Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Ďakujem za slovo. Vážený pán predsedajúci, vážené kolegyne, vážení kolegovia, možno viete, možno neviete, ale možno našou úlohou je len nie predkladať návrhy zákonov a hľadať tie najlepšie možné riešenia, rozprávať sa o tých najlepších možných ideách, ale verím tomu, že my ako zákonodarci a zákonodarkyne máme taký celkom luxusný priestor, že môžeme aj sa venovať osvete. A chcel by som aj v tomto prípade v tomto momente pri tomto návrhu zákona povedať, že my na Slovensku máme veľa pokladov, kultúrnych aj prírodných, no a jeden z tých prírodných pokladov je voda z Dudiniec. Možno málokto z nás, ktorí sme v tomto parlamente, ale celkovo aj verejnosť vie alebo si to uvedomuje, aký poklad máme vo vode v Dudinciach, lebo táto voda je naozaj výnimočná, a to nielen v našom národnom alebo európskom meradle, ale vo svetovom meradle. Taká voda, aká je v Dudinciach, je iba na troch miestach na planéte. Dudinská voda má také jedinečné zloženie, ktoré je porovnateľné s vodou z kúpeľov vo francúzskom Vichy, Vichy, predpokladám, všetci poznáte, alebo ešte s jedným japonským liečebným prameňom. Čiže na troch miestach na planéte nájdete tak kvalitnú a tak unikátnu vodu, aká je voda v Dudinciach. To je poklad, ktorý predpokladám, že sa zhodneme na tom naprieč celým politickým spektrom, že je poklad, ktorý musíme podporovať, poklad, z ktorého musíme čerpať, ktorý musíme budovať, využiť ho a rozhodne musíme ho uchrániť, keď už teda máme napr. aj ministerstvo cestovného ruchu, tak ja si myslím, že by sme mali vyvinúť ako krajina najväčšie možné úsilie, aby sme taký poklad, aký je voda v Dudinciach, ochránili pred škodlivými vplyvmi. Cieľom tohto návrhu zákona, ako som spomínal aj vo svojom úvodnom slove ako predkladateľ, ten cieľ je jednoduchý. Jednoduché a zásadné opatrenie, aby v ochrannom pásme druhého stupňa nebolo možné stavať a neskôr prevádzkovať nové spaľovne odpadov. Ak sa pýtate, že čo majú spoločné minerálne pramene a spaľovne odpadov, tak to je presne situácia, ktorá vznikla na Honte neďaleko Dudiniec. Inšpiráciou pre tento návrh zákona je totižto konkrétna situácia, konkrétny zámer budovať spaľovňu odpadu neďaleko Dudiniec v katastri obce Hontianske Tesáre, čo je teda iba šesť kilometrov od kúpeľného mesta Dudince. Táto lokalita spadá do druhého stupňa ochranného pásma prírodných liečivých a minerálnych vôd v Santovke a v Slatine. Možno ste zaregistrovali tú situáciu, pretože mala dosť veľkú mediálnu pozornosť, na jar tohto roka sme venovali naozaj veľa energie aj času do toho, aby sme upozornili na situáciu, v ktorej sa sľúbil jednak zlý zámer, zároveň arogancia moci, ignorácia toho najlepšieho možného záujmu pre verejné zdravie, pre verejné životné prostredie a ešte sa do toho pridala aj politická korupcia. Spaľovňa odpadu, ktorá môže vyrásť neďaleko zdroja minerálnej vody kúpeľného mesta Dudince vo vinohradníckej oblasti Hontu, tak už len tá myšlienka budovať toto zariadenie na spracovanie odpadu v tom vzácnom kúte Slovenska je trestuhodná. A, samozrejme, ľudia ostali, poviem to úplne úprimne, pretože som s nimi veľa komunikoval, aj zúfalí, pretože po tom, čo sa zmenilo, zmenil zákon o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, tak