Natália Nash — faktická poznámka, 23. schôdza

Vážený pán predsedajúci, pán minister, vážené kolegyne a kolegovia, v mojom príspevku chcem povedať zopár slov k predkladanému zákonu roka. Zameriam sa pri tom na výdavky týkajúce sa športu. To, čo v tomto roku doteraz, to, čo sa v tomto roku doteraz udialo, nám jednoznačne ukázalo, kto je víťazom konsolidácie, teda ozdravovania stavu verejných financií. Je ním jednoznačne predseda Danko a sektor športu, pre ktorý vytrucoval špeciálne postavenie. Najskôr presvedčil koaličných kolegov, že je nevyhnutné mať ministerstvo športu aj napriek výdavkom, ktoré to prináša. Všetci vedeli, že nás čaká veľmi náročné obdobie, ale akceptovali to. Následne ich Danko presvedčil, že na financovaní športu sa šetriť nebude, lebo treba aj lietať špeciálom na hokej a futbal. Na rok 2024 schválili v programe 0.26 program rozvoja športu približne 99 mil. eur. Od začiatku sa predseda Danko nechal počuť, že financií bude podstatne viac. Podľa informácií zverejnených ministerstvom cestovného ruchu a športu sa táto suma počas roka 2024 vyšplhala na viac ako 172 mil. eur, to je 73 mil. eur navyše. Dnes tu máme predložený rozpočet, v ktorom sa na rok 2025 uvádza suma vyše 157 mil. eur. Predpokladám, že ani táto suma v roku 2025 nebude konečná a predseda Danko bude robiť všetko pre to, aby rozpočet na šport pri 157 mil. neskončil. Vláda má za úlohu nastaviť výdavky štátu čo najzodpovednejšie a s maximálnym ohľadom na potrebu ozdraviť verejné financie. Keď sa pozrieme na kapitolu športu, tak túto úlohu zatiaľ nezvláda. Som, samozrejme, rada, že je tu záujem nasmerovať do športu viac zdrojov. Zároveň otvorene vyslovím nepopulárny názor, že sa to nemá robiť za každú cenu. V dnešnej zložitej dobe tu sledujeme skokové navýšenie prostriedkov do športu. Také navýšenie by v čase konsolidácie bolo obhájiteľné naozaj len v hospodársky najvýznamnejších odvetviach. Peniaze vláda do športu leje bez jasného plánu, bez jasnej postupnosti, nárazovo a nesystémovo. Dovolím si povedať, že samotný systém manažmentu športu nedokáže túto prílivovú vlnu ani efektívne spracovať. A to práve preto, že je zastrešený úplne novým ústredným orgánom štátnej správy, ktorý sa väčšinu tohto roka zaoberal najmä sám sebou a nastavovaním interných procesov. Príkladom nepripravenosti na prílev financií je napríklad aj Fond na podporu športu. V spomenutej sume pre program 026 je aj navýšenie príspevku do Fondu na podporu športu s minimálne 20 mil. eur na 60 mil. eur. Žiadne postupné navyšovanie, jednoducho nárast o 200 %. Nie je to nič nové, už tento rok štát do fondu prispel sumou približne 70 mil. namiesto 20 mil. Skôr než stihol fond adekvátne navýšiť kapacity a prispôsobiť procesy, rozdeľuje so svojimi obmedzenými kapacitami o desiatky miliónov viac a musí spracúvavať aj oveľa viac žiadostí. K tomuto zanedbaniu praktickej stránky sa pridávajú aj novinky z novely zákona, o ktorej sme rokovali tento utorok. Ako máme dôverovať, že sa tento nafúknutý rozpočet minie s maximálnym ohľadom na férovosť a efektívnosť, keď vidíme, ako sa znižuje transparentnosť alebo výrazne navyšujú odmeny nominantom v správnej rade na 27-tisíc eur ročne? K tomu posilnenie postavenia dvoch najbohatších športov, hokeja a futbalu, ktorým štát chce garantovať istý podiel z koláča na infraštruktúrne projekty, podobne ako to platí v zákone o športe. Viac peňazí, menej kontroly s odôvodnením, že zákon znižuje byrokraciu a povinnosti športových organizácií. Menej transparentnosti, viac svojvôle pri prerozdeľovaní prostriedkov a k tomu nejaké malé domov v podobe extra percent z koláča na šport pre Slovenský olympijský a športový výbor na úkor športovcov z top tímu. Jednoducho neverím, že sa pri takomto nastavení a uvažovaní časť týchto nových desiatok a desiatok miliónov jednoducho nepreje a neminie na nesystémové a neefektívne účely. V očiach niektorých opäť zrejme nepopulárny názor, no oveľa lepšie si viem predstaviť, že by sa rozpočet športu navyšoval postupne, zatiaľ čo by sa budoval efektívny a čo najférovejší systém, prispôsobovali sa procesy, kapacity a kontrolné mechanizmy. Prinieslo by to stále viac peňazí športu, ale postupne a nemuseli by sme tak drasticky konsolidovať. To vás ani nenapadlo. Všetko vo veľkom, čo najrýchlejšie, aby boli super tlačovky, prikŕmení funkcionári, lístky do VIP-ky a miestenky do vládneho