Ján Horecký — faktická poznámka, 39. schôdza

Ďakujem za slovo. Martin, pán kolega, ďakujem ti veľmi pekne za tvoje vystúpenie a úplne chápem tvoj emotívny náboj, ktorý si do toho vložil, pretože si hovoril nielen zo svojho rozumu, skúseností, ale aj zo srdca, pretože povolanie učiteľa sa naozaj nedá robiť neosobne. Neosobne sa jednoducho nedá vychovávať a vzdelávať a obetovať svoj život a kariéru v rezorte, kde sa zarobiť nedá. Všetci sa zhodneme na tom, že naše školstvo je v neutešenom stave a neprodukuje nám takú kvalitu ľudských síl, akú by sme pre konkurencieschopnosť Slovenska potrebovali. Na tomto sa všetci zhodneme, tak preto vyzývam pána ministra aj vládu Slovenskej republiky, aby sme nekonzervovali školstvo v tomto stave, aby sme ho nechali ďalej produkovať inovácie práve tam, kde vznikajú v najväčšej miere, čiže na cirkevných a súkromných školách, aby sme neodrezávali zo systému školstva dva dôležité piliere, cirkevné a súkromné školy, kde deti sú vzdelávané a vychovávané najlacnejšie, sú to najlacnejší žiaci z hľadiska verejných financií pre celý systém. Veď sme v HDP, čo sa týka zdrojov, ktoré Slovenská republika venuje pre vzdelávanie a školstvo na chvoste Európy. Zároveň sme sa ocitli v čase, kedy už tretí rok hovoríme o konsolidácii, ktorá dopadá na nás všetkých. Osobitne v tejto situácii a atmosfére, keď potrebujeme nájsť najlepšie praxe, konvergovať k nejakému úspešnejšiemu modelu vzdelávania, tak, prosím vás, nezarežte sliepku, ktorá prináša tieto zlaté vajcia, inovácie a potrebné služby pre naše deti.