Ondrej Prostredník — vystúpenie v rozprave, 61. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, motiváciou predkladateľov, predkladateliek pre tento zákon je, ako tu už opakovane zaznelo, zastrašovanie umelcov a obmedzovanie slobody umeleckého prejavu. Je to reakcia na umelecké dielo, záverečnú prácu jedného študenta. A ja si myslím, a viacerí to už vyslovili, že dielo tohto študenta, a myslím, že to tu ešte nezaznelo, bolo inšpirované výrokom Roberta Fica. Je to výrok, ktorý nechcem tuná citovať pre jeho vulgárnosť, ale teda povedal: táto krajina je v..., hej? A povedal to v závere rozhovoru pre Hospodárske noviny v auguste 2020. To umelecké dielo, o ktorom sa tu hovorí, je vlastne zrkadlením tohto výroku politika. Faktom je, že išlo o vyjadrenie tzv. vyjadrenie off record, teda v čase, keď už rozhovor bol ukončený a výrok premiéra nebol určený na publikáciu. Ale ako to už býva, niekto ho zachytil a keďže išlo o takú perlu, tak ten, kto tento výrok mal zaznamenaný, si ho nenechal pre seba, pustil to do verejného priestoru. Ide teda o autentický výrok premiéra, ktorý sa takto vyjadril o krajine, ktorej v tom čase bol opozičným poslancom. Je pozoruhodné, že predkladatelia tohto návrhu zákona sú pohoršení umeleckým stvárnením tohto výroku, ale výrokom samotným a jeho autorom pohoršení nie sú, to neriešia. A vieme, že toto nie je jediný vulgárny výrok premiéra Roberta Fica. Kolegyňa Jaurová veľmi obšírne poukázala na to, že návrh zákona je napísaný mimoriadne vágne. A trestnou sa vlastne stane aj kampaň proti fašizmu, tá kampaň, ktorú teda tu viacerí z nás teraz aj reprezentujú a podporujú a pripojili sa k nej. Kampaň proti fašizmu, ktorá používa prečiarknutý dvojkríž ako odsúdenie symbolu ľudáckeho režimu vojnového slovenského štátu. Kolegyňa Kleinert včera poukázala na to, že predkladatelia nepresnou a širokou definíciou symbolu dvojkríža, ktorému chcú zaistiť mimoriadne vysokú ochranu až po úroveň trestného činu, vychyľujú existujúcu ochranu náboženských symbolov neprimerane v prospech jedného náboženského vyznania a tým porušujú významný princíp modernej demokracie, ktorým je náboženská neutralita štátu. Práve tomuto aspektu Vychyľujú existujúcu ochranu náboženských symbolov neprimerane v prospech jedného náboženského vyznania a tým porušujú významný princíp modernej demokracie, ktorým je náboženská neutralita štátu. Práve tomuto aspektu sa vo svojom vystúpení budem venovať podrobnejšie. Ale na úvod jedna teologická poznámka, ktorú som avizoval, teda k histórii symbolu kríža. Chcem poukázať na to, že pôvodný význam tohto symbolu je celkom iný, než ako ho my vnímame v súčasnosti. A kríž nie je pôvodný symbol kresťanstva. Judaizmus považoval kríž za symbol prekliatia a grécko-rímska kultúra za symbol potupy a poníženia. Samotný text Starej zmluvy hovorí, že je prekliaty, kto visí na dreve. Je to v piatej knihe Mojžišovej, 21. kapitole, 23. verši, ak by ste si to chceli overiť. Teda. Poprava na drevenom kríži sa považovala za zvlášť ponižujúcu, za prekliatie. V grécko-rímskej kultúre mohli občana popraviť na kríži jedine za jeden trestný čin a to bol trestný čin velezrady. Aj v Novej zmluve sa symbol kríža používa teologicky ako paradox. Nástroj potupy sa stáva prostriedkom záchrany. A prví kresťania kríž vôbec nepoužívali ako svoj symbol. Nebola to ich identita. Práve pre tento jeho znevažujúci význam v dobovej grécko-rímskej kultúre. Je to podobné vlastne, ako keby si niekto za svoj symbol zvolil popravčiu sekeru, alebo, ak by sme chceli byť moderní, tak keby si niekto zvolil za svoj symbol elektrické kreslo. Je to čosi absurdné. Toto sa samozrejme zmenilo v dobe, keď sa kresťanstvo stalo dominantným náboženstvom v ranom stredoveku a odvtedy samozrejme symbol kríža nadobudol rôzne významy. A pre mnohé národy áno, sa zároveň stal aj národným symbolom. Teda kríž nie je národným symbolom len Slovenska. Vo svojej vlajke symbol kríža má napríklad Veľká Británia, škandinávske krajiny, Švajčiari. Kríž a dvojkríž teda nesporne patria k náboženským symbolom, ktoré sa však stali aj národnými symbolmi. A je teda úplne v poriadku, keď ako súčasť národných symbolov požívajú primeranú ochranu. Ale dôležité je, tú primeranú ochranu. Tu však už teraz v našej legislatíve národný symbol dvojkríža má v úplne postačujúcej miere zodpovedajúcej ochrane štátnych symbolov moderných demokratických štátov. Hovoril som o príklade Švédska, ktoré v roku 1971 zrušilo trestnú sadzbu za hanobenie národného symbolu, lebo to považovali za nadbytočné. Čokoľvek ďalšie predstavuje vychýlenie tejto ochrany smerom k totalitným zásahom do slobody umeleckého prejavu a do slobody slova. A to je to, čo v tomto predkladanom návrhu vnímam ako najnebezpečnejšie pre demokratické princípy. Predkladatelia sa týmto návrhom totiž hlásia k