Tamara Stohlová — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci. Ja budem teda pokračovať po včerajšku, len pripomeniem, že sa teda rozprávame o novele zákona o strategických investíciách, ktorú predkladáme ako odpoveď na kauzu prečerpávacej vodnej elektrárne Málinec, čo bol taký prvý praktický príklad, na ktorom sme vlastne videli tie dôsledky, tie efekty v praxi, ktoré táto novela má. O tej, o tom projekte prečerpávacej vodnej elektrárne sme sa vlastne dozvedeli úplne znenazdajky až v tom čase, keď sa rovno malo vo veľmi krátkom, päťdňovom pripomienkovom konaní schvaľovať tento projekt za strategickú investíciu a malo sa tak diať bez debaty, bez akýchkoľvek analýz, bez riadnych podkladov, rovno teda sa malo schváliť, že za 2,5 miliardy vybudujeme tento projekt, ktorý by zásadným spôsobom zasiahol do života miestnych obyvateľov. Ja som včera skončila vlastne pri tom, že je úplne prirodzené, že obyvatelia tejto lokality Podpoľania sa zľakli, aj preto, že to naozaj prišlo veľmi znenazdajky, ale aj preto, pretože akonáhle by sa ten projekt schválil ako strategická investícia, tak by sa uvoľnili všetky brzdy a protiváhy a prišli by o svoje práva a v podstate ten osud by už bol spečatený a mnoho tých procesov by prebehlo len proforma. My sme na tieto nedostatky v Progresívnom Slovensku upozorňovali už v čase, keď sa táto legislatíva prijímala. Aj tu môj kolega a najmä môj kolega Ivan Štefunko, ktorý o tom určite povie viac. A my teda po tejto kauze, ktorá stále prebieha a je stále aktuálna, sme sa rozhodli ako riešenie aj pre miestnych obyvateľov, ale pre všetkých ľudí na Slovensku priniesť túto novelu, ktorá reaguje práve na tie nedostatky, ktoré sa ukázali aj pri Málinci. V novele sme sa teda zamerali na tie ustanovenia, ktoré na jednej strane teda umožňujú inštitút strategických investícií zneužívať ako jednu oblasť, idú proti základným právam ľudí, vedú k nehospodárnosti a sú netransparentné. Teraz ich postupne predstavím. Čiže my považujeme za veľmi dôležité, aby sa ten inštitút strategických investícií nezneužíval, nevyužíval neprimerane, aby sa nemohol využívať na príliš široké spektrum projektov, pretože ako sme si povedali, ak tie strategické investície majú fungovať, tak naozaj ten režim po ich schválení musí vyzerať inak, ak si ako krajina povieme, že nejaký projekt, že nejaká výstavba je prioritou, tak naozaj potom sa treba tomu prispôsobiť, samozrejme, treba dodržať nejaké základné pravidlá, ktoré si povieme, ale ten proces naozaj má už ísť potom rýchlo a hladko. My navrhujeme, aby sa zúžila a upravila definícia strategických investícií, pretože dnes naozaj tak ako sú stanovené tie podmienky, tak je to možné tento štatút prideliť, priznať naozaj širokému okruhu projektov. My preto zvyšujeme, navrhujeme zvýšiť minimálnu hodnotu investície na 100 miliónov eur, a zároveň aj sprísňujeme pravidlá, aby sa investorom v prípade takejto investície, ktorá sa má stať strategickou, aby investorom mohol byť skutočne len verejný subjekt a bola tam stopercentná účasť štátu, aby sme zabránili zneužívaniu. Ďalšia veľká oblasť, ktorú reflektujeme v našej novele, sú, je ochrana práv dotknutých ľudí. Zavádzame možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení, lebo to naozaj nie je nejaká sranda. Tie možnosti, ktoré strategické investície ponúkajú, sú, sú to naozaj vážne zásahy a je veľmi potrebné ľuďom priznávať a chrániť tie základné práva, ktoré majú. Jedným z nich je dnes chýbajúca možnosť odvolať sa voči rozhodnutiu o vyvlastnení. Ďalšou takouto, takýmto nástrojom, ktorý dnes chýba a ktoré navrhujeme zaviesť, je právo obrátiť sa na súd v prípade zániku práv tretích osôb v momente, keď sa, totiž ten dnešný stav je taký, že