Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Ďakujem. Tak teda budem stručný, aby som sa vtesnal do toho času, do obednej prestávky, a potom necháme rozprávať kolegyňu Hanuliakovú po prestávke, ona bude viacej elaborovať. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, ako som aj v úvodnom slove spomínal, tak Európska komisia nás ako Slovenskú republiku zažalovala na Súdnom dvore Európskej únie. Dôvod je jednoduchý, pretože Slovensko v roku 2025 ešte stále nedokáže zabezpečiť tak základnú, elementárnu vec, ktorá je aj vecou ľudskej dôstojnosti, a to, že čistenie komunálnych vôd je nedostatočné a tým pádom ohrozuje a znižuje kvalitu života a životného prostredia. To je nielenže hanba, pretože sme hádam civilizovanou krajinou 21. storočia, ale potom na druhej strane, keď si urobíte skúšku správnosti, tak vidíte, aký máme civilizačný dlh. Komisia nás na tento problém neupozorňuje z noci do rána. Tá situácia nevznikla v priebehu niekoľkých týždňov. Upozorňuje nás na túto problematiku od roku 2017 kontinuálne, najprv výzvou, potom odôvodneným stanoviskom. Osem rokov mal štát priestor a čas na to, aby začal robiť poriadok vo vodárenstve a začal rozširovať kapacity čistiarní odpadových vôd, no a výsledok je nulový, nič. Sťažnosti sú neodstránené, problematika je prehliadaná a teraz navyše ešte čelíme žalobe. A ono sa to netýka len jedného či dvoch miest, ktoré by boli problematické, ale týka sa to konkrétne 25 lokalít po celom Slovensku. Sedemnásť týchto lokalít nezabezpečila ani len základné sekundárne čistenie odpadových vôd, deväť miest dodnes nemá biologické čistenie s odstraňovaním dusíka a fosforu. Jedno mesto nesplnilo ani jedno, ani druhé. Ja sa pýtam, v akej krajine to žijeme, ak v 21. storočí nevieme si poradiť s vlastnými splaškami? Ono my to aj s kolegyňou Hanuliakovou, keď komunikujeme túto problematiku na sociálnych médiách, tak sa veľmi často stretávame s takým škodlivým zjednodušovaním a ukazovaním prstom, že sa to týka len napríklad marginalizovaných rómskych komunít, ale to vôbec nie je pravda. Túto problematiku alebo tento problém, jemu čelia obce aj mestá bez ohľadu na to, kam dáte prst na mape Slovenskej republiky, od západu po východ, od juhu na sever, kdekoľvek na Slovensku, v ktoromkoľvek regióne nájdete menšie aj väčšie obce, dokonca aj mestá, ktoré čelia tejto konkrétnej, tomuto konkrétnemu problému. V absolútnych číslach to znamená, že 1,5 milióna občanov Slovenska dodnes nie je pripojených na verejnú kanalizáciu. Títo ľudia sú odkázaní na žumpy a na septiky, ktorých vývoz je čoraz drahší. A okrem toho teda, že tá cena za vývoj stále stúpa, tak problematické je to, že metodika cenotvorby tých vývozov dodnes neexistuje, že nie je regulovaná. A keď si to dáte potom do porovnania, tak vidíte napríklad, že Turčianska vodárenská spoločnosť účtuje za vývoz od 95 do 123 eur za desať kubíkov, trenčianske vodárne 70 eur, trnavské 95, podtatranská účtuje 23,60, a jednoducho vidíme tu jasnú svojvôľu vodárenských spoločností, čo nehovorím, že je zlé, veď predsa len je to akože nejaký objekt, teda nejaký subjekt, ktorý si môže so svojím podnikaním robiť, čo chce. Ale raz keď chceme zabezpečiť ľuďom dôstojný životný štandard, tak toto by sme naozaj sledovať nemali. O to horšie je to, že ľudia, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na to, aby si pravidelne mohli nechať, lebo systém ich do toho dotláča, vynášať žumpy, tak keď na to jednoducho raz nemáte peniaze, tak urobíte všetko preto, aby ste sa toho problému zbavili tým najjednoduchším alebo tým, tým prvým možným spôsobom. A končí to tak, že tieto žumpy odchádzajú cez nelegálne výpusty do pôdy, následne do potokov a štát sa tvári, že sa nič nedeje. Toto nie je len technický problém, toto má, samozrejme, aj konkrétne následky, kontamináciu pozemných vôd, znečistenie potokov a riek, hynutie rýb, narušené ekosystémy, šírenie infekčných ochorení, črevných nákaz, kožných infekcií, nižšiu hodnotu domov v obciach bez kanalizácie, menej príležitostí na rozvoj podnikania v týchto obciach, vyššie regionálne rozdiely a diskrimináciu celých komunít. Vážené kolegyne, vážení kolegovia, rozvinuté krajiny si už dávno uvedomili význam kanalizácie. Uhm, ony si to uvedomili už v 19. storočí, čiže my meškáme nie jedno, ale dve storočia. V roku 2025 ešte stále nedokážeme zabezpečiť ľuďom službu, ktorá je absolútne elementárna. Kanalizácia nie je luxus, kanalizácia je civilizačný základ. A ešte raz, my od decembra minulého roka vieme o tom, že máme aktívny infringement od Európskej komisie a my sme dodnes od ministra životného prostredia nepočuli, čo s týmto problémom chce spraviť, a preto predkladáme tento návrh uznesenia. Ďakujem za jeho podporu.