Ondrej Prostredník — vystúpenie v rozprave, 35. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci. Kolegyne, kolegovia, túto zmenu, ktorú navrhujeme, dlhujeme našim deťom ako spoločnosť. Príbehy detí, ktoré sú obeťou rodičovského násilia, sú zároveň ich volaním o pomoc. Volaním doliehajúcim aj k nám zákonodarcom, ktorí máme možnosť nastaviť legislatívne prostredie tak, aby sme ako spoločnosť čo najúčinnejšie dokázali násilie na deťoch v domácom prostredí odsúdiť, predchádzať mu, pomôcť obetiam a pomôcť aj rodičom, aby viac ako po trestajúcej výchove siahali po výchove rešpektujúcej dôstojnosť detí ako ľudských bytostí. Je dobré, že v posledných mesiacoch, možno rokoch je stále viac ľudí, ktorí prelomili svoje mlčanie a hovoria o tom, ako zažívali fyzické násilie zo strany svojich rodičov, fyzické tresty. Je to signál o rastúcom povedomí v spoločnosti o nevhodnosti takejto výchovy. Bližšie o týchto príbehoch bude vo svojom vystúpení hovoriť spolupredkladateľka Lucia Plaváková. Stále je však viac tých, čo o týchto traumách nehovoria a v duši si nosia svoje traumy z detstva. Nehovoria o nich, vyrástli v predstave, že takto má vyzerať rodičovská výchova. A kedykoľvek niekto otvorí tému fyzických trestov v rodinách, vždy sa v alarmujúcej miere ozvú ľudia, ktorí obhajujú nevyhnutnosť telesných trestov vo výchove. Poznáte to, možno aj teraz by mnohí z vás povedali – no a čo, veď aj ja som v detstve dostal od rodičov bitku za zlé známky alebo neskorý príchod domov, a aha, tu som, nejako mi to neuškodilo, neubudlo zo mňa, možno dokonca dodajú – naučilo ma to disciplíne. Áno, je to obvyklý argument obhajcov telesných trestov v rodinnej výchove. Je to však mylný argument a poviem prečo. Národná stratégia na ochranu detí pred násilím, ktorá má názov Detstvo bez násilia pre všetky deti pre roky 2023 až 2029, ktorú schválila vláda na svojom zasadnutí 13. novembra 2023, obsahuje veľké množstvo dát poukazujúcich na škodlivosť násilia páchaného na deťoch pre ich ďalší psychický vývoj. Napríklad výskum výskytu retrospektívne udávanej traumatizácie v detstve skúmal dospelých obyvateľov Slovenskej republiky s cieľom zmapovať prevalenciu všetkých typov retrospektívne udávanej traumatizácie z detstva a posúdenia súvislosti medzi jednotlivými typmi traumatizácie a zdravím v dospelosti. A tento výskum dospieva k záveru, že je tu veľmi jasná súvislosť. Ten, kto prežíval traumy, traumy spôsobené aj fyzickým trestaním, má zhoršené zdravie aj fyzické, aj psychické v dospelosti. Zároveň Národná stratégia Detstvo bez násilia uvádza aj mieru výskytu násilia na deťoch na Slovensku. Konštatuje, že od roku 1999 síce nebol vykonaný reprezentatívny výskum v tejto veci, v roku 2013 však bola zadaná výskumná úloha, ktorá dospela k záveru, že fyzickému násiliu bolo vo vzorke vystavených 23 % detí. Odhad na celú populáciu detí 8. a 9. ročníka je medzi 21 až 25 %, v oblasti rizika sa nachádzalo približne 5 až 7 % detí. Celkovo sa v populácii detí 8. a 9. ročníka nachádza v riziku alebo priamo vystavených situáciám fyzického násilia 26 až 31 % detí. Môžeme teda konštatovať, že na Slovensku zaznamenávame vysokú mieru tolerancie aj výskytu voči telesnému tres... výskytu telesného trestania a tolerancie voči takémuto trestaniu v rodinách. Pokiaľ ide o mieru výskytu telesných trestov, podľa staršieho výskumu agentúry Focus z roku 2003 takmer 70 % Slovákov považuje za prirodzené udrieť dieťa po zadku vždy, keď to rodič uzná za vhodné. Zároveň máme k dispozícii dáta preukazujúce škodlivosť násilných výchovných prostriedkov pre ďalší výchov dieťaťa. O tom je niekoľko výskumov, ktoré uvádzame v našej predkladacej správe. Napriek tomu Slovensko stále nepristúpilo k zásadnému legislatívnemu riešeniu, ktoré by telesný trest ako výchovný prostriedok odsúdilo a postavilo do kategórie neprijateľných. Podľa analýzy, ktorú pre nás vypracoval Parlamentný inštitút Národnej rady Slovenskej republiky väčšina európskych štátov vo svojej legislatíve jednoznačne odmieta používanie akýchkoľvek, teda aj miernych telesných trestov v rodinách. Slovensko, žiaľ, patrí medzi jediné štyri štáty v rámci EÚ, ktoré majú nejednozna... pardon, nejednoznačné odsúdenie telesných trestov na deťoch v domácom prostredí. Sú to štáty: Belgicko, Česko, Taliansko a Slovensko. Treba však poznamenať, že Česká republika tento problém práve v týchto mesiacoch tiež rieši. Slovenská republika čelí tiež medzinárodnej kritike pre nedostatočnú ochranu detí pred fyzickým násilím. Výbor OSN pre práva dieťaťa opakovane upozorňuje, že Slovensko má tento nedostatok. Napriek tomu, že naša legislatíva hovorí o najlepšom záujme dieťaťa, naďalej ponecháva rodičom právo používať primerané výchovné prostriedky. Slovenský zákon teda nedostatočne chráni deti pred telesným trestaním v rodinách a nepredstavuje jednoznačné odsúdenie akéhokoľvek telesného alebo duševného trestania, tak ako sa Slovenská republika k tomu zaviazala v Dohovore o právach dieťaťa. Preto, kolegyne, kolegovia, je najvyšší čas, aby sme urobili významné kroky smerom k zabezpečeniu práva detí na detstvo bez násilia. Jedným z nich je aj zmena aktuálneho znenia zákona o rodine tak, aby poskytoval deťom právo na detstvo bez násilia, preto vás prosím o podporu tohoto návrhu. Ďakujem.