Vladimír Ledecký — vystúpenie v rozprave, 23. schôdza

Vážená pani kolegyňa, vážení páni kolegovia, pán predsedajúci, ja chcem ešte doplniť, že na tento problém rovnako upozornil ochranca verejných práv a naozaj ja nepokladám za správne, keď rodiny v sociálnej núdzi, ktorí narábajú s úplne inými zdrojmi, ten balík peňazí je tak nízky, že pri akejkoľvek, pri akomkoľvek príjme, ktorý je buď z rodinných prídavkov, alebo z nejakej sociálnej dávky, ktorá sa mu zadrží, tak je to veľmi citeľné a tí ľudia majú problém potom prežiť. Ja len chcem povedať, že, ja len chcem povedať, že skúsenosť nielen zo Slovenska, z Európy, ale aj zo sveta hovorí o tom, že ak chceme riešiť akýkoľvek sociálny problém, rodinu alebo ľudí v sociálnej núdzi, tak represia tam škodí, práve naopak, snažiť sa hľadať riešenie z tejto situácie. Takže keď v minulosti ľudová strana tu presadila s pomocou strany OĽANO, že deti, ktoré nenavštevujú školskú dochádzku, budú mať, budú mať znížené rodinné prídavky, tak veľmi sme tým ľuďom nepomohli, práve naopak. Treba okamžite na individuálnej báze s tými ľuďmi rozprávať a hľadať, kde je problém, a hľadať riešenie a nie naopak, okamžite sankcia, ktorá tej rodine ešte viacej poškodí a keď dovtedy malo problém s dochádzkou jedno dieťa, tak predpokladám, že práve touto sankciou budú mať viacerí, viaceré deti s tým problém. Je veľmi zaujímavé ešte výskum, ktorý sa robil na miere životnej spokojnosti študentov z rómskych rodín, a sa zistilo, že naozaj pracujúci a študenti, tí, čo študujú na nejakých stredných školách, majú úroveň spokojnosti oveľa-oveľa vyššiu ako ľudia nezamestnaní v rovnakom veku. Takže také mýty, že Rómom sa nechce pracovať a tak ďalej, tak tieto výskumy úplne vyvracajú. A čo je tiež dôležité pri tejto príležitosti si uvedomiť, alebo upozorniť na to, že materskú školu navštevuje len 24 %, len 24 % z vylúčeného rómskeho prostredia detí od troch do štyroch rokov. A len 32 % detí do šiestich rokov. Keď hovoríme, že tie deti potrebujeme dostať do tých vzdelávacích inštitúcií, tak presne tieto čísla nám hovoria, že síce o tom hovoríme, ale nenapĺňame. A ďalšia veľmi dôležitá vec, ktorú musím spomenúť, keď riešime tento problém s deťmi, je, že stále máme množstvo žiakov, sú to tisíce žiakov, spravidla z vylúčených rómskych komunít, ktorí nám chodia na dvojzmennú prevádzku. A keďže chodia na tú dvojzmennú prevádzku, tak, prirodzene, tá kvalita výučby je nižšia a nehovoriac o tom, že nemôžu využívať tie školské inštitúcie, ktoré sú urobené, aby ďalej tým deťom pomáhali, a to je, ako je družina, ako je, ako je školský klub detí, ako je základná umelecká škola a ďalšie organizácie. Čiže tým, že im nedokážeme zabezpečiť naozaj tú prevádzku dopoludnia, alebo tú výučbu dopoludnia, tak vlastne škodíme im a nemajú rovnaký prístup k vzdelávaniu. A to je jeden z problémov, ktorý by sme mali riešiť, a mám pocit, že hovoríme o tom, ale skutočné riešenia a masívne riešenia, lebo si myslím, že toto, na toto, na riešenie tohto problému, už 30 rokov o čom hovoríme a neriešime, stačilo. Ďakujem.