Ján Horecký — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem za slovo. Richard, ďakujem pekne za tvoje vystúpenie. Tiež som rád, že si sa vrátil k problému nevyhnutného zjednodušenia, do ktorého sme dotlačení tým, že rozprava k siedmim zákonom bola zlúčená. Mne je to z duše protivné splošťovať debatu, pretože toto zjednodušenie nás jednoducho oberá o možnosť argumentovať, ešte viacej podkladať dátami naše kvalifikované názory a závery v záujme užitočnejšej a konštruktívnejšej debaty. Hovoril si aj o prirodzených právach, ale aj o tých formálnych právach. Áno, ústava aj medzinárodné ľudsko-právne normy hovoria o práve a povinnosti rodičov zabezpečiť svojim deťom výchovu a vzdelávanie a to podľa svojho náboženského, filozofického alebo pedagogického presvedčenia. O tom som už hovoril aj v svojom príspevku. Zhodujem sa tiež s tebou, že tento návrh zákona, a na to poukazujem v prvom rade, už odkedy vzišiel na verejnosť úmysel o materskej škole, povinnom predprimárnom vzdelávaní od troch rokov, že tieto návrhy zákona menia civilizačnú paradigmu, z prirodzených práv rodičov, nescudziteľných práv rodičov, ktoré si uzurpuje štát. Ilustruje to novela školského zákona 245/2008, kde sa škrtá paragraf o právnom nároku rodiča na škôlku od troch rokov dieťaťa, ktorú sme dali do veľkej novely zákona v roku 2023 a nahrádza sa táto dobrá sociálna politika štátu povinnosťou rodiča dať dieťa na predprimárne vzdelávanie. Či bude chodiť v škôlke, alebo ostane doma, nezávisí od tohto rodiča.