakovať za prerokovanie týchto školských zákonov. Aj za debatu, ktorá tu bola aj keď v závere trošku poukázala na to aká alternatíva tejto vláde by existovala medzi tu tok skupinami poslancov alebo klubmi alebo stranami, ktorá je strašne hodnotovo rôznorodá a dokážete sa ešte aj v kritike vlády rozhádať na hodnotách. Ak dovolíte ale skúsim teraz ešte raz k tým celému balíku zákonov. Ja som to povedal v úvodnom slove. Po tom čo sme minulý rok tu schválili a ďakujem za to nežnú revolúciu vo vzdelávaní, ktorú sme tu mali v rozprave vtedy debatu o tom či je málo nežná alebo málo revolučná. Som hovoril už minulý rok, že zásadné zmeny, systémové zmeny zákonov prinesieme v tomto roku. Vy poznáte aj všetci ten politický život, že čo sa dá, tak sa musí urobiť do dvoch rokov, pretože potom treba samozrejme aj tie veci uvádza do života. Mnohí som presvedčený, že by asi po nežnej revolúcii vo vzdelávaní už nerobili nič. Bolo to dosť zmien, veľa zmien. Zároveň som aj povedal, že som nadviazal a budem to opakovať na dobrú robotu, ktorú, na ktorej sa robilo možno 10, 15 rokov ale vyvrcholila mojimi predchodcami pri príprave kurikulárnej reforme v zmene spôsobu vzdelávania na základných školách. Ale je to súčasné vedenie ministerstva, ktoré ju implementuje. Vymyslieť, vytvoriť, navrhnúť niečo je určite nie jednoduché a môžeme mať na to rôzne názory, ale zavádza to do života súhlasím je to najťažšie. A myslím si, že súčasné vedenie rezortu preukázalo schopnosť realizovať zmeny. Zmenili sme celý systém financovania materských škôl. Ja nevidím, že by to destabilizovalo mestá, obce. Nevidím, že by to destabilizovalo materské školy ako to bolo avizované a bola to najväčšia zmena pre mestá, obce od vzniku ich samospráv. Priniesli sme viacero vecí ako je aj zmenu alebo nové financovanie, nové zvýšenie platov, zmenu spôsobu odmeňovania učiteľov v školstve. A tento balík zákonov siedmych zákonov, ktorý pokrýva asi jedenásť reformných oblastí je kľúčový pre budúcnosť Slovenska. Ja som v úvodnom slove povedal, že prosím nenazerajme na to iba ako na paragrafy. Určite to prináša v tej filozofickej oblasti viac spravodlivosti. Určite áno. Celá debata verejná sa zúžila na to, či zoberieme súkromným alebo cirkevným školám 20 % normatívu a prečo? A ja k tomu sa vyjadrím. Ale tu je množstvo iných zmien, ktoré zas do seba zapadajú. Keď som pred dvoma rokmi hovoril o výsledkoch PISA testov, tak som ich označil za národnú tragédiu. A keď ste dobre počúvali o čom hovoril Andrea Schleicher šéf OECD pre vzdelávanie hovoril, že Slovensko žiaľ patrí k najhorším krajinám z hľadiska rozdielu a vplyvu to kde sa narodíte na to akú šancu máte uspieť. A mal pravdu. A práve táto zmena zákonov rieši aj mnohé oblasti toho ako tento negatívny trend zmeniť. A ja tu súhlasím s mnohými argumentami, že tu neexistuje jedna zázračná pilulka, ktorou vyriešite všetky problémy. Taká pilulka neexistuje v našom zdravotníctve. Nikde na svete nemáte jednu zázračný liek, ktorý vás vylieči zo všetkých chorôb. Ani verejné školské obvody sú tu nie na to, aby odstránili teraz všetky marginalizované rómske komunity. Na to tu máme viacero riešení, ale sú tu na to, aby vytvorili spravodlivosť. Pre všetky deti, aby zabránili do budúcna aj segregácii ale aj tomu, aby sa deti alebo to právo rodičov