špeciálu. To, že koalícia nemá v športe pravidlá, mieru a zdravý rozum, vidíme v chuti podporovať megalomanské projekty. Práve tieto predseda Danko s nadšením prezentuje aj Slovensku, akoby na ničom inom nezáležalo. Aj pre tento aspekt nemôžeme brať vami rozpočtované sumy za smerodajné. Len nedávno predseda Danko ohlásil zámer, vzápätí nato vláda schválila nesystémových 20 mil. eur na výstavbu olympijskej arény v Šamoríne. V súkromnom areáli, ktorého ročné straty presahujú 10 mil. eur. Predseda Danko o tom sebavedomo hovorí ako o návratnej investícii. Bez analýz, bez dát, bez odborníkov. Z čoho predseda v tomto svojom úsudku vychádzal, nevedno. To, že ide o návratnú investíciu, je skôr nepravdepodobné. Som zvedavá, kedy uvidíme posudok od Útvaru hodnoty za peniaze, s ktorým sa počíta v ideovom zámere schválenom vládou. Veľmi rada by som si o výhodnosti, udržateľnosti a návratnosti investície prečítala v správe ÚHP. Keď už lejete do športu viac peňazí, tak nimi sprístupnite šport mládeži a širokej verejnosti. V tejto aréne si žiadne dieťa nezašportuje. V roku, kedy sa hovorí o zvyšovaní daní, o zavedení transakčnej dane a o ďalších nepopulárnych opatreniach, prichádza predseda SNS s ďalšou peckou. S kolegami z Maďarska vraj konzultuje možnosť podieľať sa na kandidatúre na letné olympijské hry v horizonte 2036 – 2040. Neviem, či si predseda Danko uvedomuje, o akých nákladoch sa tu bavíme, ak ide o olympijské hry. Predseda Danko, prestaňte už konečne blúzniť, že na toto máme. Organizovanie olympijských hier je pre krajinu ako Slovensko len snom, podujatie takýchto obrovských rozmerov a významu je mimo našu ligu. Míňanie verejných zdrojov na takéto podujatia nie je v záujme Slovenskej republiky a jej občanov. Ako sa máme baviť o číslach v rozpočte, keď tu na nás dokážete vybaliť takéto nezmysly? Rovnako nedávno sme mohli počuť o ďalšej ambícii. Náš najpopulárnejší šport – hokej – sa chce uchádzať o organizovanie majstrovstiev sveta v hokeji. Na prvé počutie je to v poriadku, veď majstrovstvá sveta sme úspešne usporiadali v minulosti. Problémom ale je, že IIHF, Medzinárodná hokejová federácia, sprísňuje požiadavky na usporiadateľské krajiny a s našou infraštruktúrou nie sme vôbec konkurencieschopní. Ak chceme organizovať majstrovstvá sveta, budeme musieť postaviť väčší štadión. Pevne verím, že na nás v konsolidačných rokoch nehodíte túto ďalšiu atómovku v podobe ďalšieho megalomanského štadiónu za odhadom štvrť miliardy eur. Nechajte majstrovstvá iným, my máme teraz iné starosti. Buďte, prosím, zodpovední voči občanom aj voči rozpočtu, ktorý tu schvaľujete. Ak chcete rozpočet navyšovať, robte to hlavne vo verejnom záujme, nie v záujme úzkeho okruhu funkcionárov a podnikateľov. Podporte šport v lokálnych komunitách, zlepšite podmienky pre športujúcu mládež. Desaťtisíce detí a mladých ľudí stále nemajú prístup k ihriskám, trénerom alebo športovým krúžkom. Športové kluby, ktoré predstavujú podhubie pre šport, prežívajú často len vďaka entuziazmu dobrovoľníkov a rodičov. V nich nájdeme a vychováme budúcich reprezentantov a podporíme aktívny životný štýl a zdravie populácie, nie v novej olympijskej aréne a na obrovskom zimnom štadióne, ale v komunitách je nevyužitý potenciál. Desiatka nových telocviční je viac ako pomoc Orbánovej olympiáde. Nebola by som taká prísna, keby sa dnes nečerpalo z finančných rezerv, keby sa nenachádzala, keby sa nehádzala konsolidácia na plecia bežných ľudí, keby sa skutočná rozpočtová zodpovednosť znovu neposúvala niekam na neurčito, keby sme nemali kolabujúce zdravotníctvo či nedofinancované školstvo. V tejto situácii však vládne plány v športe neviem prijať pozitívne. Pokiaľ sa suma pre šport v rámci predloženého štátneho rozpočtu prijme v navrhovanej štedrej výške, budeme, samozrejme, pozorne sledovať efektívnosť ich použitia a napĺňanie verejného záujmu. Svoje postavenie víťazov konsolidácie si rezort športu musí pred voličmi riadne obhájiť, a to najmä lepšími výsledkami a vyššou transparentnosťou. Svoje vystúpenie ukončím jednou definíciou. Chlieb a hry je latinské príslovie, ktoré charakterizovalo prístup cisárov v neskorom úpadkovom období Rímskej ríše, kedy bola za jedlo a hry získavaná priazeň prostého ľudu. Táto priazeň potom bola využitá na vlastné ciele cisárov. Vy v tomto úpadku ponúkate ľuďom hry namiesto chleba. Ďakujem za pozornosť.