Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 33. schôdza

Ďakujem za slovo, vážený pán predsedajúci, vážený pán minister, dámy a páni, predložená novela zákona o štátnej službe sa dotýka horizontálne mnohých vecí a prináša aj dobré veci, ktoré podporujeme, a preto aj na začiatok chcem povedať, že za KDH budeme hlasovať za prerokovanie tohto zákona potom aj v druhom čítaní. Ale teraz sa chcem dotknúť niektorých tých vecí, ktoré vítam a ktoré budeme musieť podrobnejšie preskúmať, prípadne prídeme s pozmeňujúcim návrhom, aby sme mohli takýto zákon schváliť. 8-2 Oceňujeme, že návrh zákona obsahuje ustanovenie, vďaka ktorému sa zvyšuje uplatniteľnosť absolventov vysokoškolského štúdia prvého stupňa, teda bakalárskeho stupňa, v štátnej správe. Je to všeobecne známa skutočnosť, že čo sa týka zamestnaneckých miest alebo teda tabuľkových pozícií, tak na Slovensku máme rezervy práve v tom, že náš menej pružný systém neakceptuje v plnej miere alebo v dostatočnej miere vysokoškolské vzdelanie prvého stupňa, bakalárov, čo by nám pomohlo vo viacerých veciach aj pre pružnosť pracovného trhu, aj pre zdynamizovanie vysokoškolských akreditovaných študijných programov. Taktiež vítame, že súčasťou preukázania a nadobudnutia kvalifikácie je aj možnosť preukázať ich mikroosvedčeniami v nedávno prijatom zákone o celoživotnom vzdelávaní alebo teda o vzdelávaní dospelých, na ktorom sa, ktorý sa pripravoval ešte aj počas predchádzajúcich období, pretože je to veľmi potrebný zákon, ktorý nám dáva tieto možnosti. Som rád, že tento zákon o štátnej službe naň reaguje. Taktiež kvitujeme uznanie pedagogickej praxe pre pracovníkov Štátnej školskej inšpekcie, pretože ten stav, že im nebola započítaná do ich teda praxe pedagogická prax, je, samozrejme, absurdná, pretože práve to je to, čo oni v teréne kontrolujú, kvalitu vykonávania pedagogickej praxe, a taktiež aj teda napĺňania štátneho vzdelávacieho programu, čo sa deje pedagogickou praxou. Kvitujeme aj čiastočnú úpravu odmeňovania riaditeľov škôl ako vedúcich zamestnancov, kde sa k ich platu teraz týmto zákonom priznáva 10-percentný príplatok. Tým ale aj prechádzam k otázkam, ktoré bude treba vyriešiť, ktoré si chceme vydiskutovať s pánom ministrom a tiež aj v pléne pri druhom čítaní ich riešiť. A to napríklad, že či tento príplatok pre riaditeľov bude zreflektovaný aj nejakým spôsobom v zbere dát, či bude, či bude zreflektovaný pri štátnom rozpočte, či bude o to zvýšený normatív na, mzdový normatív pre školy, aby sa nestalo, že znovu do tabuliek príde nejaké zvýšenie platu, ale reálne peniaze neprídu navýšené a potom by tie peniaze išli z podstaty tej školy, čo by, samozrejme, nebolo pre školy dobré. Už môj predrečník sa dotkol jednej veľmi citlivej veci, a to je, to je úpravy obmedzení pre štátnych zamestnancov vykonávať inú zárobkovú činnosť a tiež zníženie obmedzenia zákazu podnikania. Tuto sa môžem stotožniť s obavami, že ak zákon neupravuje, v ktorých oblastiach je toto podnikanie alebo iná zárobková činnosť možná, tak možno aj pri dobrom úmysle môžeme urobiť medvediu službu tomuto štátu. Pretože ja rozumiem tomu, že keď chceme dostať do štátnej správy, a tú situáciu poznám aj z osobnej skúsenosti, schopných ľudí, ktorí už dokázali niečo aj vo svojej predchádzajúcej činnosti, napríklad v inej zárobkovej podnikateľskej činnosti, tak je to legitímne dobrý cieľ. Lebo naozaj chceme regrutovať do štátnej správy prvoligových hráčov, kvalitných ľudí, ktorí vedia riešiť problémy a už to preukázali vo svojej praxi. A často práve to, že zanechanie takejto praxe alebo takejto činnosti býva prekážkou vstupu do štátnej správy, nie každý je proste krasokorčuliar medzi paragrafmi a neprepíše formálne svoju živnosť alebo podnikanie na blízku osobu a bude to tieňovo vykonávať ďalej. Poctiví, seriózni, čestní ľudia s týmto majú problém a je dobré, keď im ten problém odstránime, ale musí sa to stať správnym spôsobom, nie tak, že niekto bude využívať svoju pozíciu v štátnej správe na to, aby si ešte asymetricky zabezpečil z toho nejaký profit alebo aby na úkor štátu teda posilnil svoje záujmy, alebo záujmy spriaznených osôb, toto treba naozaj detailne ošetriť. Ešte jedna vec ma zaujala, a to úprava konania v štátnozamestnaneckých veciach v čase, keď nie je vymenovaný v orgáne štátnej správy GTSÚ. Viete, mám za to, že veľmi podstatnou úlohou a kompetenciou GTSÚ je práve riešenie štátnozamestnaneckých pomerov a vzťahov. Nepáči sa mi prax, ktorú som za desiatky rokov pozoroval, kedy poverený GTSÚ robí tzv. špinavú prácu a povyhadzuje ľudí lavínovite z ústredných orgánov štátnej správy a potom príde ten riadny GTSÚ, ktorý už má prichystané pole. Mali by sme sa naučiť v tejto krajine pokračovať v kontinuite, naozaj to, čo deklarujú všetky vlády, oddeliť odborných zamestnancov od verejných činiteľov dôraznejšie a dôveryhodnejšie. Nuž, táto navrhovaná úprava vo mne vyvoláva pochybnosti, že o čo ide, pretože viete, aj dnes GTSÚ musí mať svojho povereného zástupcu, aj keď je vymenovaný, pretože aj GTSÚ je človek, môže ochorieť, môže mať služobné povinnosti mimo pracoviska a musí tam byť niekto, kto ho v dobre definovanej miere zastupuje vo veciach, v ktorých je poverený. Čiže neviem, ako veľmi tento, toto ustanovenie potrebujeme na to, čo už dnes platí a v prípade, že budem chcieť teda počuť ten úmysel, ktorý je za týmto, ten zákonodarný úmysel, v prípade, že chceme upraviť teda kompetencie zastupujúceho práve vo veciach, ktoré by mali byť nikdy nie účelové, ale vždy v najlepšom záujme ústredného orgánu štátnej správy a Slovenskej republiky a nie v záujme príslušnej politickej strany alebo nejakých osobných vzťahov medzi ľuďmi, ktorí obsadzujú tieto zodpovedné pozície. Takže za mňa, do prvého čítania tento zákon určite KDH podporí, pretože prináša zlepšenia vo viacerých oblastiach, prináša však aj riziká, o ktorých chceme seriózne, vecne spolu komunikovať a riešiť ich v rámci druhého čítania. Ďakujem za pozornosť.