Ján Horecký — vystúpenie v rozprave, 22. schôdza

Ďakujem, pán predsedajúci, za slovo. Vážené dámy a páni, máme pred sebou návrh zákona poslanecký, ktorý predkladajú poslanci vládnej koalície zo strany SNS. Nie je to vládny návrh zákona a týka sa veľmi citlivej veci. A bezprostredne, takmer bezprostredne predtým sme rokovali o vládnom návrhu zákona o tomto istom školskom zákone a tiež sme sa dotkli tejto citlivej témy. Títo istí poslanci, ktorí predkladajú tento návrh zákona, hlasovali za vládny návrh novely školského zákona, ktorý danú problematiku rieši nedostatočne a nesprávne. V nej sa vyžaduje alebo v tomto vládnom návrhu, tak ako bol schválený, sa vyžaduje informovaný súhlas rodičov na výchovu a vzdelávanie iba nad rámec školského vzdelávacieho programu a katalógu inovácií vo vzdelávaní, ale zato pre všetky oblasti výchovy a vzdelávania, teda aj pre prírodné vedy, pre spoločenské vedy, pre ďalšie oblasti. Títo istí poslanci nehlasovali za pozmeňujúci návrh KDH, ktorým sme jasne nastavili spôsob, akým rodičia žiakov môžu presadiť svoju výsostnú kompetenciu. Aby boli vždy informovaní o výchove a vzdelávaní aj v rámci školského vzdelávacieho programu v oblasti formovania intímneho života detí a mládeže a sexuálneho správania. Toto vám nepredkladám ako nejaký môj osobný názor, aj keď to je aj moje pedagogické a osobné presvedčenie, aj rodiča, aj starého rodiča, aj učiteľa, že intimita, formovanie intimity detí patrí pod správu a pod zodpovednosť rodiča, nie niekoho iného. Pretože jednoducho škola vzdeláva, rodič to podporuje, rodič vychováva a škola mu v tom pomáha. KDH svojím pozmeňujúcim návrhom chcelo chirurgicky presne tieto kompetencie vyznačiť, tak aby sme v tejto veci urobili raz jasno a nebola táto téma predmetom politického zápasu a niekedy až takého cynického zneužívania témy. Aby pri, a týmto sme chceli dosiahnuť, aby pri vzdelávaní teda v rámci školského vzdelávacieho programu bol uplatnený princíp alebo nástroj informovaného súhlasu, tak aby to minimálne obťažovalo, zaťažovalo školy a rodičov, to znamená, stačil na posledné slovo rodičov vyjadriť nesúhlas obvyklým spôsobom napríklad cez EduPage. Pri vzdelávaní nad rámec školského vzdelávacieho programu a nad rámec katalógu inovácie vo vzdelávaní sme sa verne držiac zákona o rodine, charty ľudských práv Európskej únie držali textácie, že tu treba informovaný súhlas rodičov v oblasti, znovu, formovania intímneho života detí a mládeže, vierovyznania, resp. filozofického presvedčenia. Potom nasledoval zo strany vládnej koalície pozmeňujúci návrh zo strany poslancov v školskom výbore doplniť do § 3 školského zákona do princípov výchovy a vzdelávania princíp politickej, náboženskej a ideologickej neutrality. Pozrime sa na to bližšie, čo to je, doplniť tam ustanovenie o politickej neutralite. Jednoducho je to redundantné ustanovenie. Veď v paragrafe, myslím, 151 školského zákona máme v druhom odseku úpravu, že v školách sa zakazuje činnosť politických strán a politických hnutí a ich propagácia. Pozrime sa teraz na ustanovenie o náboženskej neutralite, čo to znamená. Veď toto je upravené v Ústave Slovenskej republiky, znovu, v zákone o rodine, v Charte ľudských práv Európskej únie, v medzinárodnej zmluve s Vatikánom a v dohode Slovenskej republiky s registrovanými cirkvami na Slovensku. A čo cirkevné školy? Vari tie musia zachovávať náboženskú neutralitu? Katolícke, evanjelické, cirkev bratská a tak podobne? Pozrime sa na