Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážený pán minister, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, budem pokračovať v podobnom duchu ako môj predrečník pán poslanec Viskupič, a tiež mám skôr otázky, ktoré by som tu rád vyslovil. Pán minister toto opatrenie spomenul aj v rámci prezentácie toho, že ako ide štát sporiť sám na seba, že sa zruší Úrad vládneho auditu a len ten spôsob, akým sa to robí, a tá realita, už naznačil kolega Viskupič, nakoniec môže byť iná. Otázka teda je, že či to nebude skôr formálne šetrenie, ktoré v budúcnosti môže znamenať jednak zvýšenie výdavkov v iných oblastiach a na druhej strane aj zníženie efektivity kontroly tým, že tá kontrola nebude nezávislá, ale bude skôr formálna. Návrhom sa má posilniť inštitút vnútorného kontrolného systému vrátane finančného zriadenia, zároveň zefektívniť výkon finančnej kontroly. Ustanovenia a požiadavky na vnútorný audit existovali, resp. existujú už niekoľko rokov, otázne je, či je tento systém natoľko funkčný, že sa budeme môcť naňho spoľahnúť, ak doteraz nebol dostatočne vybudovaný. Otázka je, že či to nepovedie k vytvoreniu kolotoču v podobe kontrol, ako napr. na PPA teda bude uzatvorený kruh, kde sa rozhoduje ako o pridelení prostriedkov, tak aj o ich kontrole a ako reálne bude zabezpečená tá formulácia, ktorá je obsiahnutá v návrhu, že orgán verejnej správy zabezpečí vylúčenie zásahu smerujúcich k ovplyvňovaniu zamestnancov pri výkone finančnej kontroly. Čo v situácii, keď to bude podriadené napr. ministrovi, alebo inému vedúcemu predstaviteľovi ústredného orgánu štátnej správy, naozaj môže vzhľadom na naše reálne skúsenosti vyvolávať pochybnosti. Druhá vec, doplňuje sa možnosť pre orgány verejnej správy, ktoré nie sú správcom kapitoly štátneho rozpočtu, zaviesť v rámci svojho orgánu verejnej správy vnútorný audit, pričom na výkon vnútorného auditu sa budú vzťahovať určené práva a povinnosti upravujúce vnútorný audit. Čo na jednej strane je dobré, že sa budú príslušné inštitúcie viac kontrolovať, ako vynakladajú finančné prostriedky, ale môže to predstavovať ďalšiu záťaž pre štátny rozpočet, lebo ak sa predpokladá vytváranie nového oddelenia na orgánoch verejnej správy, tak to znamená aj nové personálne požiadavky, pričom vnútorný audit vzhľadom na objem finančných operácií musí mať dostatočný personálny aparát. A to vytvára riziko, že síce teraz sa niekoľko miest personálnych ušetrí, ale smerom do budúcnosti to bude znamenať zvyšovanie počtu štátnych zamestnancov. Ostatné výdavky rozpočtu organizácií útvaru vládneho auditu vrátane výdavkov súvisiacich s prevádzkou sa predpokladajú alokovať v rozpočte ministerstva financií, a to vzhľadom na skutočnosť, že zamestnanci vykonávajúci audit budú naďalej umiestnení v budovách v správe súčasného Úradu vládneho auditu, t. j. prevádzka budov bude zrejme v plnom rozsahu zabezpečovaná aj v nasledujúcom období. To je opäť vec, ktorá môže vyvolávať pochybnosť, či dôjde k reálnemu šetreniu, alebo dôjde iba k výmene tabúľ na tých budovách. A pokiaľ ide o, posledná vec, ktorú chcem spomenúť, tu spomínali možnosť na základe elektronickej evidencie dokladov vytvoriť priamo v informačnom systéme automatizované kontroly, čo dokáže podľa predkladateľa významným spôsobom urýchliť výkon finančnej kontroly, resp. optimalizovať personálne náklady potrebné na overovanie finančných operácií, alebo ich časti finančnou kontrolou, ktoré sú využívané pri manuálnom overovaní, tak toto je možno potenciál, ale zároveň je to aj nevyužitá možnosť digitalizácie a automatizácie v dobe rozvíjajúcej sa umelej inteligencie. Je to ponechané ako možnosť smerom do budúcnosti a zatiaľ to nie je definované ako povinné skutočné riešenie, ktorým by sa mali povinne ministerstvá a ďalšie organizácie uberať. Čiže zopakujem len to, čo povedal aj kolega Maroš Viskupič, áno, tie zmeny môžu priniesť čiastočne úsporu, ale na druhej strane môžu viesť aj k tomu, že budú vznikať nové náklady, a tie výdavky sa v budúcnosti budú zvyšovať. A áno, posilnenie vnútornej kontroly v nejakom ideálnom svete by určite bolo pozitívnym opatrením, ale pri tých skúsenostiach, ktoré máme na Slovensku aj s vládnymi garnitúrami, ktorú tu dnes opäť vládnu, tak vyvstávajú pochybnosti, či nejaká externá kontrola nezávislou, alebo aspoň kvázi nezávislou inštitúciou typu ÚVO, alebo NKÚ nie je lepším a efektívnejším riešením, čo sa týka skutočnej kontroly, ako vnútorná kontrola a prenesenie váhy na vnútornú kontrolu. Ďakujem.