Zora Jaurová — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

.. segmenty ekonomiky. Ale opäť podotýkam, že to platí aj pre oveľa širší okruh pracujúcich ľudí na Slovensku. Štruktúra zamestnanosti v kultúrnom a kreatívnom sektore je relatívne špecifická, pretože jeho veľkú časť tvoria samostatne zárobkovo činné osoby. Keď si zoberieme údaje z Eurostatu tak v kultúre v Európskej únii pracuje až 32 % ľudí ako samostatne zárobkovo činné osoby. Zatiaľ čo vo všeobecnej populácii je to len 14 %. A keď sa pozrieme na slovenskú situáciu tak tento podiel je ešte vyšší. Konzervatívne odhady hovoria o viac ako tretine pracovníkov ale reálne môže ísť až o 40 až 50 %. Kultúrny a kreatívny priemysel sa na celoeurópskej úrovni vyznačuje vysokou mierou prekarity práce, pretože aj pracovníci v tomto sektore sú samostatne zárobkovo činné osoby, ale sú to aj freelanseri alebo sú to ľudia, ktorí pracujú na základe nepravidelných alebo dočasných zmlúv. Často bez adekvátnej sociálnej a zdravotnej ochrany. A veľká časť ľudí, ktorí v kultúrnom sektore pracujú, kombinujú rôzne formy zamestnania. Ako závislé a nezávislé činnosti, autorské zmluvy, zmluvy o dielo a podobne. A preto je to dobré cvičenie pre ministerstvo financií, urobiť si vlastne tie sektorové analýzy, pretože otázka znie, že zamyslela sa vláda ako tieto konsolidačné plány dopadnú na isté špecifické a už dnes prekarizované segmenty ekonomiky? Pretože je očividné, že nie a týmito návrhmi im pridáva ešte väčšie bremeno. A poviem vám niekoľko príkladov, ktoré by ste mali pán minister počúvať, pretože na ne veľmi skoro narazíte, keď túto konsolidáciu prijmete. Napríklad pre živnostníkov s mesačnými príjmami v rozpätí 1000 až 1600 eur prinesie konsolidácia zvýšenie zdravotných odvodov o jeden percentuálny bod a zároveň zvýšenie minimálneho vymeriavacieho základu na sociálne poistenie. Bude to znamenať pre tých ľudí takmer 1000 euro ročne oproti roku 2025. Ale tie najtvrdšie opatrenia paradoxne dopadnú na tých, ktorí majú najnižšie príjmy. Napríklad živnostníci v príjmovej skupine 800 eur na mesiac budú mať celkové odvody 425 eur. Ešte raz. Ak niekto zarobí 800 eur, z toho 425 eur odvedie na odvodoch, 53 % príjmov. To je násobne viac ako na daniach a odvodoch zaplatí zamestnanec porovnateľnou cenou práce, kde napríklad je to daňovo odvodové zaťaženie asi 40 %. Samozrejme drobný živnostník, ktorý bude odvádzať tých 53 % príjmov, nebude mať nárok na dovolenku, návštevy lekára, stravné, istoty pracovného pomeru, ktoré by mu garantoval zákonník práce. Ale to nie je vôbec všetko. Tým, že sa ruší tá hranica platenie sociálnych odvodov, prestáva platiť doterajší limit ročných príjmov vo výške 9144 euro, pod ktorými vlastne živnostníci neplatili odvody a po novom budú povinný platiť minimálny sociálny odvod 131,34 eur a mesačne aj tí, ktorých príjmy nedosahujú túto hranicu. Čiže v praxi ak si niekto privyrábal okolo povedzme 250, 300 eur príležitostnými malými zákazkami, po novom bude z nich odvádzať 131 eur do sociálnej poisťovne. A ešte aj 10,80 do zdravotnej. Čiže z 250 eur mesačných tržieb podotýkam zaplatí na odvodoch 142 eur. Čiže viac ako polovicu príjmu. Konkrétne je to 57 %. Samozrejme to je likvidačná záťaž, ktorá mnohých prinúti ukončiť živnosti. Ale to ešte stále nie je všetko. Poviem vám ďalší príklad. Ako som povedala v kultúrnom a kreatívnom sektore veľmi veľa ľudí pracuje na princípe kombinovaného príjmu. To znamená, že majú z časti príjem zo závislej činnosti, časti zo živnosti a z časti z ďalších typov príjmov. Vďaka tomu sú napríklad títo ľudia flexibilní, vedia sa lepšie adaptovať na výkyvy ekonomiky a v podstate nespôsobujú štátu až také veľké problémy. No ale podľa tých ustanovení v