Michal Sabo — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem za slovo. Vy viete, pán Hazucha, že veľmi rád sa s vami rozprávam o tejto téme a v mnohom ste pre mňa aj prínosom, lebo ste z praxe. Ale zase na druhej strane, naozaj si vyprosujem, aby ste hovorili, že zneužívame túto tému. Nie, pravda je taká, že nasvecujeme tento problém, pretože aspoň niekto sa tu venuje v tomto pléne reálnym a nefiktívnym problémom krajiny. Keď hovoríte, že na odstraňovanie problémov v minulosti neboli peniaze, no tak dovoľte, aby sa vám pripomenulo, že v programom období 2007 až 2013, sčasti bola vtedy aj Ficova vláda, Slovensko malo k dispozícii 11,5 mld. eur. V programom období 2014 až 2020, kde teda väčšina boli Ficove vlády, malo Slovensko k dispozícii 15,3 mld. eur. Čerpanie v tom programom období bolo na úrovni 30 až 35 %, ak si dobre spomínam. Takže mi nerozprávajte o tom, že neboli peniaze. Samozrejme, že sú rôzne škály, ktoré treba pokryť, ale mi nehovorte, že ste nevedeli nejakú miliardu alebo dve dať na kritickú infraštruktúru. Nie, ste nechali, aby obce súperili o to, že či si budú môcť dobudovať 200 alebo 300 metrov kanalizácie vo svojej obci. A tiež vám chcem pripomenúť, že boli to práve Ficove vlády v minulosti, ktoré mali aj strategické dokumenty, ktoré hovorili, že do roku 2015 budú na celom Slovensku, všade, kde môže, cez 90 % pripojené obce na vodovodoch a kanalizáciách. Máme rok 2025 a ešte stále to nie je realitou. Hej, to boli strategické dokumenty vašich bývalých vlád. No a keby ste si dali tú úlohu a vypočuli by ste si poriadne moju rozpravu k vodovodo-kanalizačnému zákonu a novele, tak by ste presne tam našli pasáž, ako som adresoval problematiku prestarnutej infraštruktúry. A adresovali sme to dokonca aj v našom pozmeňujúcom návrhu, za ktorý ste nehlasovali, ktorý ste nepodporili. Takže trošku sebareflexie.