ďalší bod. Ideologická neutralita. Čo to znamená? Veď my máme aj v Trestnom zákone, aj inde niektoré ideológie explicitne označené za zločinné, napríklad fašizmus. Ak vás niekto na škole pozdraví, odpustite, nepoviem ten fašistický pozdrav, poznáte ho, tak škola má zachovať ideologickú neutralitu? Nemá zaujať postoj k prejavom propagujúcim extrémizmus alebo zločinné ideológie? Veď Ústava Slovenskej republiky opäť jednoznačne upravuje túto oblasť v čl. 1 ods. 1: "Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát, neviaže sa na nijakú ideológiu ani na náboženstvo." Potom prišla ďalšia nedostatočná oprava zo strany poslancov vládnej koalície, kde sa do § 3 školského zákona k tomu princípu politickej, náboženskej a ideologickej neutrality dopĺňa, že toto sa netýka § 15 školského zákona, a teda vyučovania náboženstva alebo náboženskej výchovy a činnosti cirkevných škôl. Vari tam na cirkevných školách už môžeme presadzovať nejakú ideológiu alebo nemusíme zachovávať politickú neutralitu? Ja nepodsúvam autorom zlý úmysel, ale moje vystúpenie dnes je o tom, že aj ten najlepší úmysel treba vedieť vykonať správne. A tento pokus je, prepáčte, amatérsky. KDH hovorí jasne a otvorene, so všetkou úctou v zmysle Ústavy Slovenskej republiky o nezávislosti škôl od akejkoľvek ideológie, zákaze ich propagácie vrátane LGBTI ideológie a o princípe náboženskej slobody pre všetkých, rovnako pre ľudí bez alebo s náboženským presvedčením. Preto KDH predložilo niekoľko pozmeňujúcich návrhov, ktoré túto vec riešia na úrovni školských zákonov a pripravujeme návrh ústavnej úpravy princípov, o ktorých sme pri vzniku Slovenskej republiky ani neuvažovali ako o potrebných, mali sme ich za samozrejmé. Napríklad, že existujú iba dve pohlavia, mužské a ženské. A že biologická podstata človeka, pohlavie, nie je predmetom ľudskej ľubovôle alebo túžby. Táto skutočnosť sa nedá oklamať pojmom rodová identita. Tu je veda po našej strane a KDH je na strane vedy. Keďže sme v prvom čítaní, tak len stručne k samotnému predloženému návrhu zákona. Jedna otázka, komu sa to vlastne zakazuje aj nepriame šírenie a podpora myšlienok a názorov? Naozaj chceme kontrolovať aj myšlienky a názory? Čo ak nejaký žiak alebo jeden zo 75-tisíc učiteľov stúpi vedľa a urobí niečo, čo je v rozpore so školským vzdelávacím alebo štátnym vzdelávacím programom, alebo úmyslom zriaďovateľa? Naozaj bude sankcionovaný likvidačne zriaďovateľ napríklad rímskokatolícka cirkev tridsaťtisíceurovou pokutou? Pretože bude na veľmi efemérnom vyhodnotení toho, či nejaký názor, alebo myšlienka je už propagáciou alebo šírením nejakej ideológie. Je to veľmi nebezpečná úprava, ktorá v prípade, že by sa zmenila politická konštelácia, vláda, ostala by takto zachovaná s takýmto až totalitným nastavením, môže poslúžiť presne opačnému úmyslu nedemokraticky a nesprávne. Zopakujem, čo som povedal, ako je stanovisko KDH. Otvorene som povedal, že sme proti šíreniu ideológií vrátane LGBTI. Že rozpoznávame iba dve pohlavia, mužské a ženské. Že sú veci, ktoré nepatria do kompetencie človeka, hoc ako vzdelaného, hoc ako túžbou motivovaného. Sú veci, ktoré tam nepatria. Školy musia byť zdravo konzervatívne a tým nenarážam na politiku KDH, ale na to, že v školách sú stovky ľudí, stovky detí, za nimi stovky rodičov a desiatky učiteľov a je veľmi náročné nájsť konsenzus, preto sa nepúšťajme do žiadnych extrémnych polôh, ani do žiadnych nekonsenzuálnych nastavení. Ďakujem, skončil som.