Ján Horecký — faktická poznámka, 40. schôdza

Ďakujem pekne, kolegyne a kolega, za vaše pripomienky. Stručne. Martin, máš pravdu, bolo to pre mňa naozaj takým sklamaním, nepríjemným prekvapením, keď sme predpokladali všetci na školskom výbore, sme o tom hovorili, že budeme rokovať o školských zákonoch nasledujúci týždeň a, samozrejme, sledujeme rokovanie, poznáme program. Keby sme si nezavolali aj na, pani tajomníčke, tak jednoducho potichu sa tu o polnoci, do polnoci prerokujú zákony a nemôžeme k tomu vystúpiť ani predložiť pozmeňováky. Pani kolegyňa Tina, my sa v podstate nerozporujeme, pretože keď hovorím o tom, že, a nehovorím to ja, hovoria to štúdie, hovoria to skúsenosti, že cesta ku dieťaťu v útlom veku vedie cez rodiča, tak cieľ je rovnaký. Ten rodič, my potrebujeme jeho súčinnosť, jeho súhlas, jeho spoluprácu, aby tie deti vykročili von z tej pasce generačnej chudoby, a to aj cestou rannej starostlivosti, ktorá musí byť dávkovaná tak, ako to oni dokážu si zmanažovať aj zvládnuť. Toto je zásadná vec. Nikdy to nefunguje proti vôli rodiča, ledaže by ste si to dieťa chceli osvojiť a z tej rodiny jednoducho vyňať. Inak to nefunguje. Nemôže v takomto prípade rodič a trojročné dieťa a inštitúcia stáť na opačných póloch. Aby to bolo úplne pochopiteľné, tak podobá sa to na dobrý úmysel. Dieťa sa potrebuje zdravo vyživovať, potrebuje jesť povedzme aj ovocie. No skúste do trojročného decka, ktoré odmieta nejaký druh stravy, nasilu túto stravu dostať. To si ľahko viete predstaviť, máme tie skúsenosti, že by to len zle skončilo. A toto je ešte zložitejšie. Ďakujem.