Ján Horecký — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem ti, pani kolegyňa. Vďaka tebe môžem mať celé dve minúty, aby som sa vyjadril k vysokoškolskému zákonu. Zákonu chýba hnací motor, ktorý urobí naše vysoké školstvo konkurencieschopným. Žiaden mechanizmus v novom zákone nám nedáva nádej na to, čo potrebujeme. Chýba nám tam prepojenie medzi výskumom, vzdelávaním a biznisom, aby mohli vznikať napríklad heterogénne konzorciá. Chýba nám tam podpora vyššej finančnej nezávislosti vysokých škôl na verejných zdrojoch. Chýba jasné definovanie úloh vysokých škôl v oblasti celoživotného vzdelávania. Chýba nám dôrazná diverzifikácia vysokého školstva na univerzity, vysoké školy a odborné vysoké školy, podpora aktívnej účasti regionálnych vysokých škôl na rozvoj svojho regiónu a ďalšie pointy, ktoré sa tu teraz nedajú umiestniť v tomto časovom rozpätí. Na aktuálnom znení návrhu zákona nám najviac prekáža odňatie ekonomických a niektorých samosprávnych kompetencií akademickým senátom vysokých škôl. Prekáža nám tendencia štátom politicky ovplyvňovať vysoké školy na úkor akademických slobôd a autonómie vysokých škôl. Prekáža nám oslabovanie nezávislosti SAAVŠ (Slovenskej akreditačnej agentúry pre vysoké školy) a Slovenskej akadémie vied. Prekáža nám ignorácia fakultných samospráv, v niektorých bodoch je úplným mikromanažmentom ten nový návrh zákona a absolútne nespomína ani len akademické senáty alebo dekanáty, tie kľudne nemusia existovať podľa tohto zákona. A najmä nám prekáža definitíva pre pedagogických zamestnancov vysokých škôl po deviatich odpracovaných rokoch, a to už od úrovne lektora, asistenta, ktorí nemuseli dosiahnuť ani na tretí stupeň vysokoškolského vzdelania, čo je absolútna kuriozita vo svete, a takto ho nedobehneme, ani keď nám pôjde oproti.