mali obyvatelia a obyvateľky tohto regiónu oklieštený priestor, aby sa vyjadrili k zámeru, ktorý teda môže radikálne zmeniť kvalitu, nieže zmeniť, zhoršiť kvalitu ich života, života v ich regióne. Investor v prípade zámeru budovať spaľovňu na Honte hovorí, on sa dokonca ešte tak akože, neštítil sa používať aj falošné argumenty a falošné tvrdenia, keď hovoril, že on nebude budovať spaľovňu odpadu, ale energetické reuse centrum, čo je pre ľudí, ktorí sa pohybujú v odpadovom hospodárstve, na míle to kričí, že je to blbosť. Je to spaľovňa odpadu, nič menej, nič viac, má to síce honosný názov, ale keď si zoberiete úplne do detailov tento zámer, tak ani triedenie odpadu sa nepočíta do reuse a vôbec teda do opätovného použitia. V zariadení dokonca nebudú ani len pripravovať odpadné opätovné použitie. Čiže ešte raz. Táto spaľovňa, tento zámer je iba spaľovňa, nič menej, nič viac. Ten zámer je absolútne proti logike odpadového hospodárstva, kde cieľom by malo byť lepšie triedenie, recyklácia, nie spálenie toho, čo sa ešte dá využiť a určite nie, ak teda niečo spracovávať, tak nie budovať zariadenie na spracovanie odpadu na zelenej lúke, tak ako to je v prípade tejto konkrétnej spaľovne, resp. zámeru spaľovne, aby som nehovoril teda, že už sa niečo buduje. My sme tomu najhoršiemu zatiaľ zabránili. V Progresívnom Slovensku sme, aby sme akože rozumeli si, sme za efektívne spracovanie odpadu, určite áno. Ale kontinuálne hovoríme, že poďme budovať zariadenia na spracovanie odpadu v duchu cirkulárnej ekonomiky, v duchu toho, čo máme už dnes v zákone, a to je hierarchia odpadového hospodárstva. Rozhodne nebudujme zariadenia na spracovanie odpadu na zelenej lúke vo vinohradoch, ale poďme na ich budovanie využívať brownfieldy, ktorých na Slovensku máme stovky. To sú bývalé priemyselné objekty alebo poľnohospodárske objekty, ktoré sú dnes nevyužívané, časť z nich je environmentálne záťažou, čiže ich rekultiváciou vieme odstrániť aj environmentálnu záťaž. Vieme im dať v duchu cirkulárnej ekonomiky druhý, druhú šancu na život. Takýchto miest, brownfieldov, na Slovensku máme stovky, ak nie tisíce. Dokonca ministerstvo informatizácie a rozvoja regiónov teraz aj spustilo novú iniciatívu na mapovanie brownfieldov, čiže my budeme mať presne zmapované, ktoré objekty sú vhodné na to, aby dostali druhú šancu na život, aby napríklad boli vhodné aj pre nové zariadenie na spracovanie odpadov. Navyše v prípade takýchto brownfieldov tam už existuje aj vybudované zázemie. Je tam pripravená aj infraštruktúra, čiže netreba budovať niečo na zelenej lúke, ale môžete využiť len niečo, čo už využitie kedysi malo a momentálne čaká na svoje nové využitie. No to nie je prípad Hontianskych Tesárov, kde dokonca nemajú ani len štvorprúdovku. Tam by tie tony a tony, stovky ton odpadu museli nosiť po dvojprúdovke a hlavne by to museli nosiť po vidieckej vyslovene, na ten konkrétny objekt alebo na ten konkrétny pozemok, kde by tá spaľovňa mala stáť, tam nie je dokonca ani vybudovaná cesta. Čiže by bolo potrebné budovať od piky novú infraštruktúru. O tomto sme hovorili na jar, prihovárali sme sa priamo aj z Tesár, aj z okolitých obcí, aj z Dudiniec, a nielen, pretože my sme vytvorili aj priestor na to, aby obyvatelia, stakeholderi, vinári, občianski