Michal Sabo — faktická poznámka, 33. schôdza

Ďakujem. By mi bolo ľúto, keby som prišiel o túto faktickú, lebo mám dneska takú piatkovú laškovnú náladu. Ale vážne, keď som ťa počúval tak sumárne aj včera aj dnes, Tamara, tak ja som si vlastne v tej absurdnosti toho sumáru, ako si to zhrnula, predstavoval, že ako to asi vyzerá v hlave ministra životného prostredia, a predstavil som si, že tam býva taký malý päťročný Tomáško, ktorý chce každú chvíľu inú hračku, samozrejme, drahú, a ide ako také ADHD, hej, že chcem novú priehradu, chcem tri spaľovne, nie, chcem štyri spaľovne ale nie hocijaké, také plazmové, čo tam po tom, že je to sci-fi. Chcem úložisko oxidu uhličitého, také aké ešte nikto iný nemá. A takto si ide, hádže sa, samozrejme, o zem, a keďže Ježiško nám všetkým vidí do hláv, tak Ježiško sa už na to nemôže pozerať, tak mu napíše list, aby sa upokojil, aby bol trošku skromný. A keď si to Tomáško prečíta, tak si povie, že zlý Ježiško, Ježiško je určite závistlivý liberál, že mi nedopraje drahé nové hračky. No ale teraz vážne, ja ďakujem tebe a ďakujem aj kolegom, ktorí ste pripravili tento návrh, ktorý je veľmi dôležitý a verím, že sa dostane tam, kam sa dostať má, aby trošku sa uzemnil aj minister životného prostredia, aby pochopil, že vo svojej funkcii musí postupovať nielen na základe budov, ale aj metodicky správne. Presne tak ako metodicky by mala exekutíva postupovať pri každej jednej investícii nielen pri tých, ktoré si svojvoľne niekto povie, že je strategická. Aby boli tie rozhodnutia založené na dátach, čo je teda aktuálnej exekutíve naozaj na míle vzdialené, aby každá jedna možná investícia prechádzala dôkladným posudzovaním vplyvov nielen na životné prostredie, ale aj, samozrejme, aby to bolo citlivé voči ľuďom, ktorých sa týka, aby to bolo citlivé aj voči tomu... (Prerušenie vystúpenia časomerom.)