Michal Sabo — faktická poznámka, 35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Vy ste pripomenuli, ako keby sme mohli zabudnúť, že Slovenská republika má od roku 2014 v ústave článok o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. No, tak predtým, ako do ústavy implementujeme ďalšie deklaratórne ustanovenie, tak možno by sme sa mohli zamyslieť a porozprávať sa o tom, že alebo tak po vyše desaťročí myslím si, že je čas trošku rekapitulovať a vyhodnocovať, nie? Že ako konkrétne toto slovenským rodinám pomohlo? Aký prospech to reálne prinieslo? Aké reálne benefity z toho slovenské manželstvá čerpajú? Čo konkrétne táto ústavná zmena pozitívne ovplyvnila? Aké konkrétne zlepšenia priniesla pre slovenské manželské zväzky? Lebo úprimne naposledy, keď som sa pýtal, bolo to na výjazdovom rokovaní nášho poslaneckého klubu na Orave, tak tam som sa pýtal. A manželstvá ako jedinečné zväzky mužov a žien sú ťažko skúšané napríklad odlúčením manželov a manželiek tým, že manželia chodia na dlhodobé pracovné cesty do zahraničia, napríklad montovať výťahy a ženy ostávajú samé s deťmi doma. A mnohé sprievodné javy to má, napríklad je tam aj zvýšená osamelosť matiek, ktorá je sprevádzaná zvyšujúcim sa počtom alkoholizmu žien, domáceho násilia, rodinných konfliktov, následne aj zvyšujúce sa množstvo rozvodov. A tieto manželstvá, podotýkam vo veľmi konzervatívnom regióne, neuchránila ani ústavná deklarácia o tom, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Tým manželstvám, a nielen týmto, nepomohla ústavná zmena, ale pomohli by im kvalitné verejné politiky. A takisto to platí aj v prípade tej rovnosti v odmeňovaní. Čo keby ste na to išli z iného konca, že by ste začali kvalitnými verejnými politikami, až potom uvažovali nad nejakou ústavnou zmenou?