politickému prúdu, ktorý politológ označujú ako kresťanský nacionalizmus. A tomuto sa chcem venovať vo zvyšku svojho vystúpenia. Nechcem hovoriť z pozície nejakej náboženskej neznášanlivosti alebo kultúrneho boja, kultúrnej vojny. Chcem upozorniť na ústavné a politické riziká, ktoré táto ideológia predstavuje pre pluralitnú demokraciu a právny štát. Kresťanský nacionalizmus nepredstavuje osobné kresťanské vyznanie a nie je ani prejavom tradičného vlastenectva. Ide o špecifickú politickú ideológiu. Jej primárnym cieľom je inštitucionálne prepojenie náboženskej identity s identitou štátu. A táto ideológia nepresadzuje svoj morálny vplyv v cirkvi či nejakých náboženských komunitách. Prejavuje sa v presadzovaní zákonov a dosahovaní právnej a kultúrnej dominancie vynucovanej štátnou mocou. Kresťanský nacionalizmus preto predstavuje tri zásadné hrozby pre moderný demokratický štát. Prvou hrozbou je systematická deštrukcia princípu náboženskej neutrality štátu. Tento princíp, ktorý je pilierom moderných demokratických ústav, nie je nástrojom na potláčanie náboženstva. Práve naopak, je to významný prvok ochrany náboženskej slobody. Chráni občanov bez náboženského vyznania alebo občanov s menšinovým náboženským vyznaním pred náboženským diktátom väčšiny. Nábožensky neutrálny štát nemôže rozhodovať, ktorá interpretácia viery je tá správna. Ak politická moc začne selektívne presadzovať dogmy jednej náboženskej skupiny ako univerzálne právne normy, de facto likviduje rovnosť občanov pred zákonom. A to sa deje aj pri vyzdvihovaní niektorého konkrétneho náboženského symbolu, ako je tomu v prípade tohto návrhu zákona. Druhou hrozbou je paralyzovanie demokratického politického procesu. Podstatou pluralitnej demokracie je diskusia, kompromis a vedomie, že žiadny politický aktér nemá monopol na pravdu. Politická diskusia predpokladá racionálnu argumentáciu na základe overiteľných faktov, sociálnych dopadov a ekonomických analýz. Kresťanský nacionalizmus však mení obyčajnú sekulárnu politickú diskusiu na metafyzický konflikt. Totiž, ak svoj politický program niekto označí za božiu vôľu alebo posvätnú povinnosť, automaticky tým znemožní akýkoľvek politický kompromis. Oponent v takejto diskusii už nie je legitímnym politickým partnerom s iným názorom. Stáva sa z neho nepriateľ vyššieho princípu. Tento prístup polarizuje spoločnosť do takej miery, že napríklad parlament a ostatné demokratické inštitúcie oberá o schopnosť prijímania konsenzuálneho riešenia. Preto je kresťanský nacionalizmus nebezpečný pre ústavné demokratické zriadenie. A tretím mimoriadne významným rizikom je sociálne vylúčenie a polarizácia spoločnosti. Dáta ukazujú, že spoločnosti postavené na inklúzii a rovnosti práv vykazujú vyššiu mieru stability a ekonomickej prosperity. Kresťanský nacionalizmus implicitne, ale aj explicitne rozdeľuje občanov do dvoch kategórií: na tých, ktorí zdieľajú preferovanú náboženskú a národnú identitu, a tých ostatných. Tí ostatní, či už ide o náboženské menšiny, obyvateľstvo bez náboženského vyznania alebo občanov s inými sociálnymi postojmi, sú odsúvaní na okraj ako druhotriedni členovia spoločnosti. Takáto polarizácia vážne otriasa spoločenským zmierom a vytvára podmienky pre dlhodobú politickú a sociálnu nestabilitu. A na záver ešte jedna poznámka. Kresťanský nacionalizmus je ideológia, ktorá deformuje samotné jadro kresťanskej viery a premieňa ju na mocenský nástroj. Keď sa spiritualita spojí s mocenským aparátom štátu, výsledkom nie je morálnejšia spoločnosť, výsledkom je erózia slobody a strata dôvery v inštitúcie. Našou povinnosťou ako zákonodarcov je teda chrániť integritu demokratických inštitúcií. Preto vás vyzývam, aby ste tento prejav kresťanského nacionalizmu v podobe predkladaného návrhu zákona odmietli. Existujúca ochrana štátnych a národných symbolov je úplne postačujúca a vôbec nie je potrebné do nej zasahovať a sprísňovať ochranu jedného konkrétneho národno-konfesionálneho symbolu trestom odňatia slobody. Odmietnutie kresťanského nacionalizmu nie je útokom na kresťanské hodnoty, ako sa nám snažia nahovoriť jeho stúpenci. Je to obrana sekulárneho priestoru, ktorý je životne dôležitý pre moderný štát. Je to priestor, v ktorom môžu vedľa seba v mieri, v bezpečí a vzájomnom rešpekte žiť katolíci, evanjelici, židia, moslimovia, ateisti aj agnostici. Je to obrana rozumu proti dogme v politickom rozhodovaní. Prosím, aby sme pri tvorbe legislatívy a formovaní verejného diskurzu dôsledne trvali na striktnom oddelení náboženskej agendy od štátnej moci. Chráňme pluralitu, chráňme slobodu svedomia. A zachovajme štát ako spravodlivý a neutrálny domov pre každého jedného občana a občianku. Preto žiadam predkladateľov, aby tento škodlivý a pre demokratické zriadenie nebezpečný návrh zákona stiahli z rokovania parlamentu.