Michal Sabo — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem za slovo, pán podpredseda, a aj kolegyniam za, za úvod. Ako moja spolupredkladateľka tohto návrhu uznesenia uviedla, tak tou motiváciou, prečo návrh tohto uznesenia predkladáme na rokovanie Národnej rady Slovenskej republiky... Respektíve takto. Predložili sme ho na tú neexistujúcu zrušenú schôdzu, hej, čiže sa nám to tu vlastne stretlo aj so zákonom o vodárenstve, ktorý predložilo ministerstvo životného prostredia, ku ktorému si povieme neskôr, keď to bude aktuálne, ale o to viac je dôležité, že venujeme priestor tak dôležitej téme, ako je stav kritickej infraštruktúry, pretože my sme v podstate v takej politickej každodennosti a vo virvare sociálnych sietí si nejako zvykli, že tí ľudia, ktorí majú v gescii kritickú infraštruktúru, či už teda vodovody, alebo kanalizácie, s nejakou pravidelnosťou, keď buď nemajú čo povedať, alebo keď je napríklad Svetový deň vody, ako bol minulý týždeň v sobotu, si publikujú na sociálnej sieti nejaký ľúbivý status alebo video, kde teda rozprávajú o tom svojim sledovateľom a sledovateľkám, že ako im záleží na vode, ako voda je naše zlato a ako si ju musíme chrániť. No a potom vlastne sledujeme situáciu napríklad so znečistením podzemných vôd na Žitnom ostrove a s ideálne ešte teda akože s alarmujúcimi nápadmi budovať tam rôzne možné škodlivé zariadenia alebo sledujeme situáciu, kedy nám vysychajú studne v lete na Záhorí napríklad alebo keď nám do slova a do písmena na východnom Slovensku v lete explodujú potrubia a tri týždne sú niektoré obce odstrihnuté od dodávky pitnej vody, pretože vodárenská spoločnosť nevie nájsť zdroj toho problému. A to je v absolútnom protiklade oproti tým politickým stanoviskám, teda ako teda si strážime vodu. Ale hlavne že teda vodu máme v ústave, ale my nevidíme historicky nejaký rapídny nárast politickej snahy a investícií nielen teda finančných alebo aj energických investícií a odborných kapacít do toho, aby situácia s kritickou infraštruktúrou na Slovensku napredovala, aby sa riešila. A to teda musíme povedať, že to nie je len technický problém alebo finančný problém, ono je to problém aj sociálny. Ak teda chceme rozvíjať regióny, tak bez vody to nejde. Predkladáme teda návrh uznesenia, ktoré reaguje na zverejnenú správu Najvyššieho kontrolného úradu, ktorý kontroloval vybrané vodárenské spoločnosti. Táto správa bola zverejnená v auguste 2024. A prečo je toto naše uznesenie aj také akútne, alebo teda že má ešte taký aj akútny podtón, je, že táto správa bola do Národnej rady Slovenskej republiky doručená konkrétne výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola táto správa prerokovaná samotným výborom, nieto ešte v tomto pléne. Čiže na jednej strane sledujeme politikov, aj aktuálne nového ministra investícií, sledujeme ministra životného prostredia alebo mnohých ďalších, samozrejme, ako rozprávajú o tom aká je voda dôležitá a ako sme mali Svetový deň vody a podobne, ale na druhej strane máme tu tak dôležitý a alarmujúci materiál, ktorý leží na výbore pre životné prostredie a pôdohospodárstvo odložený v šuflíku alebo v poličke a padá naň prach, a pritom o tom by sme sa tu mali rozprávať. Aby som teda, lebo tú vecnú časť potrebujem zhrnúť, prejsť, aby sme sa potom dostali aj do toho situačného čomu čelíme, o tom bude rozprávať kolegyňa Hanuliaková. Tak spomínaná kontrola bola zameraná na to, ako štyri slovenské vodárenské spoločnosti, konkrétne teda Bratislavská vodárenská spoločnosť, Podtatranská vodárenská spoločnosť, Východoslovenská vodárenská spoločnosť a Západoslovenská vodárenská spoločnosť hospodária. Ako isto viete, vodárenské spoločnosti pôsobia ako akciové spoločnosti a ich akcionármi sú obce a hlavnou činnosťou je prevádzka verejných vodovodov a verejných kanalizácií. Toto sleduje pravidelne a veľmi systematicky Najvyšší kontrolný úrad, ktorý sa naozaj podrobne venuje problematike, lebo ono je to problém, hospodárenie vodárenských spoločností. No a tieto zistené poznatky zo spomínanej kontroly sú natoľko závažné, že potrebujeme ich adresovať. Cítime tu nutkavú potrebu adresovať, pretože tie zistenia, keby ste si prečítali všetci tú správu v celom znení a v plnej hĺbke, tak by ste boli tiež rovnako zdesení ako sme my s kolegyňou Hanuliakovou. Pôvodná, prvá správa NKÚ poukázala na ekonomické a finančné dôsledky tej, toho prenesenia prevádzkových činností na súkromnú spoločnosť a druhá poukázala na vysoký investičný dlh v oblasti rozvoja a obnovy vodárenskej