Tamara Stohlová — iné vystúpenie, 23. schôdza

Ďakujem pekne, pán predsedajúci, za slovo. Vážené poslankyne, vážení poslanci, budem teda pokračovať v téme ďalej. V súčasnosti spoločnosti, ktoré na území Slovenskej republiky vykonávajú činnosť spojenú s dobývaním nerastných surovín teda v rámci baní alebo lomov, alebo ďalších ťažobných priestorov, odvádzajú rôzne poplatky štátu a samosprávam. Medzi najvýznamnejšie patrí takzvaná úhrada za vydobyté nerasty, ktorej celá výška dnes smeruje priamo štátu, presnejšie do environmentálneho fondu. Tento poplatok prestavuje najvyššiu položku výnosov z dobývania nerastov, pričom je primárne zdrojom príjmu pre envirofond a financuje ním teda široké spektrum aj environmentálnych, ale aj iných projektov na celonárodnej úrovni, a to bez ohľadu na priame dopady ťažby na konkrétne lokality, kde sa nerastné suroviny vyťažia. Obce dnes získavajú 80 % výnosov z poplatku, ktorý sa nazýva úhrady na dobývacie priestory, čiže máme tu poplatok, úhradu za vydobyté nerasty a úhradu za dobývacie priestory, avšak tento poplatok, z ktorého podiel ide obciam, je príjem značne nižší v porovnaní s úhradou za vydobyté nerasty. V mnohých prípadoch sú tieto príspevky nedostatočné na zmiernenie priamych a nepriamych negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie a na kvalitu života obyvateľov v týchto lokalitách. Návrhom zákona dochádza k zmene spôsobu platenia úhrad za vydobyté nerasty tak, aby sa úhrada za vydobyté nerasty stala príjmom obcí, na území ktorých sa tieto dobývacie priestory nachádzajú. Navrhujeme to vo výške 50 % ako príjem obce a 50 % ponechaný ako príjem environmentálneho fondu. Použitie takto získaných finančných prostriedkov za vydobyté nerasty zo strany obce sa navrhuje účelovo viazať na zlepšovanie stavu životného prostredia, čím sa zabezpečí ich použitie priamo v tých lokalitách, ktoré čelia negatívnym vplyvom v dôsledku ťažby. Táto zmena vychádza zo zahraničnej praxe, kde je bežné, že príjmy z ťažobných poplatkov sú prioritne využívané na nápravu lokálnych ekologických škôd a zvyšovanie kvality života miestnych obyvateľov. Je to bežná prax napríklad v Českej republike. Navrhovaná úprava tak odráža potrebu spravodlivejšieho prerozdelenia finančných zdrojov a podpory komunít, ktoré sú priamo ovplyvnené činnosťou spojenou s ťažbou nerastov. Samosprávy najmä v menej rozvinutých regiónoch čelia často vážnym environmentálnym a sociálnym dôsledkom ťažobnej činnosti. Navrhovaná zmena by im poskytla nový finančný nástroj na riešenie týchto dôsledkov a na podporu miestnych obyvateľov, ktorých životné prostredie je zatiahnuté (správne zasiahnuté, pozn. red.) ťažbou. Aktuálne prostriedky envirofondu sú na tieto účely iba obmedzene prístupné a neprihliadajú na tieto lokálne environmentálne potreby. Pre obce by to znamenalo signifikantný príjem. Napríklad v rámci prevádzok, ktoré spadajú pod Obvodný banský úrad v Košiciach, by išlo o sumu 830-tisíc eur. Tie by boli rozdelené medzi obce, v ktorých sa vykonáva banská činnosť. Tieto dodatočné príjmy umožnia obciam realizovať projekty zamerané na zlepšovanie životného prostredia a kvality života miestnych obyvateľov, čo by malo tiež pozitívne ovplyvniť vzťahy medzi priemyslom a miestnou komunitou, čo rovnako považujeme za dôležité. Navrhovaná zmena presúva prostriedky z envirofondu priamo do rozpočtov obcí dotknutých ťažbou. Výpadok envirofondu sa odhaduje približne na 2 mil. eur, čo predstavuje relatívne malú časť celkových príjmov fondu. Táto suma však môže mať zásadný pozitívny dopad na miestne rozpočty a zlepšiť kvalitu života v ťažbou zaťažených obciach, s touto, s potvrdením tejto informácie a situácie sa stretávame aj pri stretnutiach s primátormi a starostami a starostkami obcí, v ktorých prebieha takáto ťažobná činnosť. Téma má teda podporu samospráv, ale aj samotných ťažobných spoločností, ktoré rovnako stoja o zlepšovanie vzťahov s miestnymi komunitami. Pre envirofond nebude predstavovať zásadný presun. Preto vás týmto žiadam o podporu tohto zákona. Ďakujem.