Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Pán predsedajúci, ďakujem za slovo. Dámy a páni, ako bolo uvedené, návrh zákona cieli na odstránenie nezákonného stavu. V čom tá nezákonnosť súčasnej právnej úpravy pri odmeňovaní je? Jednoducho v tom, že či v Zákonníku práce či v Ústave Slovenskej republiky je v súlade s európskymi normami záväzok na odmeňovanie, ktoré upravujú rôzne zákony, ako je zákon 553 o odmeňovaní vo verejnom záujme, prácu verejnom záujme. My nedodržiavame vlastné zákony, keď začínajú platové tarify a platové stupne pod úrovňou minimálnej mzdy. Dochádza tak nielen k nepredvídateľnosti pre zamestnancov v nejasnosti, pretože keď si prečítajú inzerované pracovné miesta vo verejnej alebo štátnej správe, tak, samozrejme, tieto ponúkajú odmeňovanie v rámci svojich platových tabuliek a taríf a tieto keď začínajú pod minimálnou mzdou, tak ako je toto možné doriešiť na pracovisku, aby tento nezákonný stav sa napravil, tak sú jednoducho do výšky aspoň minimálnej mzdy doplácaní títo zamestnanci cez osobné ohodnotenie, to je vlastne jediná možnosť. A teraz ako je toto osobné ohodnotenie možné prideliť zamestnancovi z verejných prostriedkov vo verejnej alebo štátnej správe? Veď verejná a štátna správa má u každého zamestnávateľa mať interný mzdový predpis, ktorým jasne definuje kritériá pre odmeňovanie kvality práce zamestnanca a oceňovanie jeho práce v tomto zmysle navyše, osobným nasadením, riešením mimoriadnych úloh, samozrejme, ad hoc práca navyše, tým nemyslím prácu nadčas, môže byť odmeňovaná aj mimoriadnymi odmenami, ale kvalita práce vykonávaná a hodnotená, povinne hodnotená každým zamestnávateľom, ktorý sa musí držať pravidiel kritérií hodnotenia, tak je deformovaná tým, že časť týchto prostriedkov určených na oceňovanie kvality práce musí byť použitá na doplácanie do výšky minimálnej mzdy. Ešte som nevidel žiaden interný mzdový predpis v štátnej správe alebo verejnej správe, ktorý by obsahoval kritérium, že doplatíme vám do minimálnej mzdy z peňazí určených na odmeňovanie podľa kvality práce. Takéto niečo je absurdum. Jednoducho pozeráme sa na tento stav dlhé roky, tlačíme to pred sebou ako lavínu a je to hanba pre našu krajinu, pre verejnú a štátnu správu, nehovoriac o tom, že si želáme, aby vo verejnej aj štátnej správe, a to je aj školstvo, to sú sociálne služby, kde nepracujú ľudia s vysokými, ale podpriemernými mzdami, aby boli zamestnaní ľudia, ktorých vôbec nájdeme, pretože nebavíme sa o riaditeľke školy, zástupkyni alebo plnokvalifikovanej kolegyni, rozprávame sa o ľuďoch, ktorí vykonávajú práce v kuchyni, v školskej jedálni, v družine, ktorí vykonávajú práce upratovačky alebo údržbárov, bavíme sa o ľuďoch s nižšími kvalifikačnými zaradeniami v štátnej správe, bez ktorých ale nefungujú ani súdy, ani zastupiteľstvá, ani úrady, pretože týchto ľudí potrebujeme pre sebaobslužnú činnosť našej verejnej a štátnej správy. Nie je možné týmito ľuďmi a ich prácou pohŕdať do tej miery, že majú svoje, že ich tarify a platové triedy začínajú pod úrovňou minimálnej mzdy. Túto deformáciu treba opraviť, s tým, že si uvedomujeme, že toto predkladáme v čase konsolidácie, my nehovoríme, že týmto návrhom zákona má dôjsť k nejakému domino efektu, že porastú platy všetkých ľudí vo verejnej a štátnej správe. Naopak, uvádzame v prílohe k tomuto návrhu zákona, že tento predložený návrh zákona nemá žiaden negatívny dopad na rozpočet verejnej správy, len sa ukáže pravda taká, aká je. To, čo im je dávané do osobného hodnotenia, tie peniaze musí ten zamestnávateľ mať, jednoducho im doplatíme do ich mzdy, ktorá musí mať aspoň výšku minimálnej mzdy podľa príslušnej tarify. Čiže neriešime my všetky platové stupne a všetky tarify platové, iba zosúlaďujeme tú najnižšiu tarifu a platovú triedu s minimálnou mzdou. Takže vždy keď v tejto snemovni, keď Národná rada alebo vláda vyjednáva v tripartite výšku minimálnej mzdy, tak jednoducho treba brať do úvahy aj tieto dopady, pretože nemôžeme si sami pred sebou zakrývať oči a takýmto spôsobom dehonestujúcim pristupovať k ľuďom, ktorí sú zamestnaní vo verejnej a štátnej správe. Jednoducho keď chceme kvalitu od týchto ľudí, keď chceme, aby zamestnanec mal predvídateľné podmienky, aby rozumel, čo dostane za svoju poctivú prácu, keď národu predkladáme dáta, informácie o tom, čo je minimálna mzda, tak kto prvý to má dodržať, ak nie štát a verejná správa, ak nie štátna správa a verejná správa? Keď diktujeme podnikateľom, od akej úrovne musia odmeňovať svojich zamestnancov, ako je možné, že samotný štát v štátnej správe alebo vo verejnej správe nedodržuje toto ustanovenie o minimálnej mzde a jednoducho to necháva na zamestnávateľa, na deformáciu, že sa používajú na toto prostriedky z variabilnej zložky mzdy na osobné ohodnotenie. Takže snažíme sa prispieť k transparentnému odmeňovaniu tak, aby bolo v súlade so všetkými predpismi, ktoré tu prijímame. Viete, nedávno sme mali v rozprave, bolo to vlastne pár mesiacov dozadu, návrh zákona z dielne ministerstva školstva, ktorý hovoril o navýšení odmeňovania o päť percent do taríf a dve percentá podľa kvality. Sme sa tu hodiny rozprávali o dvojpercentnom navýšení miezd zamestnancov v školstve, o dve percentá, a detailne sme tu rozoberali ich klasifikáciu, hodnotenie, ich odmeňovanie. Toľko času sme venovali dvojpercentnému osobnému ohodnoteniu na základe kvality. A tu máme roky, dlhé roky stav, že nám zamestnanci v celej verejnej a štátnej správe na tých nižšie kvalifikovaných pozíciách začínajú svoje mzdy v tabuľkách pod úrovňou minimálnej mzdy. Tak mi príde úplne absurdné, tak neživme ďalej rozprávku o cisárových nových šatoch, a prosím o podporu pre tento návrh zákona. Ďakujem, skončil som.