infraštruktúry vo významných spoločnostiach. Ja len v skratke prečo je dôležité adresovať investičný dlh, lebo investičný dlh aktuálne v kritickej infraštruktúre je vo výške 10 mld. eur. Tu sa nerozprávame o nejakých drobných alebo o tom, že tuná musíme niečo dobudovať, tuto musíme niečo poprepájať. Ale my naozaj máme ako štátny investičný dlh v kritickej infraštruktúre na úrovni 10 mld. eur. A my sme o tejto téme vlastne rozprávali aj v prípade konsolidácie, že keby sme viacej sa venovali v niektorých oblastiach prevencii toho, aby sme zbytočne nepúšťali peniaze hore luftom, tak by sme možno mali aj peniaze na to, aby sme sa postarali o našich občanov a o naše občianky a dopriali in ten – v úvodzovkách – luxus dôstojného života v 21. storočí, navyše v krajine, členskej krajine Európskej únie. Vodárenské spoločnosti majú tvoriť a majú aj realizovať plány obnovy verejných vodovodov a kanalizácie. Ony to majú ako povinnosť zo zákona. A nielen obnovy, ale aj rozvoja. A tieto vypracované plány obnovy v kontrolovaných spoločnostiach, o ktorých je teda tento materiál, o ktorom rozprávame, neplnia tú úlohu, ktorá sa od nich očakáva, najmä teda realizácia plánov výrazne zaostávajú za cieľmi, ktoré si tie plány predsavzali. Kontrolované subjekty mali v zmysle svojich plánov za roky ’21 až ’23 investovať do obnovy 470 mil. eur, no skutočnosť bola na úrovni, ktorá jemne prevyšovala 78 mil. eur. Čiže 470 mil. eur ako plán, 78 mil. eur vo veľkom nepomere ako realita. Čiže keď to dáme do percent, iba 17 % z celkového plánu bol realizovaný. Napriek tomu, že regulátor svojou vyhláškou z roku 2022 zaviedol nové ustanovenie, ktoré sa týka podpory investovania vodárenských spoločností do obnovy, z výsledkov kontroly je zreteľné, že tieto opatrenia jednoducho nedokážu vytvoriť dostatok finančných prostriedkov na to, aby boli vodárenské siete obnovované v takej miere, ako je žiaduce. V roku 2023 iba dve spoločnosti použili primeraný zisk na plnenie plánu obnovy, pričom problémy sú nielen pri plnení plánu, ale aj pri tvorbe a pri použití rezervy, ktorá sa stala zákonnou povinnosťou spoločnosti aj na základe legislatívnej iniciatívy Najvyššieho kontrolného úradu.Čiže dosiahnutá miera potrebnej obnovy nie je výsledkom aktivity manažmentu vodárenských spoločností a regulátora iba v kontrolovanom období, ale v mnohých prípadoch je výsledkom dlhodobo nesystémovej práce v oblasti obnovy a používania zdrojov, ktoré sú určené na obnovu a na rozvojové aktivity. Vzhľadom na charakter vodárenských spoločností a vzhľadom na úlohy, ktoré majú akcionári pri tom, aby ich zabezpečovali, potreby vody pre svojich občanov a pre občianky, je teda výsledkom tejto správy, že by mali vodárenské spoločnosti naozaj dôslednejšie zvažovať, na čo budú prostriedky, ktorými disponujú, na čo budú využívať, do čoho budú investovať, aby priniesli väčší spoločenský úžitok, pretože dnes tam, kde pri vodárenských spoločnostiach nevidíme investície do potrubí ako takých, alebo do ich obnovy, či už teda do kladenia nových potrubí a obnovy tých, ktoré sú zastaralé, niektoré aj desiatky rokov po svojej životnosti, tak na druhej strane vidíme, ako vodárenské spoločnosti veľmi masívne investujú peniaze do rôznych propagačných aktivít. Budujú v obciach namiesto toho, aby budovali nové potrubia, vodovody a kanalizácie, tak budujú detské ihriská a to nie je primárne ich zodpovednosť. Je to milé, ale budovať ihriská vodárenské spoločnosti majú až v momente, keď majú vybudované všetky kanalizácie a vodovody. Záver tejto správy, o ktorej teda rozprávame a z ktorej by sme chceli mať diskusiu aj napriek tomu, teda keď sa pozriem na koaličnú časť, tak asi nebudeme diskutovať (povedané so smiechom), ale aspoň vieme, teda na čom sme v piatok popoludní. Vo viacerých prípadoch pri kontrole vodárenských spoločností, to je ten odkaz tejto správy, boli zistené porušenia legislatívy, aktuálne platnej legislatívy vodárenstva, ale aj infozákona, tiež zákona o tvorbe právnych predpisov, ale aj Obchodného zákonníka. Považujeme tento záver správy o kontrole činnosti vodárenských spoločností za natoľko alarmujúci, že by sme chceli teda požiadať toto ctené plénum, ale aj vedenie samotného spomínaného výboru pre životné prostredie a pôdohospodárstvo, aby tejto správe, tomuto materiálu, lebo ak hádam máme nejaký rešpekt k základným inštitúciám tejto republiky, tak verím, že rešpektujeme NKÚ, aby na túto správu táto inštitúcia jednoducho adekvátne reflektovala. Toľko odo mňa a môžeme ísť teda na situačnú časť.