Ondrej Prostredník — vystúpenie v rozprave, 40. schôdza

Vážený pán predsedajúci, kolegyne, kolegovia, v kapitole 4.14 hlavnej knihy návrhu rozpočtu verejnej správy na rok 2026, ktorá sa týka kultúry, je uvedený aj tento údaj. Medziročný rast výdavkov na prevádzku cirkevných ústredí je 9,6 mil. eur v nadväznosti na novelu zákona o finančnej podpore činnosti cirkví a náboženských spoločností. Z tabuľky 144 sa dozvedáme, že na rok 2025 rozpočtovaná výška príspevku pre cirkvi činí 60,3 mil. a odhadované skutočné plnenie je ešte o 3 mil. vyššie, teda na úrovni 63,7 mil. eur. Rozpočet na rok 2026 počíta s čiastkou 69,8 mil. eur a výhľad na rok 2027 je o ďalších 10 mil. vyšší, na úrovni 79,2 mil. eur. Podotýkam, že v týchto čiastkach nie sú zahrnuté ďalšie výdavky štátneho rozpočtu, ktoré plynú na podporu činnosti cirkví. Napríklad pre ordinariát a ekumenickú pastoračnú činnosť v ozbrojených silách a ozbrojených zboroch v roku 2024 tieto dve organizačné zložky ministerstva obrany podľa údajov samotného ministerstva obrany činili 1,4 mil. eur. Čiastku rozpočtovanú pre tieto dve zložky, teda pre vojenských, policajných duchovných, nie je možné zistiť, pretože ministerstvo obrany to neuvádza zatiaľ. Predpokladám však, že aj tam bude táto čiastka rásť. Okrem toho štátny rozpočet cez kapitolu ministerstva školstva pokrýva náklady na vyučovanie náboženstva formou mzdových nákladov pre učiteľov náboženstva, ako aj nákladov na prípravu, výrobu a distribúciu učebníc náboženstva. Ďalšie státisíce na cirkevné projekty plynú pravidelne z rezervy predsedu vlády, stačí pohľad na správy o čerpaní tejto rezervy. Teda vláda Roberta Fica cirkvám sľúbila viac peňazí a teraz tento sľub aj plní, a to aj napriek zlému stavu verejných financií, napriek drastickým konsolidačným opatreniam, ktoré doliehajú na bežných ľudí. A pritom platí, že počet veriacich v Slovenskej republike kontinuálne klesá, zatiaľ čo príspevok pre cirkvi skokovo rastie. To ma vedie k nasledovným otázkam. Je Slovenská republika nábožensky neutrálny štát? Neslúži práve priama i nepriama finančná podpora štátu pre cirkvi k tomu, aby sa takto vytvárali podmienky na zneužívanie náboženstva na politické ciele? Napríklad aj na to, aby politici, ktorí sú práve pri moci, mali istotu, že predstavitelia cirkvi nebudú verejne kritizovať ich koketovanie s Putinom, ich vulgárnu rétoriku a podlé útoky na menšiny, ich spochybňovanie novembra ´89. Zato však budú vždy lojálni, keď pôjde o ich podporu vo voľbách či pri presadzovaní novely ústavy útočiacej na menšiny a spochybňujúcej naše ukotvenie v hodnotovom rámci Európskej únie? Výsledky nedávneho výskumu Slovenskej akadémie vied, ktorý bol nazvaný Generácie a viera, zisťovali postoje slovenskej verejnosti k viere všeobecne, ale aj k usporiadaniu vzťahu štátu a cirkvi. A tieto výsledky ukazujú, že model financovania cirkví a náboženských spoločností, ktorý je momentálne v Slovenskej republike platný, nie je dlhodobo udržateľný. Viac ako polovica Slovákov a Sloveniek nie je spokojná s terajším modelom priameho paušálneho príspevku štátu cirkvám. Z výskumu tiež vyplýva, že tretina opýtaných si myslí, že cirkvi by mali svoju činnosť financovať výlučne z vlastných výnosov a z darov svojich členov. Pritom to nie je len názor ľudí, ktorí sa k cirkvám hlásia a sú členmi cirkvi a náboženských spoločností, je to aj názor mnohých veriacich a zo svojich rozhovorov s veriacimi to môžem potvrdiť. Na jednej strane je zrejmé, že systém odmeňovania duchovných na Slovensku nie je spravodlivý a transparentný, prispieva k tomu napr. aj fakt, že Slovenská republika nepristupuje rovnoprávne ku všetkým skupinám veriacich, pretože skupiny veriacich, ktorí sú v registrovaných cirkvách, dotuje finančne spomínaným finančným príspevkom, zatiaľ tie menšie cirkvi, ktoré nie sú uznané štátom a nemajú šancu splniť veľmi prísne podmienky na registráciu, tie prístup k tomuto štátnemu príspevku nemajú. Preto je ten systém nespravodlivý a netransparentný. Napokon často je to aj tak, že väčšina duchovných skutočne nemá žiadne vysoké príjmy, hoci tiež viacero je takých, ktorí na tento štátny príspevok ani nie sú odkázaní. Na druhej strane je aj v samotných cirkvách stále viac ľudí, ktorí chápu, že paušálne príspevky štátu cirkvám sú prežitkom a nepatria do modernej spoločnosti. Okrem toho mnohí dodávajú, že im je naozaj trápne, že zvýšenie príspevku dohodli predstavitelia cirkví práve s vládou Roberta Fica. Pri súčasnom počte ľudí hlásiacich sa k cirkvám by pritom výška štátneho príspevku na platy duchovných rozpočítaná na členov cirkvi činila iba 16 eur na osobu ročne. Chcem sa preto spýtať, či to stále väčšie, väčšiemu počtu veriacich skutočne nestojí... =====