za svoje deti dalo uplatniť. A veľmi som sa ohradil, vtedy som trošku skočil do reči pánovi poslancovi Šmilňákovi, keď hovoril alebo sa snažil interpretovať moje slová čo sa týka vágnosti vyjadrenia, že právo rodiča na výber. Ja toto právo si ctím. Len sa pýtam prosím vás pekne ako je toto právo vykonateľné? Keď sú tu mnohé rodiny, ktoré nech má môžu chodiť od školy po školu a nikto im ich dieťa nechce zobrať. A nie sú to iba MR-ká. Sú to aj zdravotné znevýhodnenia, sú to aj iné rodiny, ktoré sú nežiaduce. Sú tu verejné školské obvody, ktoré sú postavené tak, že máte v nich zaradených viacero škôl a každá škola povie, no my už máme plno. Tak ak chceme hovoriť o verejných alebo práve rodiča, tak to právo musí byť aj nárokovateľné a vykonateľné. A toto je napríklad oblasť, ktorej sa venujeme a vy ste sa jej aj dotkli veľmi málo. Pretože celý systém má byť postavený primárne na verejnom školstve. Áno legitimitná, legitimita otázka tu je a keď sa pozrieme aj na odporúčanie OECD, keď sa pozrieme na všetky krajiny v Európskej únii a akým spôsobom pristupujú k diverzite financovania k právam a povinnostiam jednotlivých škôl a školských zariadení, tak nájdete drvivú väčšinu tých systémov postavených na tom, že buď to nefinancujete plnohodnotne súkromné školstvo, ktoré vyberá peniaze a vytvára prirodzenú finančnú bariéru v dostupnosti. Tým pádom vytvára selekciu detí a vidíme to aj v dátach, ktoré nám urobil aj útvar hodnoty za peniaze z hľadiska angažovanosti rodín, z hľadiska príjmu domácností o aké skupiny ide rodičov. A ja nevidím dôvod prečo by štát z verejných peňazí mal rovnako financovať len selektívnu verejnú službu. V článku myslím, že 42 ústavy máte napísané hneď v 1. odseku "každé dieťa má právo na vzdelanie" má byť bezplatné. A to najvýznamnejšie je povinnosť, ktorou ústavou vkladáme všetkým našim občanom. Na povinnú školskú dochádzku. Na toto prosím vás pekne veď na to sú dane, aby sa takáto verejná služba zaplatila. A ak niekto nie je ochotný sa na nej plnohodnotne podieľať je tu legitímna požiadavka štátu to neplne nefinancovať. Veď to vidíte v akejkoľvek inej sfére. Chápem, že je to zmena. Preto sme veľmi citlivo pristúpili aj k spôsobu ako sa z tejto zlej koľajnice dostať na inú. Ako to robiť postupne. Aj v prechodnými ustanoveniami napríklad v tom, že ak tá škola naozaj neobháji svoju nejakú verejnú protihodnotu a službu v takom plnom rozsahu, že si zaslúži 100 % financovanie a vôbec nejde o deti. Ide o toho poskytovateľa. Rodičia majú právo vybrať. Každý. Ak si niekto chce vybrať súkromnú školu ja mám veľký rešpekt aj k súkromným školám aj samozrejme k cirkevným. A tak ako nájdete medzi verejnými školami tých lepších aj horších, nájdete ich medzi aj súkromnými. Nedávno som mal tlačovú konferenciu kde som musel, pretože tak mi prišli tie návrhy. Dokonca tam muselo byť podanie orgánom činným v trestnom konaní pre subvenčné podvody. A ja som tu nehral hru, že by som teraz všetkých označoval zlý, zlý, zlý ako ste to pán poslanec Šmilňák tu rozprával. Nikdy som to nepovedal. Ale že treba zmeniť ten systém ako je. Ja verím, že sa na tom zhodneme. A mimochodom, keď som hovoril o Andreasovi Schleicherovi dúfam, že mnohí poznáte a považujete ho za odborníka. Bol tu asi 5-6 týždňov dozadu kde sa mal šancu oboznámiť s