Michal Sabo — faktická poznámka, 33. schôdza

Vďaka za slovo, aj tebe, Tamara, za tvoje vystúpenie. Ja prehovorím vlastne zo svojej skúsenosti ako bývalý člen výboru, o ktorom sa práve teraz rozprávame, a so svojou skúsenosťou z druhého výboru, v ktorom som aktuálne členom. Čiže porovnávam životné prostredie, pôdohospodárstvo so zahraničným výborom a teda to je skúsenosť, ktorá je, poviem tak, že neprenosná jednak v štýle práce, v štýle vedenia, čo sa týka predsedania, ale aj tej kultúry, ktorú si adresovala. Ak teda môžeme, samozrejme, sa porozprávať o erudícii budúceho, alebo teda kandidáta na predsedu tohto, tohto výboru, to je, samozrejme, vec, ktorú budeme veľmi pozorne sledovať, ale čo sa tej kultúry vedenia a zasadania výborov týka, tak teda ja si myslím, že je úplne namieste povedať, že členovia a členky tohto výboru majú absolútne právo niekedy mať aj trošku traumu z toho, ako pán Huliak viedol ten výbor. A ja teda verím, že ak bude pán nový predseda zvolený do svojej, do novej funkcie, tak pevne verím teda, že v prospech nielen členov a členiek tohto výboru, ale aj celej verejnosti a dôstojnosti tejto inštitúcie, ktorá teda ešte hádam tie zvyšky dôstojnosti v Národnej rade ostali, tak že pán Ševčík nebude skákať napríklad kolegom do rečí, že nebude sekať diskusiu, že nebude výbory plánovať tak, že na prerokovanie napríklad desiatich bodov v programe bude iba hodina, pričom opozícia nebude mať veľa priestoru dostať sa ku slovu, že nebude obmedzovať čas, to je jedna vec k tej kultúre vedenia výboru. A tá druhá časť je, že bude výbor prerokovávať materiály, ktoré prerokované už dávno mali byť. Ja dám pánovi Ševčíkovi do pozornosti len napríklad správu Najvyššieho kontrolného úradu o kontrole vo vodárenských spoločnostiach, ktorá do parlamentu, konkrétne teda na výbor prišla v auguste minulého roka a do dnešného dňa nebola prerokovaná. A potom čítame statusy na Facebooku a pozeráme videá o tom, ako tu všetci odpadajú z toho, ako potrebujeme riešiť vodovody a kanalizácie. No naozaj nemám ten pocit.