Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán predseda. Dámy a páni, po roku posúvania tohto zákona dnes podvečer zaznel v Národnej rade viac ako hodinu prednášaný pozmeňujúci a doplňujúci návrh. Takéto niečo si nepamätám za desiatky rokov. Rozmýšľal som o tom, že či nepodať procedurálny návrh na znovuzačatie rozpravy. Pretože ten návrh spolu s tým predchádzajúcim objemovo presiahol vôbec pôvodný návrh zákona, ktorý tu priniesli poslanci najskôr SNS, robili ho možno na úrade vlády pod SMER-om a teraz ho modifikovali poslanci z HLAS-u. Pozorne som počúval každé jedno vystúpenie. Keď som nesedel tu, sedel som v kancelárii. S veľa vecami sa zhodnem, s jednou nie. Viackrát som tu počul vyjadrenie o tom, že mimovládne a neziskové organizácie suplujú štát. Chcem sa pri tomto pristaviť, lebo chcem upresniť ich úlohu, lebo tá je ešte vážnejšia než suplovať štát. Súhlasím, že okrajovo suplujú aj štát, ale celá pravda je taká, že mimovládne neziskové organizácie sú nenahraditeľnou súčasťou civilizovanej vyspelej spoločnosti fungujúcej a prinášajúcej vysokú kvalitu života a životnú úroveň. My predsa nechceme žiť v modely, kde je jeden mocný, silný štát, len štát a potom absolútne odkázaní jednotlivci, bezmocní voči tomuto štátu. K tomuto modelu s najviac približuje Severná Kórea, kde nemáte voľný priestor pre pôsobenie cirkvi a občianskych združení, spolkov a mimovládnych organizácií. Toto predsa nikto nechce. Neverím, že to chce niekto z koalície tak naozaj a že to chce niekto súdny a rozumný. Mimovládne, ešte raz, organizácie a neziskové organizácie sú neoddeliteľnou súčasťou štátu. Ak by som štát prirovnal k telu živému organizmu, tak je to životodarný orgán, bez ktorého ten štát jednoducho, tá krajina, nie štát, tá krajina nebude fungovať. Toto je dôležité. Počul som všetky vyjadrenia vážených kolegov z koalície, od podpredsedu Gašpara až po ostatných, ktorí sa sporo vyjadrovali. Za celý ten rok, za celú tú sumu mesiacov som navnímal, že je tu vnútorný nepriateľ, ktorým sú mimovládne a neziskové organizácie. Že je tu treba urobiť s týmto vnútorným nepriateľom, ktorý má zaiste podiel aj na tom štátnom puči, poriadok. Nuž takéto niečo mi pripomína časy neblahého bývalého režimu pred osemdesiatym deviatym, kedy v päťdesiatych rokoch bolo zakázané sa spolčovať. Toto predsa dnes nechceme, a že nie všetky organizácie a že nie všetky občianske združenia každému z nás musia nejakým spôsobom sa rýmovať s tým, čo sú naše ciele, ktoré chceme presadiť, hodnoty, ktoré chceme žiť. Sme predsa v slobodnej demokratickej spoločnosti. Súhlasím s tým, že v našej spoločnosti sú entity ako eseročky, súkromné firmy, ktoré sa špecializujú na, povedzme, priamo na lobing alebo na ovplyvňovanie, presadzovanie svojich partikulárnych záujmov. Toto je možné, to by mal riešiť kvalitný zákon o lobingu. Poznám také aktivity v oblasti zdravotníctva, v oblasti školstva, kde ovplyvňujú tieto verejné politiky, možno zo svojho presvedčenia, možno ako profesionáli. S týmto sa treba vysporiadať, ale to predsa nemôžte urobiť v jednom vreci s životodarnou časťou spoločenského života, spoločenského života, života v krajine na Slovensku s mimovládnymi a neziskovými organizáciami. Viete, nesprávne riešenie je horšie ako žiadne. Ak prijmete tento zákon a budú sa naň musieť nastaviť úradníci, budú sa naň musieť nastaviť ľudia v týchto mimovládnych organizáciách a potom to budeme chcieť znovu opravovať, alebo aj vy to budete chcieť znovu opravovať, tak je to horšie, ako urobiť to raz a poriadne. Preto tiež sa prihováram za to, čo to už odznelo, ako postoj KDH, prosím, stiahnite to a urobte to poriadne naprieč politickým spektrom, lebo toto sa netýka politiky jednej koalície alebo jednej strany. Toto je o živote všetkých ľudí na Slovensku, v našej krajine naprieč dlhým časom, naprieč celým politickým spektrom. A musíte to, samozrejme, urobiť