Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážená pani ministerka, vážené kolegyne, kolegovia, pani ministerka vo svojom úvodnom vstupe, resp. na jeho záver vyzvala na vecnú diskusiu, tak sa teda pokúsim o vecnú diskusiu. Ja som sa o ňu pokúšal aj v rozprave k skrátenému legislatívnemu konaniu, pokúšal som sa o ňu aj v rozprave v prvom čítaní. V rozprave v prvom čítaní som položil pani ministerke niekoľko otázok a nedostal som na ne odpoveď s odôvodnením, že som v priebehu tých dlhých hodín, keď sme diskutovali o tom návrhu zákona v pléne, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa jej, tak ako to urobili iní poslanci. Čiže na moje otázky som nedostal odpoveď, resp. dostal som odpoveď, že som mohol prísť za pani ministerkou a spýtať sa. Domnievam sa, že to je hlboké nedorozumenie, ako hovoril klasik kedysi, a nepochopenie fungovania parlamentnej demokracie. Keď sa opozičný poslanec pýta členky vlády na veci, ktoré sú obsiahnuté v návrhu zákona alebo ktoré súvisia s tým, čo je v návrhu zákona, o ktorom rokuje parlament a ktorý príslušná členka vlády predkladá v mene vlády, tak sa nepýta z dôvodu nejakého osobného záujmu. Ja som sa nepýtal preto, že by som chcel zistiť, či ja alebo nejaká moja rodina bude mať nárok na adresnú energopomoc a teda že som si chcel ujasniť nejaké, nejaké detaily, a rovnako keď sa poslanec pýta ministra, tak to obvykle nie je iba preto, aby zistil informácie, ktoré potom ďalej použije v nejakej svojej politickej aktivite a bude to ďalej rozoberať, ale pýta sa preto, že tie informácie, ktoré by mali byť zrejmé z návrhu zákona, nie sú zrejmé z návrhu zákona, alebo aspoň z dôvodovej správy. V dôvodovej správe mali byť vysvetlené. Alebo by mali byť vysvetlené v rámci toho, čo povie predkladateľ návrhu zákona pri jeho uvádzaní alebo keď sa zapája do rozpravy, alebo to aspoň vyplynie, vyplynie z rozpravy, ale nič také sme sa nedozvedeli ani z návrhu zákona, ani z dôvodovej správy, ani, ani z rozpravy, a práve preto som tie otázky kládol a myslím si, že sú to otázky, ktoré zaujímajú aj verejnosť, ktoré sa týkajú toho, že čo sa vlastne schvaľuje, ako adresná energopomoc bude fungovať, keď bude schválená v tejto podobe. A prečo sa to robí práve takto a prečo sa to nerobí niektorým z tých alternatívnych spôsobov, o ktorých vieme, ktoré sa uplatňujú napríklad v Českej republike, čo je taký najporovnateľnejší príklad, alebo ktoré zaznievajú v diskusii, že by sa to mohlo robiť inak, či už vo vzťahu k rozsahu poskytovania energetickej pomoci, k forme jej poskytovania, k zberu osobných údajov, ktorý s tým súvisí a podobne. Ja si myslím, že to sú všetko veci, ktoré má verejnosť právo vedieť a keď sa ich verejnosť nedozvie z návrhu zákona ani z dôvodovej správy, ani z úvodného slova pani predkladateľky, tak je úplne legitímne, že sa poslanci na to, na to pýtajú. A ja teda v rámci tej vecnej diskusie, ktorú, na ktorú vyzvala pani ministerka, zopakujem tie otázky, lebo si myslím, že verejnosť má právo poznať odpovede na ne. Či ich dostane, to netuším. Jedna z najväčších problémov toho návrhu zákona je, že väčšinu dôležitých vecí bude riešiť až nariadenie vlády, ktoré bude vydané na základe tohto zákona. Môžeme to nazývať mačkou vo vreci, alebo to môžeme nazývať rámcom, do ktorého si každá vláda dosadí svoju predstavu o tom, akým spôsobom chce riešiť adresnú energopomoc. Ale je legitímne sa pýtať. Je legitímne sa pýtať, čo si vláda predstavuje pod adresnou energopomocou, lebo sú na to rôzne názory, či už tá spomínaná analýza Slovenskej akadémie vied, ktorá hovorí o osemnástich percentách domácností, alebo vyjadrenie premiéra Fica, ktoré hovorí o deväťdesiatich alebo deväťdesiatich piatich percentách domácností, zrejme aj podľa toho, čo som počul od, od pani ministerky, to bude niekde okolo tých 90 % domácností, tak by bolo korektné, keby vláda vysvetlila, alebo teda pani ministerka vysvetlila, že čo považuje za adresnú energopomoc, že či pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je možné považovať za adresnú a na základe čoho sa vláda domnieva, že pomoc, ktorú dostane 90 alebo 95 % domácností, je adresná, nie plošná. A na základe čoho vláda a ministerstvo dospeli k tomu, že pomoc pri energiách potrebuje 90 % domácností. Existujú nejaké analýzy, nejaké podklady, nejaké dáta, na základe ktorých sa domnievate, že energopomoc potrebuje 90 % domácností? A teda širšie, akým spôsobom chápete adresnosť, že má tam to slovo adresná energopomoc v názve zákona vôbec nejaký zmysel? A teraz to nehovorím ako, ako nejaký útok, však môžeme mať úplne rozličné predstavy o tom, čo je to adresná pomoc či už v otázke energopomoci, alebo v akejkoľvek inej politike, keď vláda pomáha alebo rozdeľuje nejaké verejné zdroje, ale teda naozaj by ma zaujímalo, ako chápe vláda koalícia energopomoc, keď má byť poskytnutá deväťdesiatim percentám domácností, lebo nikto z opozície, a teda počúval som viaceré vystúpenia poslancov a poslankýň z rôznych opozičných strán, a nikto si nemyslí, že pomoc poskytnutá deväťdesiatim percentám... =====