aktivisti, obyvatelia, ktorí ostali v tom momente nevypočutí, pretože nemali možnosť zapojiť sa do pripomienkového konania, aby dostali ten priestor. Vytvorili sme im priestor dokonca tu v Národnej rade Slovenskej republiky, aby boli počutí a vytvorili sme spoločný tlak aj spolu teda so samosprávami aj s obyvateľstvom na to, aby neskôr Tomáš Taraba, minister životného prostredia, dokonca vyhlásil, že tento konkrétny projekt, budem ho citovať, je bláznovstvo. A ja som mu vďačný. My sa v mnohom s Tomášom Tarabom, teda takmer v ničom sa nezhodneme, ale v tomto sme sa naozaj zhodli, že budovať spaľovne odpadu v tak vzácnom regióne ako Hont na zelenej lúke je doslova bláznovstvo. No a o to horšie bolo, že, respektíve je, že to biznisové pozadie tohto projektu je priam, keď si pospájate všetky nitky, tak to smeruje k najvyšším poschodiam strany HLAS, ktorá spravila naozaj všetko, čo mohla, aby vytvorila košickému investorovi tohto projektu podmienky na to, aby ten investor prešiel so svojím projektom cez posudzovanie vplyvov na životné prostredie. Dokonca sa v tom projekte zainteresované strany, nebudem hovoriť teda konkrétne ľudia z HLAS-u, ale očividne tam boli tlaky na to, aby ten projekt dostal zelenú a popritom boli využité aj, aj také manipulatívne prvky ako zmena vyhlášky alebo zmenené stanovisko štátnej kúpeľnej komisie, kde ja teda nebudem sa báť povedať, že cítim jasný závan korupcie. Napokon teda sa podarilo v tom, v tom marci, keď sme na to mediálne upozorňovali, docieliť to, že najskôr teda minister životného prostredia a napokon aj minister zdravotníctva povedali teda, že žiadna spaľovňa na Honte nebude, ale tie legislatívne podmienky, tie otvorené dvere tam ešte stále sú a my chceme týmto návrhom tohto zákona zamedziť tomu, aby kedysi, kedysi v budúcnosti bolo možné postaviť v ochrannom pásme minerálnych vôd spaľovňu odpadu. Ešte raz chcem pripomenúť, že voda z Dudiniec je naozaj výnimočná vo svojom meradle. Je to poklad, ktorý by sme mali podporovať a investovať doň, a že naozaj, tak ako v prípade sme sledovali, že ísť na výjazdové rokovanie vlády, resp. ísť do regiónov a robiť si tam fotografiu a povedať, že áno, podporujeme vás, to naozaj nestačí. Ak máme tak dôležité územie a dôležitý poklad, ako je minerálna voda v Dudinciach, tak naozaj tento región si zaslúži systematickú pomoc investície od vlády a urobí všetko pre to, aby ten poklad bol využitý na ten svoj priamy účel, a to je rekreácia, zlepšovanie zdravotného stavu, a nie na to, aby bola minerálna voda sabotovaná nejakými pofidérnymi investičnými zámermi. Asi k tej situácii na Honte som povedal všetko, čo treba. Jednoducho tento návrh zákona predkladám kvôli tomu, že sme sledovali tie najhoršie možné praktiky, ktoré chceli otvoriť dvere budovaniu škodlivého projektu, a v tom procese ľudia boli nepočutí. My sme im vytvorili platformu na to, aby boli počutí, a v tomto momente potrebujeme, aby tento príbeh dostal koncovku, a to bude jasná stopka pre akékoľvek myšlienky o tom, že v tak vzácnom území, ako je Hont, by niekto chcel v budúcnosti vybudovať škodlivú spaľovňu odpadu. Ďakujem veľmi pekne za podporu, o ktorú žiadam, a verím, že ak sa na niečom zhodneme, tak to je ochrana minerálnych prírodných zdrojov. Ďakujem.