s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií, so všetkými veľkými hráčky, ale aj zoskupeniami, strešnými organizáciami, ktorých sa to týka. Viete, kedy prinášate tento zákon? V čase, keď sa znižuje životná úroveň, keď narastajú náklady, keď je neistota, keď je frustrácia, keď je rozdelená naša spoločnosť a v tejto situácii tie organizácie, ktoré tu sú a pomáhajú ľuďom v ich každodenných konkrétnych situáciách, tak práve v tejto chvíli ich idete zaťažiť a oslabiť? Ja mám len málinko minút, ale podelím sa o ten vzácny čas s názvami niektorých organizácií, desiatky nám aj vám písali emaily. Sú to napríklad Asociácia hospicovej a paliatívnej starostlivosti, rada mládeže, Platforma pre ukončovanie bezdomovectva, Združenie rodičov a priateľov hluchoslepých detí, asociácia nepočujúcich, asociácia organizácií zdravotne postihnutých, Spoločnosť na pomoc osobám s autizmom, liga proti reumatizmu, muskulárni dystrofici, Agentúra podporných služieb, Áno pre život, OZ Vagus, zväz postihnutých civilizačnými chorobami, platforma rodín detí so zdravotným znevýhodnením, združenie na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím, Slovenský zväz telesne postihnutých, Slovenské fórum osôb so zdravotným postihnutím, OZ Amazonky, ATHÉNA, Depaul, nízkoprahová organizácia, ktorá pomáha tým absolútne najbiednejším bezdomovcom, Dom Svitania, Fórum života, OZ Onkoinfo, Centrum poradenstva a vzdelávania a ďalší. Vy si myslíte, že títo sa boja? Títo nám poslali, aj vám, apel, prosbu, nerobte to, nezaťažujte ich a sú to stovky ďalších. Chcem vytiahnuť aj zo svojej skúsenosti OZ-ka rodičovské združenia pri školách. Škôl máme 3 500, každá má takéto OZ-ko. Títo ľudia nemajú profesionálnych zamestnancov, ak oni budú musieť vypĺňať nejaké ďalšie výkazy okrem toho, čo musia robiť vo svojom účtovníctve, čo si sami nastavujú pravidlá, plus tie, ktoré platia vo všeobecnosti, v každej komunite, v každej spoločnosti sú i spory, sú i priečni ľudia. Ak medzi nimi sa nájde rodič, ktorý nesúhlasí s iným a bude šikanovať to RZ-ko cez dvestojedenástku, lebo z nich robíte povinné osoby, ktoré musia na to reagovať, tak ich viete absolútne ochromiť a zničiť ani nie z vašej strany, ale zo strany iných neprajníkov alebo ľudí, ktorí hádžu polená pod nohy. Prosím vás, nerobte to. Najväčšie problémy, ktoré máme s týmto zákonom, niektoré som už naznačil, sú najmä teda zraniteľnosť malých, malých OZ-iek. Veď aj tie dokážu presiahnuť limit 50-tisíc euro vďaka darcom, vďaka 2 %, vďaka tomu, čo sa rodičia vyzbierajú, aby doplnili to, čo štát nedokáže dať na vzdelávanie a výchovu. Ako majú títo zabezpečiť teda dvestojedenástky? Chcete, teraz som počul v tom pozmeňováku, že už nechcete, aby za administratívne pochybenia bolo možné zrušiť takéto OZ-ko, ale to ešte tri hodiny dozadu nebola realita. A bude to realita? Ako budete hlasovať? Povinnosť zverejňovať darcov. Ony naozaj nemajú vlastných zamestnancov, preto hovoria o neúnosnej byrokracii. Zákon vznikol bez akéhokoľvek kontaktu, komunikácie s tými, ktorých sa to týka, ani len s komorou neziskových organizácií, mimovládnych organizácií ste nerokovali. Vytvára možnosť dvojitého výkladu a selektívneho prístupu. Sami to hovoríte. Sami priznávate, že sú organizácie, ktoré si vážite, ale tento zákon rovnako dopadá aj na nich a rovnako ich bude ochromovať a vystavovať aj vlastným domácim gólom, ako som povedal napríklad pri šikane cez dvestojedenástku od ľudí. Tak aj na nich toto dopadá. Preto vás prosím v mene týchto organizácií, stoviek a tisícov ďalších, v mene Slovenskej republiky a päť miliónov občanov, stiahnite to a pripravme spolu kvalitnú legislatívnu normu, ktorá zvýši transparentnosť, pravidlá a zároveň bude riešiť osobitným zákonom lobing, lebo to je naozaj potrebné. Ale nie toto, čo je vysporiadanie sa s vnútorným nepriateľom a posilnenie rétoriky rozdeľovania tejto krajiny na nepriateľské tábory. Prosím vás, rozmyslite si to. Ďakujem.