Branislav Vančo — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predsedajúci. Ako som povedal, týmto návrhom chceme rozšíriť okruh osôb, ktoré nemôžu byť vymenované za generálneho prokurátora. A to z dôvodu, že chcem zamedziť politickým vplyvom, ktoré na prokuratúru môžu byť prostredníctvom generálneho prokurátora, ktorý pochádza z politického prostredia. Už dnes máme v zákone vymenovaných, dá sa povedať, desiatky funkcionárov vrátane poslancov, poslankýň, starostov, primátorov, dokonca generálny tajomník služobného úradu na ministerstve nemôže byť generálny prokurátor, ak túto funkciu vykonával posledné dva roky. Cieľom tohto ustanovenia bolo zamedziť politickým vplyvom. Zjednodušene povedané, aby kamaráti politikov nemohli byť generálnym prokurátorom. Prečo to tak je? Je to tak preto, že Generálna prokuratúra má výnimočné postavenie v rámci všetkých orgánov štátnej a verejnej správy, aj v rámci ústavy. Je to takzvaný orgán "sui generis". Má vlastný rozpočet a na čele je generálny prokurátor, ktorý rozhoduje o všetkom, čo sa na prokuratúre deje. Dokáže ovplyvniť alebo zmariť akékoľvek trestné konanie, ale aj naopak, môže zariadiť iniciovanie akéhokoľvek trestného konania. Rozhoduje o tom, čo sa bude diať s prokurátormi. Aký budú mať kariérny postup, aké budú mať odmeny. Celý ten systém je vytvorený, vytvorený tak, aby fungoval ako jeden dobre namazaný stroj, ale iba tak ako chce generálny prokurátor. To neznamená, že tento dobre namazaný stroj bude fungovať ako teleso, ktoré zabezpečuje verejný záujem, ktorý má, samozrejme, v zákone napísaný, že to je povinnosť sledovať ten verejný záujem. Ale za posledných, dajme tomu, dvadsať rokov, sme mali troch generálnych prokurátorov. Viete mi povedať, ktorý z nich bol známy ako najväčší bojovník proti napríklad korupcii? Ani jeden. Ani jeden. Pán Trnka bol známy svojimi výrokmi, videami z jeho kancelárie, kde sa stretával aj s politikmi, kde riešili kauzy. Pán Čižnár spolu s pánom Trnkom, to bol ten druhý generálny prokurátor, mali Gorilu a chodili s ňou ako podomoví obchodníci, ale neriešili ju. Pán Žilinka, čím je známy pán Žilinka? Tým, že dáva trišesťtrojky, tým sa zapísal do histórie. A je to smutné, že ani jeden generálny prokurátor za dvadsať rokov vlastne si nebol schopný napriek tým kompetenciám ktoré mal, alebo má, si vybudovať povesť toho bojovníka za spravodlivosť a proti kriminalite, proti korupcii. No my sa domnievame, že je to kvôli tomu, že v skutočnosti je politický závislý z toho, z akého prostredia vyšiel, aké mal vzťahy. A teraz nehovorím len o oficiálnych vzťahoch, ale aj o tých neoficiálnych, pretože poradcom člena vlády sa nestanete na základe, len na základe svojho životopisu, stanete sa ním na základe toho, že máte vzťahy s politikmi, ktorí vám dôverujú. A je to úplne prirodzené, je to úplne v poriadku. Samozrejme, každý minister, každý člen vlády, si dá do svojho poradného zboru ľudí, ktorým dôveruje, ku ktorým má nejaký vzťah. Sú to jeho možno najbližší ľudia, a preto je dôležité zmeniť tento zákon, pretože keď sa zavádzalo toto ustanovenie, ktoré nie je až také staré, tak myslím že sa na to zabudlo a navyše sa nerátalo s tým, že aj ľudia, ktorí napríklad sú obžalovaní, ale sú poradcami člena vlády, alebo obhajujú tých najhorších zločincov, budú ašpirovať niekedy na funkciu generálneho prokurátora. A my dobre vieme, že máme tu aj veto prezidenta, týkajúci sa doživotnej renty pre generálneho prokurátora, ktorá má motivovať súčasného generálneho prokurátora, aby odišiel zo svojej funkcie ešte pred skončením svojho mandátu, a čo je dôležité povedať, ešte pred skončením tohto volebného obdobia, aby si súčasná koalícia mohla navoliť svojho vlastného lojálneho, v prvom rade lojálneho generálneho prokurátora.