filozofiou týchto zákonov aj s nejakými prekladmi, tak ste ho v priamom prenose mohli vidieť v televízii kde povedal, že toto sú veľké problémy. Historické problémy Slovenska, ktorým čelí. A tieto nové návrhy zákonov adresujú opatrenia, že ich veľmi vníma. Dokonca povedal, že je ohromený z toho rozsahu, ktorým prichádzame a že je to v súlade s odporúčaniami OECD. Áno bolo tu veľa diskusií. Ja som hľadal nejaký typ konsenzu, pretože sa tu zaviedlo veľa poloprávd, veľa neprávd a manipulácii v tom o čom je táto zmena. Ale ešte raz. Ide o súbor veľkých alebo zmien zákonov. Od predprimárneho, základného, stredného až po vysokoškolské zákony alebo zmeny v oblasti bezpečnosti na školách, v oblasti aj podporných opatrení aj edukačných publikácií. Aj zavádzania umelej inteligencie do vzdelávania. Aj napríklad úplne novej koncepcie špeciálnych výchovných zariadení. Sústredili sme sa viac menej väčšinou na jednu tému. Ale ďakujem za tú debatu pri všetkých zákonoch, ale chcem povedať, keď som začal hovoriť, že to nie je len o paragrafoch a o zákonoch a o filozofii, je to aj o tom čo to môže priniesť. A ja som to povedal v mojom úvodnom slove. A k tempo práce a ja myslím si, že tempo, ktoré máme my a som o tom presvedčený je silné a veľké. A nie sú to len legislatívne zmeny. Sú to aj mnohé nelegislatívne zmeny. Ak si ich udržíme, ak udržíme rozsah financovania školstva, tak ako je za posledné dva roky, tak školstvo môže ďalších 10-15 rokov priniesť 10 % zvýšenia HDP ako, keď sa tomu tak nebudeme venovať ako sa tomu venujeme. My sa bavíme o desiatkach miliárd, ktoré môžeme tejto ekonomike priniesť a prestať diskutovať neustále o konsolidácii. Nie je väčší prínos pre ekonomiku ako investície do vzdelania. Vy to viete. My sme sa naozaj venovali jednotlivým opatreniam na základe bench markov a prepočítali sme to. Bude na každom ===== desiatkach miliárd, ktoré môžeme tejto ekonomike priniesť a prestať diskutovať neustále o konsolidácii. Nie je väčší prínos pre ekonomiku, ako investície do vzdelania. Vy to viete. My sme sa naozaj venovali jednotlivým opatreniam, na základe benchmarkov a prepočítali sme to. Bude na každom nás aj z vás a tých, ktorí prídu po nás aj po mne, aby takéto tempo dodržali. Ale prekáračky, ktoré som aj teraz v závere počul, ktoré naozaj neriešia filozofiu, ale nejaké naháňanie politických bodov. Máme tú dedičné problémy, ktoré nikto nevyrieši za jeden týždeň, ani za jeden rok. A ja som to povedal veľakrát. Áno máme šťastie mnohí, že sme sa nenarodili práve v tých ako ste to nazvali pán kolega v osadách. Ale v marginalizovaných rómskych komunitách. Máme šťastie že sme sa nenarodili na Dombase možno, alebo niekde inde. Možno že niekto mal väčšie šťastie, že sa narodil do Buckhinghamského paláca. Ale ak nepomôžeme a nezačneme to klbko problémov postupným spôsobom odvíjať, tak sa nič nezmení. Za desať rokov budeme mať vážnejšie a väčšie problémy. Otázku segregácie riešime viacerými projektami. Ale tieto zmeny, ak sa bavíme dneska o verejných školských obvodoch o spôsobe akým zaviesť spravodlivosť, je predovšetkým k predchádzaniu nového vzniku problémov. A vytvorenie spravodlivosti. A poslednú vec prepáčte musím sa vyjadriť aj k tomu, lebo viackrát tu zaznelo pokútným spôsobom sa večer, v noci rokovalo. Ja som v sobotu sa