Ondrej Dostál — faktická poznámka, 33. schôdza

Pani poslankyňa Kolíková, tak ja si myslím, že je dôležité hovoriť o ľudskej dôstojnosti, o rešpekte k menšinám, o rešpekte k inakosti, rešpekte k iným ľuďom, lebo to sú veci, o ktoré, o ktoré údajne teda ide aj predkladateľom, teda najmä pokiaľ ide o to tú, o tú dôstojnosť. A, bohužiaľ, tá nenávistná atmosféra, ktorú vytvárajú niektorí politici alebo nevraživosť, alebo také to pohŕdanie a podceňovanie a spochybňovanie tých iných ľudí prispieva k tomu, aká je atmosféra v spoločnosti. Niekto robí politicky účelovo, lebo chce z toho vytrieskať politické body, prekryť iné témy, sústrediť verejnú debatu na niečo, čo bude rozdeľovať spoločnosť spôsobom, ktorý mu vyhovuje, alebo rozdeľovať, rozdeľovať opozíciu, ale nielen táto účelovosť na prekrývanie iných tém, ale aj, aj necitlivosť vo vyjadreniach je problém, ilustračne povedať o celej skupine ľudí, že nie je schopná viesť dialóg, je necitlivé, hoci je to možno myslené úprimne, nie je to žiadne prekrývanie, ale je to nepravdivé a je to necitlivé. A keď je niekto napadnutý a zbitý, pretože hovorí po maďarsky, ako sa to stalo Hedvige Malinovej v roku 2006 alebo skupine mladých ľudí na Šafárikovom námestí celkom nedávno v Bratislave, tak nestačí hovoriť o tom, že odsudzujeme akékoľvek násilie a napadnutie. Áno, veď odsudzujeme, ale treba pomenovať aj tie dôvody. A keď sú tie dôvody, že, že to boli Maďari alebo ľudia hovoriaci po maďarsky, tak treba o tom hovoriť. A rovnako treba hovoriť o tom, keď boli v Teplárni zavraždení dvaja mladí ľudia z dôvodu, že vrah nenávidel LGBTI, tak je úplne logické a legitímne, že sa, že sa o tom hovorí.