v momente, keď sa nejaký projekt určí za strategickú investíciu, tak zanikajú aj práva tretích osôb, ktoré sú voči dotknutým nehnuteľnostiam. My im tam zavádzame aspoň ten mechanizmus, to právo domôcť sa základnej spravodlivosti a obrátiť sa na súd. Takisto navrhujeme vypustiť inštitút medzitýmneho rozhodnutia, ten vlastne, znie to tak veľmi zvláštne, asi si nikto nevie veľmi predstaviť, čo sa skrýva pod týmto pojmom. V skutočnosti to umožňuje vyvlastniť pozemok ešte pred tým, ako sa dohodne náhrada, ako sa dohodne tá náhrada, za ktorú sa ten, tá nehnuteľnosť má vyvlastniť. Je to právo, ktoré je garantované ústavou. Tento inštitút teda my nepovažujeme, že by bol v súlade s ústavou a navrhujeme ho vypustiť. Potom, samozrejme, sú tam ešte také drobnejšie úpravy, ktoré navrhujeme predĺži... teda jedná sa najmä o predĺženie rôznych lehôt, napríklad predlžujeme lehotu na písomné oznámenie začatia prípravných prác investorom na dotknutých pozemkoch. Jednoducho zase ak sa schváli strategická investícia, tak v podstate investor tam môže takmer okamžite začať s prípravnými prácami, ktoré sú rôzneho charakteru, možno nejaké terénne, ale sú to aj práce typu vykonávanie nejakých geologických prieskumov, geologických vrtov, to znamená, že sú to celkom vážne zásahy do tých nehnuteľností. Predlžujeme preto lehotu na to oznámenie, aby ľudia naozaj včas vedeli, že takéto niečo sa ide diať. A rovnako tak navrhujeme predĺžiť lehotu o pätnásť dní na vypracovanie stanoviska z procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie EIA. Ten čas, ktorý je momentálne určený v zákone, neumožňuje, neumožňuje vykonať posúdenie, ktoré by bolo kvalitné. Jednoducho nie je to zlučiteľné s realitou, navrhujeme to preto predĺžiť. Ďalej taký veľký balík zmien pri alebo teda taký balík zmien, ktorý prinášame, súvisí s tým, že na strategické investície, keďže ide veľmi často o veľmi hodnotné projekty, ktoré si budú vyžadovať veľa nákladov, tak my si myslíme, že by sme na ne mali mať tie najvyššie nároky, aj čo sa týka hospodárnosti. Dnes existuje v zákone možnosť obchádzať pri hodnotení projektu ministerstvo financií. My s touto úpravou nesúhlasíme a navrhujeme opätovne zaviesť povinnosť, aby sa ku každému projektu, ktorý má byť strategickou investíciou, vyjadroval Útvar hodnoty za peniaze pod ministerstvom financií, pretože práve v tomto inštitúte sú kumulované dlhoročné skúsenosti s hodnotením verejných investícií a my to teda považujeme za veľkú pridanú hodnotu a považujeme to za ten kvalitatívny nárok, ktorý by sme na tak dôležité projekty, ako sú strategické investície, mali jednoznačne mať. Navyše pokiaľ by sme takúto možnosť umožnili obchádzať, ako je to dnes, tak sa môže stať, že projekt strategickej investície bude posudzovaný na, v rámci nejakého inštitútu na rovnakom ministerstve, to znamená, že tam môže dochádzať ku konfliktu záujmu a chýba akoby aj taká krížová kontrola, že sa na to proste pozrú ďalšie oči, čo zase hovorím, že to sú projekty v hodnote miliárd eur, takže by sme naozaj mali mať veľmi vysoké nároky, čo sa týka hospodárnosti. A ako taký štvrtý balík zmien, ktoré navrhujeme, tak tie smerujú k zvyšovaniu transparentnosti celého procesu. Navrhujeme, aby sa všetky žiadosti o osvedčenia o strategických investíciách zverejňovali na webe. Dnes taká povinnosť neexistuje a my si myslíme, že ľudia majú právo vedieť, aké sú plány v tomto smere. Takisto zvyšujeme zapojenie dotknutých samospráv povinnosťou vyžiadať si od nich stanovisko v lehote minimálne 21 dní. Videli sme to aj v prípade Málinca. Pán minister životného prostredia nekomunikoval nieže s miestnymi obyvateľmi, on vôbec nekomunikoval so samosprávami, s obcami, ani s vyšším územným celkom.