mal zúčastniť spoločného zasadnutia vlád Slovensko Ukrajinských vlád v Košiciach. A mal som predtým dva dni rokovanie, bilaterálne online síce, ale pomerne široké aj s mojim náprotivkom a jedna z hlavných tém, bola aj otázka vzdelávania, vzájomného vzdelávania prepájania aj do budúcna hospodárstva medzi Ukrajinou a Slovenskom. A na poslednú chvíľu som musel odvolať túto moju účasť na tomto rokovaní, pretože mi bolo oznámené, že mám nastúpiť do parlamentu. Nie ja, národná rada schválila program rokovania vzhľadom na počet ľudí pripravených do rozpráv. Je to vaše právo sa prihlásiť do rozpravy a právo ju nevyužiť. Ja som tak ako iní ministri, keďže bolo rokovanie rozpočtu sa zúčastnil a zastupoval som pána ministra financií, ktorý je síce predkladateľom, ale myslím je korektné, ak sa všetci ministri vystriedajú, pretože ide o štátny rozpočet a týka sa každého rezortu. Som tu zrovna štvrtok medzi treťou a piatou hodinou bol. Tu boli desiatky poslancov prihlásených do rozpráv. Kolegovia z KDH sa vybrali na protest. Tak im prepadli v rozprave. Ja som prišiel do práce, potom domov a zavolali mi že sa priprav, pôjdeš do národnej rady. Veď ja by som bol radšej rokoval cez deň. Určite radšej. Mal som poslať náhradníka? Alebo som sa mohol vzdať toho miesta, posunul iba na záver, idem na rokovanie dlho ohlásené, ospravedlňujem sa aj pánom kolegom, že by som sa zasa zúčastnil nejakého medzinárodného rokovania UNESCO Valné zhromaždenie, je to aj k umelej inteligencii. Čo by som poslal koho? Kolegu nejakého? Aby tu stál za mňa, za školské zákony? Prišiel som sem, prišiel som sem aj v noci. Ale neuzatvorila sa žiadna rozprava mimochodom a vôbec by som to nenazýval pokútným rokovaním. Je to svojim spôsobom naša povinnosť. Aj vaša, aj naša. Ja som podriadený národnej rade. Ale vážne by som si vyprosil, aby ste mňa dávali do pozície, že sa tu pokútnym spôsobom rokuje o školských zákonoch. Od začiatku tieto školské zákony prechádzali participatívne. v 40 projektoch boli zástupcovia všetkých združení, organizácií a stakeholderov, ktorí sú v školstve. A mohli ste vidieť ľudí, ktorí stáli za mnou. Pán poslanec Šmilňák vysmial odbory. Ale v hospodárskej, sociálnej rade, ja som nemal rozpor ani so zástupcami zamestnancov. Zamestnávateľov prepáčte. Asociáciami. Či to bola Rada vysokých škôl, rektori, SK8, Únia miest, ZMOS, zástupcovia zamestnancov, teda odbory, ale aj študenti, Združenie základných škôl, gymnázií, však všetci sa postavili za ten proces, že bol participatívny a korektný. A že vždy nájdete v takom rozsahu niekde spor, no našli sme. Ale snažil som sa férovo ho komunikovať do poslednej chvíle. Ak je záujem budeme hľadať. Ale filozoficky sme sa v niektorých veciach rozchádzali. A rozchádzame. A ja verím, že aj to čo je tu vyčítané, že môže sa to niekomu zdať komplikované, prekonáme. My budeme aj ako ministerstvo aj v tomto roku ešte pripravovať pracovné stretnutia v krajoch so všetkými zriaďovateľmi, budeme im vysvetľovať čo sa týka zmien k 1. januáru, k 1 septembru budúceho roka, čo sú zmeny v 27, 28 a 29. My sme definovali kam sa to školstvo má uberať v nasledujúcich rokoch. Nie všetky zmeny a to viete, nadobudnú účinnosť k 1. januáru. Ešte raz vám ďakujem za prerokovanie, aj za mnohú konštruktívnu diskusiu. Ja si to vážim., Ďakujem.