Ondrej Dostál — vystúpenie v rozprave, 39. schôdza

Vážený pán neprítomný predkladateľ návrhu zákona, vážený pán podpredseda Národnej rady, kolegyne, kolegovia, začal by som upozornením predrečníka a potom pochvalou predrečníka. To upozornenie predrečníka je, že ešte nebola schválená novela zákona o rokovacom poriadku, ktorá umožňuje uviesť pozmeňujúci návrh bez toho aby bol prečítaný, takže predpokladám, že sa pán poslanec Hargaš ešte prihlási a v druhom vystúpení ten pozmeňujúci návrh aj uvedie, aj prečíta ako súčasné znenie zákona o rokovacom poriadku predpokladá. A tá pochvala je, že tu pán poslanec Hargaš, aj ako bývalý štátny tajomník MIRRI, aj ako človek ktorý je zorientovaný v téme dokázal vysvetliť nie síce detailne, ale teda povedal by som že výrazne lepšie ako sme sa dozvedeli od predstaviteľov vlády aké sú dôvody predkladania tohto návrhu zákona. Lebo naozaj v dôvodovej správe sa píše, že v dôsledku nedostatočného časového priestoru na prípravu a testovanie nových technických riešení a prevádzkových postupov hrozí, že služby zaručenej konverzie nebudú od dátumu nadobudnutia účinnosti týchto ustanovení plne funkčné, resp. nebude možné zabezpečiť ich poskytovanie v súlade s právnymi požiadavkami. Zároveň nie je možné garantovať ich spoľahlivosť a bezpečnosť v prevádzke, čo je obzvlášť kritické vzhľadom na povahu dokumentov, s ktorými sa v rámci konverzie pracuje. Tak pokiaľ ste bývalý štátny tajomník MIRRI tak asi viete čo sa tým myslí. Pokiaľ ste bežný poslanec alebo bežný občan tak asi ani netušíte, že čo sú tie dôvody. A až keď si prečítate čo je obsahom toho návrhu, tak obsahom toho návrhu je, že systém zaručenej konverzie sa nejakým spôsobom zmenil zákonom, ktorý bol schválený v septembri 2022. Nadobudol účinnosť dňom publikovanie v Zbierke zákonov s výnimkou niektorých ustanovení. A práve tie ustanovenia ktoré, ktoré sa teraz majú znova posúvať, majú nadobudnúť účinnosť 1. októbra 2025. Pán poslanec Hargaš vysvetlil ako sa to posúvalo. Pôvodne to malo byť skôr, potom ešte neskôr, potom sa to znova posunulo na skôr, ale teda tak či tak uplynuli tri roky a v dôvodovej správe sa dozvedáme, že nebol dostatok časového priestoru. Proste štát o niečom rozhodne, ministerstvo niečo navrhne, vláda to posunie do parlamentu, poslanci v parlamente to schvália. Máte na to tri roky a za tri roky to nie ste schopní zrealizovať a potom poviete, že nebol dostatok času. A samozrejme menila sa vláda, menilo sa zloženie vedúcich orgánov a teda vedúcich funkcionárov ministerstva aj v rámci predchádzajúceho volebného obdobia, aj v rámci tohto volebného obdobia. Takže kto vie kto za to môže, ale v zásade by bolo dobré povedať, že čo sa stalo, prečo sa to nestihlo. Ja som sa na výbore pýtal aj štátneho tajomníka, mali sme ho na ústavnoprávnom výbore, lebo teda predpokladám, že pán minister životného prostredia v tejto téme nie je tak hlboko aby sa mohol vecne vyjadriť, že čo boli tie skutočné dôvody prečo sa to za tri roky nestihlo a ešte o ďalší rok a štvrť sa to teraz bude posúvať. A dozvedel som sa od aktuálneho štátneho tajomníka MIRRI, že on teda nevie, on aj v apríli nastúpil a teda nebolo pripravené verejné obstarávanie, že to trvá. Tak som sa potom pýtal, že prečo s tým neprišli skôr, lebo však keď v apríli videl, že sa to nedá stihnúť do októbra, no tak sa to dalo riadnym procesom posunúť tú účinnosť. Tak ja som bol chvíľu štátny tajomník, tak chápem, že chvíľu trvá kým sa človek zorientuje, no tak a že nestihli ten májový termín kedy by to išlo bez skráteného konania. Ale to je, povedal by som, podružná vec. Lebo, áno, tuto sa skracujú legislatívne konania nie z dôvodu, že nastali objektívne nejaké mimoriadne okolnosti, ale z dôvodu, že štátne orgány nekonajú. Majú implementovať smernicu a neimplementujú. Alebo majú zrealizovať nejakú úlohu, ktorá im vyplýva zo zákona a nezrealizujú ju a miesto toho, aby si tu účinnosť posunuli normálnym procesom, tak ju posúvajú na posledný chvíľu. Ale prečo sa to za tri roky takáto vec nepodarilo to sme sa nedozvedeli. Hovorím, že po vystúpení pána poslanca Hargaša sa cítim trochu informovanejší, lebo som sa o tú tému zaujímal, ale tiež to nie je vecná odpoveď na to, že prečo. Rovnako som sa nedozvedel odpoveď na to, že prečo o rok a štvrť. Lebo pán štátny tajomník odhaduje, že za tri až šesť mesiacov je možné stihnúť verejné obstarávanie. Potom to treba ešte nejako odskúšať, ale reálne to nemusí trvať rok a štvrť. Môže to byť schválené skôr a prečo to odsúvame teraz na obdobie až po roku a štvrť. Čiže možno môže byť ten systém funkčný podľa nových parametrov aj skôr, ale posunie o rok a štvrť. Čiže toto je pre mňa taký príklad, že takto by sa to robiť nemalo aj z hľadiska legislatívneho procesu, teda že ba sa to nemalo robiť skráteným legislatívnym konaním keď vedia štátne orgány vopred, dostatočne vopred že sa niečo nestihne, tak majú požiadať o odklad skôr a bez toho, aby sa postupovalo skráteným legislatívnym konaním. Ale predovšetkým keď sa žiada o odklad na realizáciu nejakej úlohy, a v tomto prípade je to vecou zákona, v mnohých iných prípadoch stačí na to uznesenie vlády, alebo nejaké rozhodnutie ministra. V tomto prípade to musí schváliť parlament, tak by bolo korektné aspoň vysvetliť tie dôvody, aspoň povedať konkrétne dôvody prečo sa to nepodarilo stihnúť v tom termíne, ktorý bol stanovený. Keď nota bene to boli tri roky, a už ani nehovorím o tom, že sa to teda už raz posúvalo a mohlo sa to posunúť na dlhšiu dobu a posunulo sa to na kratšiu dobu, tak myslím si, že aj poslanci, aj verejnosť by si zaslúžili poznať odpoveď na tie otázky. Len obávam sa, že odpovede sa nedočkáme keďže pán minister Migaľ tu momentálne prítomný nie je a on je asi jediný ktorý by ich mohol zodpovedať. Ďakujem.