konsolidačnom návrhu bude dnes, bude budúci rok platiť, budú minimálne odvody 131 eur 35 centov do sociálnej poisťovne všetky SZČO a síce ten návrh umožňuje podať čestné vyhlásenie o nevykonávaní činnosti ale to v praxi je nerealizovateľné, pretože napríklad umelec s nepravidelným príjmom nevie povedať kedy bude mať príjem a kedy nebude mať príjem. To znamená, že SZČO, ktorí budú mať príjmy pár sto eur ročne väčšinou popri zamestnaní, budú musieť platiť odvody, ktoré násobne budú prevyšovať ich príjmy. To znamená, že buď budú nútení ukončiť opäť tú živnosť alebo budú platiť odvody zo závislej činnosti pričom ale si tieto nebudú vedieť uplatniť ako nákladovú položku v daňovom priznaní. Pretože podľa zákona 595/2003 sa príjmy zo závislej činnosti a z podnikania zdaňujú oddelene. To znamená, že ten človek, keď si bude podnikať popri zamestnaní na odvodoch, zaplatí viac ako zarobí a nebude si môcť odrátať tú mínusovú položku z iných príjmov, ktoré má zo závislej činnosti. Okrem toho, že toto úplne evidentne komplikuje a až znemožňuje výkon práce pre mnohých ľudí nie len v kultúrnom a kreatívnom sektore, vzniká napríklad týmito ustanoveniami celkom výrazný nesúlad navrhovaných úprav zo zákonom o dani z príjmu, pretože podľa zákona o dani z príjmu fyzické osoby nemusia podať daňové priznanie ak ich príjem za rok nepresiahne teda 50 % nezdaniteľnej časti základu dane, čo je tento rok niečo okolo 2560 eur. Ale zároveň vládny návrh neobsahuje žiadnu výnimku pre odvody do sociálnej poisťovne. Čiže v praxi nám vzniknú situácie, že osoba, ktorá nemá povinnosť podať daňové priznanie by paradoxne mala platiť odvody do sociálnej poisťovne. A máte možno pocit, že toto je len taký anekdotický príklad, ktorý sa nikdy nestane ale ja poznám desiatky a stovky takých ľudí, na ktorých sa toto bude vzťahovať. A samozrejme to už nehovorím o tom, že vymožiteľnosť takýchto platieb je minimálne, keďže ten človek neplatí dane a bude sa to napríklad vo veľkej miere týkať študentov alebo dôchodcov. Čiže viete. Ja by som takýchto problematických momentov v tom zákone vedela nájsť ešte oveľa viac a našli by sme ich vtedy, keby sme sa pozreli na ten konsolidačný návrh jednak sektorovou optikou s prihliadnutím na špecifiká rôznych typov zamestnaní ale prišli by sme na tie problematické body aj vtedy, keby sme o tom diskutovali v nejakom riadnom legislatívnom procese. Keby ten návrh bol v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Kde by sa k nemu vyjadrili tie profesné zväzy a keby sme ho tu nemali v skrátenom legislatívnom konaní na stole v septembri. Čiže aký bude dopad týchto konsolidačných opatrení? V praxi bude nútiť ľudí opäť len k sivej ekonomike. Povedie k masívnemu návratu práce na čierno a k používaniu nepriznaných hotovostných platieb. Podobne ako sa to stalo pri transakčnej dani. A to už dnes vieme povedať, že sa to reálne stalo. A že transakčná daň ani zďaleka nepriniesla taký výnos aký sa očakával. Živnostníkom nie len v kultúre ale naprieč celou ekonomikou sa prestane vyplácať mať oficiálnu živnosť a poctivo odvádzať dane a odvody. Sa vrátime istým spôsobom do turbulentných 90-tych rokov. Do tej povestnej doby kešu, ktorá je niektorým predstaviteľom tejto vládnej koalície očividne veľmi drahá. Opäť naučíme ľudí s nízkym príjmom obchádzať platenie odvodov, pretože ak ich zákon núti k tomu, aby zaplatili viac ako zarobia, nebude mať pre nich pochopiteľne žiadny zmysel ten zákon dodržovať. Namiesto legálnej práce sa jednoducho vrátia k práci na ruku. A toto bude ďalej len výraznejšie erodovať kultúru daňovej zodpovednosti a poctivého podnikania, ktoré sa na Slovensku rodili veľmi ťažko a tí z vás, ktorí podnikajú to určite vedia. Ľudia si proste jednoducho