Vladimír Ledecký — faktická poznámka, 33. schôdza

K Marcinkovej. No, pokiaľ určite poznáme lokalitu Letanovce, tí, čo ste tuná, je to lokalita, kde sa tá rómska osada zrovnala so zemou a vystavila sa nová alebo vystavili sa byty nižšieho štandardu. Pokiaľ by sme chceli vyriešiť všetky chatrče na Slovensku, ktoré sú vo vylúčených rómskych osadách, tých je tritisíc, neni to také strašné číslo. Áno, tak ako si spomínala, treba nám 90 až 100 miliónov na to a tento problém máme z cesty dolu. Ono sa to nie vždy dá tak urobiť, lebo proste treba rôzne metódy použiť, ale na to, že aký malý balík z toho veľkého balíka nám stačí na vyriešenie toho problému, to jasne poukazuje, čo sa týka pani poslankyne Jurík, celá naša spoločnosť by sa mala lepšie. No ja nieže som o tom presvedčený, že keby sme tento problém vyriešili, takže celá naša spoločnosť sa bude mať lepšie, lebo ja som to zažil. A nielen u nás, ale aj v lokalitách, kde naozaj tí starostovia alebo primátori s tým pohli, tak ten problém tak posunuli, akože ho vyriešili do facto, že tí ľudia normálne pracujú, neberú sociálne dávky, deti chodia normálne do školy. Čiže my na Slovensku máme, na Slovensku je 430-tisíc Rómov, 450, ale len stotisíc potrebuje našu pomoc. A niekedy ich bolo výrazne viacej. A viete, čo pomohlo najviac tomu problému, že mohli vycestovať do Anglicka. Tí, čo prišli do Anglicka, vrátili sa nazad ako keby úplne iní ľudia, hej? A nie kvôli tomu, že tam čerpali nejaké dávky, ale že tým deťom sa v školách normálne pristupovalo, že mohli mať zamestnanie, že si mohli zarobiť a tuná prišli a si postavili domy. A oni chcú žiť na Slovensku, ale tí ľudia sú úplne iní a stačilo tak málo. Tak prečo my tomu neveríme, prečo tomu naozaj nedáme tie zdroje, ktoré máme a efektívne ich nevyužijeme, nerozumiem tomu. vymazať