povedia, že ak štát trestá poctivosť a odmeňuje len tých čo obchádzajú systém nemá zmysel ďalej hrať podľa pravidiel. Výsledkom bude samozrejme aj to, že tí, ktorí doteraz prinášali do toho systému aspoň minimálne odvody, podotýkam 78 % SZČO platí minimálne odvody. Čiže sa to týka takmer 80 % všetkých živnostníkov. Títo budú zo systémov úplne vypadávať a ekonomika sa ešte viacej prepadne do neformálnych a nelegálnych foriem práce. Samozrejme, keď sa opäť sústredíme na ten kultúrny a kreatívny sektor, ktorý je teda ale oveľa väčší ako by ste si možno mysleli. Daňové a odvodové opatrenia sú len časťou tej gilotíny, ktorá na tento sektor s hlasitým svišťaním dopadne, pretože vláda okrem týchto opatrení pre živnostníkov plánuje znížiť počty zamestnancov ministerstiev o 10 % čo si teda na ministerstve kultúry podľa medializovaných informácií vysvetlili tak, že to má urobiť každá organizácia v ich pôsobnosti, aj im to už oznámili. A nie len to. Oznámili im aj ešte aj to, že budú zlučovať inštitúcie a organizácie v tomto rezorte podľa bližšie neurčeného kľúča. Vzhľadom k tomu, že v minulosti už na ministerstve kultúry prišli napríklad s fantastickým príkladom zlúčiť Slovenské národné múzeum a Slovenskú národnú galériu, tak si vieme asi približne predstaviť aké katastrofické dopady by malo akékoľvek zlučovanie odborných, roky existujúcich inštitúcií, ktoré pôsobia pod ministerstvom kultúry na umeleckú a odbornú činnosť a kultúrnu infraštruktúru. Konsolidácia sa tu bude opäť ako minulý rok používať na odstraňovanie nepohodlných ľudí, rozbíjanie neposlušných. Rozumej teda autonómnych inštitúcií a likvidáciu rokmi budovaných kultúrnych statkov. Neviem pán minister, vám nevadí? Ako si napríklad vaša kolegyňa na ministerstve kultúry vysvetľuje konsolidáciu? Lebo to asi nie je úplne to čo vy ste mali na mysli, keď ste to písali. Nevadí vám, že na ministerstve kultúry síce pod zámienkou konsolidácie, ale zásadne to robia aj bez nej, škrtia kultúru ale to im na druhej strane nebráni v bezbrehom míňaní verejných prostriedkov. Napríklad na limuzíny alebo na ničím neodôvodnené výlety pani ministerky? A to sú samozrejme len také čerešničky na torte, pretože v skutočnosti rezort kultúry za uplynulé dva roky podpísal desiatky ak nie stovky veľmi pofiderných zmlúv s externými poskytovateľmi služieb na rôzne analýzy, posudky, služby, ktoré nikdy nikto nevidel. Ja neviem kto z vás videl to logo STVR, ktoré si napríklad dalo ministerstvo kultúry vyrobiť a aby toho nebolo dosť, tak v súčasnosti ministerstvo kultúry reálne nemá ekonomické oddelenie, pretože väčšina zamestnancov vrátane riaditeľky dali výpoveď. A celú ekonomickú agendu ústredného orgánu štátnej správy zabezpečuje externá účtovná firma J&J audit z Považskej Bystrice a teda predpokladám, že táto firma zostavuje aj návrh štátneho rozpočtu na budúci rok. Tak ja neviem, ja úprimne, že takúto absurdnú prax som ja vo svojom živote nezažila, že by ekonómiu ústredného orgánu štátnej správy robila externá firma. Ale hlavne je to veľmi nehospodárne narábanie s verejnými prostriedkami. A tu sa pýtam, že na takéto veci ste sa na ministerstve financií nepozreli? Nevadia vám tie obrovské čiastky odstupného, ktoré muselo ministerstvo kultúry vyplatiť všetkým, ktorých vyhodili? A ďalšie prostriedky, ktoré budú musieť zrejme vyplatiť na základe súdnych rozhodnutí? Nevadí vám napríklad to, že ministerstvo kultúry nedávno kúpilo pozemok za 3 a pol milióna eur, čo je približne trojnásobok jeho reálnej trhovej hodnoty a keď potom po medializácii tohto nákupu tá úradníčka nejaká odstúpila, tak tá zmluva stále platí a štát tých 3 a pol milióna musí zaplatiť. Nehovoriac o tom, že ak teda ministerstvo tvrdí, že to bolo =====